Retrospomienka na Autosalón Bratislava Incheba 1999

Tento trend od roku 1993 sa časom veľmi nezmenil. Bolo to evidentné na výstave Off Road show, ktorej som sa venoval minule. Prelomové roky, teda 1999 a 2000 boli teda veľmi špecifické. Výstava motocyklov nebola dlho samostatná, ale len ako doplnkový program už zažitých veltržných akcií. Motocykle boli ako nechcené dieťa.

Autosalón Bratislava Incheba 1999.

V čase od 13. Do 18.4.1999 sa uskutočnila v Bratislave vo výstavnom centre INCHEBA špecializovaná predajná výstava. Na nej boli kumulované dve podujatia, a to AUTOSALÓN- AUTOSERVIS a INTERTRASPORT – BENZÍNKA ročníka I999. Drvivá väčšina exponátov bola venovaná automobilom a ich príslušenstvu. Zastúpené boli aj iné značky produkujúce nákladné vozidlá, lode a ich servisné zariadenia. Veľkí vystavovatelia a predajcovia predstavujúci značky, ktoré niesu neznáme motocyklovým fanúšikom vo svojich stánkoch ponúkali aj základné palety motocyklov a príslušenstva.

Medzi takéto firmy bezpodmienečne patrili aj japonské giganty HONDA a YAMAHA. V ich stánkoch boli nielen posledné hity, ale aj modely, ktoré majú medzi motocyklistami trvalú obľubu. HONDA predstavila nové cestovné tieženduro VARADERO a trvalky HORNET, DOMINATOR, FIREBLADE a CBR. Medzi populárnymi chopprami to boli rôzne kubatúry rady SHADOW (nad 600 cm3). Nechýbali motocrossové modely roku 1999 od firmy CMC HONDA Bratislava. Mňa ale nadovšetko zaujal model XR80 so štvortaktným jednovalcom OHC pre začínajúcich adeptov motocrossu. Štvortakt 50-80 cm3 je výlučne vecou firmy HONDA.

Stánok YAMAHY ozdobovali niektoré modely chopprov radu DRAGSTAR a WILDSTAR. Tieto dopĺňali zástupcovia už gýčovej rady VIRAGO. Mimo týchto tu boli modely R6, či TDM. V kúte sa krčil skúter NEOS a pre mňa fascinujúci TRIALCROSS TW125 s hrubými kolesami. V ďalšom stánku trónil QUAD 4x4 600 FW ako predstaviteľ úžitkových štvorkolesových motocyklov. Tento bol obklopený ďalšími modifikáciami quadov.

V priestranstve SUZUKI smutne stál jediný motocykel tejto značky SUZUKI HAYABUSA medzi terénnymi a osobnými automobilmi. Na poschodí prvej haly sa už žiadne motocykle nenachádzali.

No na jej prízemí česť už nie domácej značky JAWA hájila senecká firma MOTOCENTRUM. Táto predstavila paletu motocyklov DANDY a JAWA, ktorých je oficiálnym dovozcom na Slovensko.

Prezentáciu slovenských výrobkov zabezpečovala firma AMC Komárno. Bolo to ale len dvoma BABETTAMI a minimotocyklom Babetta. Kedysi populárne, ale dnes vyrábané v licencii v Turecku motocykle MZ KANUNI predstavila firma TATRA SIPOX. Naked bike tradičných tvarov so štvortaktným licenčným motorom objemu 125 cm3. Vezie 30I a 251 mali pevnú polokapotáž a klasický motor. Policajná verzia predstavovala ľahký motocykel tureckej polície.

Tradičné európske značky boli prezentované len okrajovo, PIAGGIO dvoma skútrami, PIAGGIO ZIP a GIRELA RUNNER. Španielska DERBI previedla len dva exempláre a to celokapotované 50-ky GPR 50. Tieto boli zastrčené v kúte na točiacom sa pódiu značky ADLY . Táto okrem početných skútrov vystavila dva malé choppre ADLY FT 125. Výstavu úplne ignorovala značka BMW a francúzsky PEUGEOT. Tieto firmy nepredstavili ani motocykle, ani skútre, ale len automobily.

Moje nadšenie uspokojila výstava historických vozidiel v hale C. Múzeá dopravných vozidiel a Veterán kluby tu predstavili expozíciu automobilov a motocyklov. Produkciu z bývalého Československa zastupovali JAWY 500 OHC sólo a aj so sidecarom, nákladná rikša ČZ a MANET. Bol to motocykel MANET 90 a MANET 100 (skúter). Predvojnovú produkciu Československa pripomenuli tri motocykle BOHMERLAND s objemom štvortaktného jednovalca 600cm3 (1925) a 350 cm3 (1937). Predvojnová JAWA uviedla JAWU 250 STANDART (1934) a ČZ model ČZ 500 v klasickej čiernej verzii, ktorá je i dnes rovnako pekná ako vatikánska bielozlatá. Českú plochodráhovú školu prezentovalo ESO SPEDWAY 500 (1952).

Ostatné krajiny Európy zastupovali značky TRIUMPH, BSA, SAROLEA. Ľudové motocykle a mopedy niesli značky: PHANOMEN, JUHO, CZEPEL, WANDERER, FICHTEL & SACHS. Motocykle DKW mali zástupcov v obidvoch kategóriách. Očakával som väčší záujem motocyklových firiem o slovenský trh, ale zrejme pokračujú v tradícii z predošlých rokov. Za zmienku stoja aj skútre SUNDIRO s objemom 50 cm3, na ktoré som narazil až pri odchode, pretože boli na parkovisku pred halami medzi predajcami bytových doplnkov.

Odchádzal som so zmiešanými pocitmi, pretože ceny aj tých najlacnejších modelov neklesli hlboko pod 50 000 SKK. Zrejme aj preto je situácia na SLOVENSKU taká aká je. Bežný človek s rodinou si za takú sumu radšej obstará ojazdené auto, i keď motocykle toleruje ako dopravné prostriedky, dá zatiaľ vždy prednosť rodinnému automobilu. Usudzujem, že čas kedy si občan z priemerného jedného, či dvoch platov kúpi motocykel podľa chuti ako vo väčšine sveta, nastane až keď generácia dnešných školákov bude mať vlastné deti. Dovtedy sa ani čisto motocyklová predajná výstava s výrazným úspechom asi konať nebude.

Gilbert