Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.

Menu

Články | Videá | Tipy | Fórum | Kalendár | Inzercia

Pridaj aj ty článok o svojej motorke!

Hodnotenie: (9 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (13)  [Verzia pre tlač] Tlač

Motodovolenka 2016 – „Slovenské východňáre“

 Zdieľať

Pridané: 22.11.2016 Autor: Marek333
Čitatelia: 8404 [Mototuristika - Východné Slovensko - Cestopis]

Po kúpe motorky sme sa nevedeli dočkať našej prvej motodovolenky. Rozhodovanie, kam nás povedú kolesá nášho tátoša HONDY TRANSALP 650V počas našej dovolenky, nám vyriešilo pozvanie od našich priateľov na východ Slovenska. Keďže Marčo moc na slohové práce nie je, píšem svoj prvý cestopis ja - priateľka Maťka z pohľadu ľadvinky sediacej na zadnom sedadle.

DEŇ 1 (SOBOTA 13:30) – RUŽOMBEROK – CIGEĽKA

Do cestovných tašiek balíme posledné veci, no pri pohľade na zamračené nebo, len pokrčíme obočie a naskakujeme na motorku. Naše prvé kilometre absolvujeme po ceste okolo Liptovskej Mary až do Liptovského Hrádku, kde sme navštívili priateľa, prehodili sme s ním pár viet a hor sa ďalej smer Vysoké Tatry cez Podbanské.

Veľkoleposť Vysokých Tatier nás vítala s otvorenou náručou a krása nášho slovenského Kriváňa a Tatier nás na pár minút zastavila v ceste za svojím cieľom a prinútila nás kochať sa okolitou prírodou. Počasie na horách bolo čoraz horšie, tmavé mračná začínali púšťať na zem prvé malé kvapky, akurát keď sme mierili do Kežmarku. Obavy, že by sme mohli zmoknúť nás nútili pridať plyn a uháňať pred dažďom, čo sa nám vďaka nášmu šťastiu aj podarilo a v Starej Ľubovni mračná pomaly mizli a začínalo sa ukazovať slniečko.

Posledná zastávka uhasiť smäd kofolkou a pokračujeme v ceste. Pomaly sme sa blížili k svojmu cieľu, cesta pomedzi lesy je krásna, trošku nám ju ale kazili naši rómske osady a spoluobčania.
Konečne sme došli do cieľa. Malá tichá dedinka s názvom Cigeľka nás vítala svojím pokojom. Chata nášho priateľa bola nádherná a ako nadšencov veteránov nás na záhrade očarili dva nádherné veterány Volkswagen chrobák a Škoda 1000. Poobzerali sme autá, zaparkovali sme nášho Transalpa, najedli sa, vypili pár pív a išlo sa späť.

Prejdené:192 km
Ubytovanie: Chata nášho priateľa

DEŇ 2 (NEDEĽA 9:00) – CIGEĽKA – DOMAŠA – ZEMPLÍNSKA ŠÍRAVA

Ráno nás vítalo krásne počasie. Rýchlo sme sa najedli, zbalili veci, poriadili a zamkli sme chatu a vydali sme sa s priateľmi a ich veteránmi na výlet smer Domaša. Cesta bola nádherná, pokojná a ja som si krásnu prírodu, okolie a horúce slniečko vychutnávala zo zadného sedadla nášho Transalpa. Ako to chodí, palivo nám ubúdalo preto sme si museli dať technickú prestávku na pumpe a šlo sa ďalej. Ešte jedna zastávka na vychýrenej Giraltovskej zmrzline a poďme znovu na cesty.

Výlet s veteránmi na Domašu
Výlet s veteránmi na Domašu

Pohľad na veterány pred nami bol na nezaplatenie. Typický zvuk starých áut pútal pozornosť hlavne starších okoloidúcich, ktorí si tak na malú chvíľku zaspomínali na svoju mladosť.

Konečne sme dorazili do nášho prvého dnešného cieľa – Domaša. Rozbalili sme karimatky a celí natešení, že sa môžeme vyzliecť z motooblečenia v ktorom sme sa varili ako kuracia polievka, sme sa skočili do plaviek a šup sa kúpať do Domaše. Voda bola neskutočne teplá a príjemná, skvelé osvieženie v horúcom letnom období. Po kúpaní nám začalo škvŕkať v bruchách tak sme nakukli do bufetu, najedli sme sa a pomaly sme s Marčom začali baliť veci a chystať sa na cestu ďalej. Opúšťame našich priateľov a stanovujeme si dnešný cieľ č. 2 – Zemplínska Šírava.

