Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 26.11.2017 Autor: Marek333
Čitatelia: 7091 [Mototuristika - Európa - Cestopis]
Keďže môj prvý cestopis Slovenské východňáre mal pozitívne ohlasy, rozhodla som sa napísať druhý cestopis tak isto z pohľadu ľadvinky sediacej na zadnom sedadle. Tento rok sme sa rozhodli rozšíriť naše cestovateľské obzory preto sme si vybrali Chorvátsko, destináciu v ktorej ešte nedovolenkoval ani jeden z nás.
K tomu sme ale potrebovali rozšíriť našu výstroj o kufre, čo sa nám podarilo už na jar. Vďaka motoridu a taktiež vďaka Tomášovi Awia Hajduchovi a Romanovi Kudroňovi (dúfam chlapci, že som to nepoplietla) do našej výbavy pribudla krásna a namakaná navigácia (tom tom rider 40), ktorá nám už neraz ukázala skvelé trasy plné serpentín či už na Slovensku alebo v zahraničí. A keďže to bola naša prvá motodovolenka v zahraničí, nechceli sme ísť sami, preto sme si našli priateľov práve cez motoride.sk. Spolu s Andrejom sme stihli aj jednu prípravnú jazdu, pred veľkým dňom D. Ale už bolo dosť tárania, poďme na vec.
Do kufrov balíme posledné veci, obliekame sa do moto-skafandrov a štartujeme. Cestu, ktorú sme si zvolili nás vedie cez Donovaly, Banskú Bystricu až do Žarnovice, kde sa stretávame s naším prvým priateľom Aďom (Honda Transalp 700). Po zvítaní cestujeme ďalej po diaľnici až do Nitry, kde sa k nám pripája Peťo so svojou Hondou VFR 1200.
Keď sa naša výprava konečne spojila, mohli sme spokojne brázdiť cesty a hnať sa za dobrodružstvami. Z Nitry cesta pokračovala do Komárna, kde sa prekročila slovensko–maďarská hranica. Pred hranicami ma trošku znepokojili mraky nad našimi hlavami, ktoré sa rýchlo rozplynuli, no zároveň nás sklamala, hlavne mňa a Marča, cesta cez Maďarsko. Aj napriek tomu, že sme sa vyhýbali hlavným ťahom, cesta bola nudná a monotónna. Z unudenej cesty ma vytrhlo čítanie jedálneho lístka v maďarčine. Našťastie mali v Maďarsku väčšinou jedálne lístky preložené aj do angličtiny, čo nás zachránilo pred polámaním si jazyka.
Po občerstvení znovu skáčeme na motorky a vraciame sa do monotónnej nálady po nudných rovných cestách. Konečne prechádzame cez maďarsko–slovinské hranice. Pôvodne sme chceli ísť do Mariboru, ale kvôli dostupnosti kempov a možnosti stanovania sme sa rozhodli zmeniť trasu – smer Lendava. V Lendave zastavujeme a rozmýšľame čo ďalej. Pri otázke, kde dnes prespíme naskakuje ďalší fakt a to ten, že v Slovinsku je zákaz stanovania. Stanovať sa smie len v kempoch, ktoré pýtajú za 3 m2 trávy a trochy čistej vody cca. 15 eur a viac, čo nám prišlo trochu moc. Nakoniec aj napriek tomu, že sme sa snažili nájsť čo najlacnejší kemp, sme sa rozhodli vyhľadať si dobrú „zašiváreň“, postaviť stany a prespať kdekoľvek. Túto vyhliadku na dnešnú noc sa podarilo splniť. Stany sme postavili na okraji listnatého lesa, neďaleko kukuricových polí. Po postavení stanov sadáme do trávy, rozprávame si dojmy z prvého dňa a dohaduje sa trasa na ďalší deň. Neskôr unavení líhame do stanov a upadáme do tvrdého spánku.
Zo spánku nás ale vytrhlo hlasne a celkom blízko štekajúce zviera. Nebola som jediná, ktorá to počula, zobudilo to aj ostatných. Marčo trošku plašil zver pomocou alarmu na motorke. Táto návšteva počas noci nebola jediná, zviera nás prišlo navštíviť cca. 4 krát. Domnievame sa, že to bola líška.
Prejdené: 538 km
Ubytovanie: divočina niekde okolo Lendavy
Po vynorení sa zo stanu sa na nás usmieva horúce slnko. Počas obúvania do čižiem na Marča čakalo slizké prekvapenie. Čižmu si prisvojil poriadny slimák bez ulity a spravil si z nej dočasný bivak. Po raňajkách balíme a sadáme na tátošov. V tento deň sme sa chceli trochu pokochať Slovinskom, preto bola trasa stanovená od Lendavy cez Slovenskú Bistricu a Kranj až do Žirovnice, kde sme si deň predtým rezervovali ubytovanie. Cesta bola krásna i kvalita bola úplne o niečom inom ako na Slovensku. Konečne sme si začali užívať prvé poriadne zákruty a kľukaté cestičky šíriace sa pomedzi malé farmárske dedinky. Polia okolo ciest prekypovali poľnohospodárstvom. Kukuricové polia sa miešali s vinicami a čim cesta postupovala na juh Slovinska prekvapivo sa začali objavovať polia plné chmeľu.
Do Žirovnice sme docestovali okolo 14:00 a unavení sa ubytovali. No prvá bitka sa strhla o sprchu. Keďže sme na určené miesto prišli relatívne skoro, rozhodli sme sa ešte pre jeden mini trip na neďaleké jazero Bled. Nadšenci prírody by si jazero rovnako ako ja určite zamilovali. Nad jazerom sa týčia vrcholky hôr a uprostred jazera sa nachádza malý ostrovček, na ktorom stojí majestátny kostol. Voda v jazere príjemne prekvapí svojou teplotou i čistotou. Ubytovňa za ktorú sme si platili 20 €/osoba/noc + raňajky bola síce staršia, no zato útulná. Menší problém nastal keď sa Peťovi pod zadkom rozpadla posteľ. Ako by to bolo keby sa statní chlapi okolo mňa nechytili náradia. Z každej motorky sa vytiahlo nejaké to náradie a hybaj ho opravovať posteľ. Po asi hodine sa podarilo provizórne opraviť posteľ a to sa patrilo zapiť, tak sme sa vybrali do dediny. Ale ešte predtým ako sme zakotvili v krčmičke na pivku, sme si dali výdatne dlhú prechádzku, pretože Google nám povedal, že sa niekde blízko dediny nachádza menšia vodná nádrž. Po prechádzke sme logli dva pivká a šup pod perinu.
Prejdené: 236 km + okružná jazda jazero Bled: 34 km
Ubytovanie: Hostel Jakelj, 20 €/osoba/noc + raňajky
Ráno plné mračien a dažďa mi trošku kazí náladu. Mám menšie obavy, že nám neostáva nič iné ako cestovať ďalej do Rijeky v spoločnosti dažďových kvapiek. Púšťam tieto úvahy z hlavy a pripájam sa k ostaným, ktorí sú nachystaní na raňajky. Po raňajkách sedíme v izbách a rozmýšľame či počkať alebo aj napriek nepriaznivému počasiu ísť ďalej, ale keďže dážď stále neutícha, nakoniec obliekame nepremoky a sadáme na motorky. Po asi hodine jazdy v hustom daždi začína ale naozajstná búrka, preto nám neostáva nič iné ako zastaviť a prečkať ten najväčší lejak na autobusovej zastávke. Po asi 15 minútach poriadneho lejaku prestáva pršať úplne, tak cestujeme ďalej. Postupne prechádzame cez Kranj, Ľubľanu až do Chorvátska a tam naša cesta pokračuje cez Permani a Mučiči až do Rijeky.
Chorvátsko nás nesklamalo a vítalo nás horúcim slniečkom. Po náročnej ceste som bola ja aj Marčo radi, že už sme na mieste. Po ubytovaní by sa zišlo niečo zjesť, preto návšteva reštaurácie bola nevyhnutná, a keďže bolo už dosť neskoro, rozhodli sme sa ísť si len nakúpiť nejaké jedlo na raňajky a vrátiť sa do bytu. Večer sme posedeli pri stole a dohadovali sa kam vyrazíme zajtra ráno.
Prejdené: 180 km
Ubytovanie: Apartment sky view (byt v 26 poschodovom paneláku) 15 €/osoba/noc
Po prebudení sa do horúceho letného dňa a spomienke, že dnes máme na pláne navštíviť jeden z najslávnejších ostrovov Chorvátska, vyskakujem s postele a utekám nachystať raňajky. Po jedle naskakujeme na Hondičku len v šortkách a tielkach. Po 3 dňoch parenia sa v moto–oblečení, to bol síce riskantný krok, ale ten pocit ovievajúceho vetra bol neopísateľný.
Ku Krku si volíme cestu popri pobreží. A zakrátko zisťujeme, že sa nám výber trasy oplatil. Z jednej strany v nás budia rešpekt veľké skalnaté útesy, ktoré lemujú nádherné Jadranské more a z druhej strany na nás vykúkajú skalami poprepletané kopce. Pred mostom na ostrov zastavujeme a vyberáme občianske preukazy spolu s peniazmi. Za prejazd mostom sme nakoniec platili niečo okolo 5 €/motorku. Ostrov je krásny zastavujeme pri prvej pláži a nedočkavo skáčeme do mora. Voda je skvelá a neskutočne čistá, priezračná, vidíme aj niekoľko metrov pod nohami ako sa ježkovia lenivo guľkajú dnom mora. Po vykúpaní znovu sadáme na motorky a túlame sa ďalej popri pobrežiach, cesta je úžasná, prekonávame samé kľukatiny a serpentíny. Vyhliadli sme si ďalšiu pláž, ktorá bola samý útes. Ľudia šantili vo vode, deti skákali z útesov priamo do vody. Prišiel čas znovu objavovať ostrov a ísť ďalej. Ostrov sme si celý obehli, ochutnali sme na ňom chorvátske špeciality a podvečer sme sa znovu vracali späť do Rijeky. Asi 5 minút pred cieľom začalo husto pršať. Dážď prerástol do krupobitia práve vtedy, keď sa čakalo na zelenú na semaforoch. Pán sediaci v aute, ktoré stálo vedľa nás, sa s neutíchajúcim milým smiechom po nás pozeral a rozhadzoval rukami, čo to vystrájame.
Našťastie sme došli na byť síce celí premrznutí a mokrí, ale zdraví a v poriadku. Po horúcej sprche sme otvorili pivko a dohadovali sa, kam sa pôjde ďalší deň.
Prejdené: 163 km
Ubytovanie: Apartment sky view (byt v 26 poschodovom paneláku) 15 €/osoba/noc
Vonku je opäť krásne počasie. Dnes je plán túlať sa ďalej cestami Chorvátska. Vybrala sa južnejšia trasa cez Crikvenicu až k okoliu Sv. Juraja. Ako by to bolo keby sme nevyskúšali aj tu nejakú pláž. Našla sa pláž, oproti ktorej stál malý ostrov, a ten nás lákal. Naše dobrodružné srdcia sa nezapreli, preplávali sme až k ostrovu a tam sme sledovali ako po skalách lezú a skrývajú sa pred nami kraby. Pomaly sa však slnko začalo schovávať za tmavé hustnúce oblaky, čo v nás vyvolalo menšie obavy, preto sme zbalili „švestky“ a vracali sa späť. Cestou na byt začínalo pomaly pokvapkávať, tak sme to radšej zastavili blízko reštaurácie a utekali sa schovať pred poriadnym lejakom. Spojili sme príjemné s užitočným, najedli sa a prečkali sme búrku. Po asi hodine cesty úspešne dorážame na byt, síce unavení, ale zato aspoň suchí.
Prejdené: 165 km
Ubytovanie: Apartment sky view (byt v 26 poschodovom paneláku) 15 €/osoba/noc
Dnešné počasie nám znovu prialo. Naplánovala sa cesta domov s tým, že sa na jednu noc zastavíme na „slávnom“ Balatone. Cesta cez Chorvátsko bola skvelá. Ako sme sa pomaly vzďaľovali od mora a vchádzali do vnútrozemia, odhaľovali sa nádherné lesy, ktoré lemovali cesty po oboch stranách. Prechádzalo sa cez odľahlé a malé dedinky, ktoré nás vítali tichom a pokojom. Cesta bola naplánovaná cez Vrbovsko, Zagreb až do Zalakomáru a ďaľej cez Maďarsko. Pri prechode cez maďarské hranice sme museli ísť cez diaľnicu až k prvému výjazdu. Čo nám ale trošku „lepilo“, pretože v Maďarsku sú spoplatnené diaľnice aj pre motorky a my sme samozrejme diaľničnú známku nemali. Navyše naše motorky šli už len na výparoch a benzínka sa nie a nie ukázať. Nakoniec sme došli na samoobslužnú pumpu, kde sme asi 20 minút „maturovali“ ako sa tankuje. Nakoniec všetko dopadlo dobre, pokuta dodnes neprišla a od pupmy sme pokračovali ďalej.
Nebolo naplánované kde prespíme dnešnú noc, preto sme zakotvili v mestečku Balatonkeresztúr a hľadal sa nejaký príjemný kemp pri vode. Nakoniec sa nám podarilo nájsť malý, no zato útulný kempík nachádzajúci sa v záhrade rodinného domu. Rodinka okrem kempu vlastnila aj reštauráciu, ktorá sa nachádzala pri vstupe do kempu, takže nám vôbec nič nechýbalo. Postavili sme stany, zložili všetky veci a unavení po celom dni trmácania sa na sedle motorky sadáme do reštaurácie, pijeme pivko a neskôr líhame späť.
Prejdené: 435 km
Ubytovanie: Poldi Restaurant & Camping 3000 forint (cca. 10 €)/2 osoby/motorka + stan/noc
Posledný deň si doprajeme o čosi viac spánku, vstávame okolo 8:00. Obliekame plavky, uteráky prehadzujeme cez plecia a ideme okuknúť ako to ten Balaton vyzerá. Po príchode na miesto to viacerých moc neohúrilo. Skúsili sme 3 miesta, cez ktoré sa dalo vstúpiť do jazera, no ani jedno nevyzeralo moc dobre. Vstup do vody bol tvorený železným mostíkom so schodíkmi do vody a mostík lemovalo množstvo vodných rastlín.
Keď sme to s hľadaním iného, príjemnejšieho miesta vzdali, šli sme skúsiť teplotu vody. Ďalšie prekvapenie na mňa čakalo po vstupe do vody. Na dne sa nachádzal jemnučký piesok, preto mal človek pocit akoby sa prechádzal po perinke. Ako tak kráčame, že si chceme konečne zaplávať, tak kráčame a kráčame stále ďalej, no voda je nám nad kolená. Kým sa človek úplne ponoril, musel vojsť pomaly až do polky jazera. Po okúpaní sa cestou na kemp rozbehla debata o Balatone. Chalanov Balaton moc neohúril a Marčo ho prirovnal k našej Liptovskej Mare, no ja by som mu ešte dala šancu.
V Kempe si dám sprchu, balím veci a posledná trasa, ktorú tento týždeň absolvujeme, je cesta cez Maďarsko až domov. Cestu nám sčasti skrášľoval ešte Balaton a neskôr maďarsko–slovenské hranice prechádzame cez Šahy. Niekde za Dudincami sme zastavili na benzínke, rozlúčili sa s Peťom, ktorý sa neskôr od nás odpojil a šiel svojou cestou smerom domov. My s Marčom a Aďom sme pokračovali až na benzínku za Banskou Bystricou a tam sa nakoniec lúčime aj s druhým členom našej výpravy. Neskôr sa i Andrej od nás odpojil a cez Šturec smeroval domov. Unavení ale štastní a plní zážitkov sme sa cez Donovaly konečne dostali domov i my.
Prejdené: 401 km
V závere by som povedala snáď toľko, že aj napriek únave a ubolenom zadku sme boli dovolenkou a zážitkami, ktoré sme zažili nadšení. Najlepšie na tomto tripe bola spontánnosť, pretože trasy sme nemali dopredu naplánované a rozhodovali sme sa vždy večer pred odchodom a v prípade potreby sme trasu menili priamo počas jazdy.
Začiatok cesty a koniec: 22. 7. - 28. 7. 2017
Prejdené spolu: 2 142 km
Celkové finančné náklady: cca. 600 eur/2 osoby
Štýl cesty: prejdené po asfaltových cestách
Pridané: 26.11.2017 Autor: Marek333 Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 266422 | Včera: 140981