Naš Transalp
Naš Transalp

Cesta bola príjemná, okolie nádherné, ale ako sme sa začínali blížiť k Šírave, počasie sa znovu zhoršovalo, vyzeralo to na poriadnu búrku. Nakoniec sme prešli cez Michalovce a našu cestu sme ukončili v ATC Klokočov. Slečna už pri vjazde do campu nás upozorňuje, že camp je dosť drahý (zaplatili sme 11,50/noc), ale my sme potrebovali rýchlo postaviť stan, pretože sa schyľovalo k spomínanej búrke. Stihli sme rozložiť stan, skryť tašky do útrob stanu a keďže búrka stále neprichádzala, rozhodli sme sa využiť vedľajšie kúpalisko. Ľudia z kúpaliska utekali skryť sa pred prichádzajúcim dažďom, ale mi sme sa rozhodli využiť na pár minút takmer prázdny bazén a schladiť sa a zaplávať si pár dĺžok. To počasie predsa len nevyzeralo dobre, preto sme sa po 5 minútach predsa len rozhodli, že bude lepšie keď pôjdeme pod sprchu a do stanu.

Pri pohľade na stojan vo verejných sprchách, ktorý si za teplú vodu pýtal ďalšie peniaze sme s Marčom len znechutene prevrátili oči (rovnaké myslenie fungovalo úplne rovnako v pánskych ako aj v dámskych sprchách) a šup sa sprchovať do studenej vody. Osviežení ľadovou sprchou pomaly cupkáme do stanu. V stane čakáme a čakáme na dážd, no spadli 4 kvapky a bolo po daždi.

Chuť na pivko nám nedala späť, tak sme sa rozhodli ísť do nedalekého penziónu na dve pivká a potom so spokojnými bruchami sme zaliezli do stanu a spali sme až do rána.

Prejdené: 148 km
Ubytovanie: www.levneubytovani.net/ubytovani/camp-klokocov/

Zemplínska Šírava
Zemplínska Šírava

DEŇ 3 (PONDELOK 8:30) – ZEMPLÍNSKA ŠÍRAVA – BETLIAR

Ráno sme sa zobudili do celkom pekného rána. Slnko občas schovali oblaky. Chceli sme sa začať baliť a ísť ďalej, ale od prichádzajúcich a okolitých obyvateľov campu sme počúvali, že v našom okolí prší. Potvrdili nám to aj okoloidúce mokré autá, zmočené od dažďa.

S pribúdajúcimi hodinami sa naše obavy, naplnili a oblohu pokryli husté tmavé oblaky, preto sme sa rozhodli počkať. A správne sme aj spravili, pretože pár minút po našom rozhodnutí sa spustil dážď. V stane sme vyčkávali asi 3 hodiny kým prestalo pršať. Konečne sme mohli zbaliť naše veci a ísť znovu na cesty.

Okolo 14:15 sme sa zbalení a dychtiví po nových zážitkoch vydali na ďalšiu cestu. Rozhodli sme sa, že do nášho dnešného cieľa sa dostaneme cez Vranov nad Topľou, Košice a Rožňavu.

Cesta do Vranova nad Topľou bola príjemná, ale ničím nás neočarila. Keď sme docestovali do mesta, dali sme si menšiu pauzu, trošku sme sa občerstvili a šli sme ďalej. Cesta z Vranova do Košíc bola naopak nezabudnuteľná, serpentíny pomedzi hustý les boli očarujúce a Marčo si jazdu neskutočne vychutnával, zatiaľ čo ja som sa nevedela nabažiť krásnych bukovo – dubových lesov, ktoré boli presvetlené slnečných lúčmi. Po prejazde cez Košice, ale naše nadšenie z cesty opadlo, pretože cesta z Košíc do Rožňavy bola síce technicky celkom upravená, výtlky a výmole nás nevytriasli, ale štvorprúdovka po ktorej autá uháňali za svojím cieľom bola nudná a monotónna. I keď v tej rýchlosti, ktorou sme po ceste uháňali aj my som nestihla všetko naokolo vnímať, no stačilo to natoľko aby som mohla skonštatovať že príroda v tomto kraji bola samozrejme prekrásna.

Od hladu sme už pomaly ani nevideli, preto sme boli radi, že sme pred horským priechodom Soroška našli nádejne vyzerajúcu kolibu v ktorej výborne varili. Po občerstvení frčíme cez Sorošku do Rožňavy. Za Rožňavou prechádzame okolo Krásnohorského Podhradia, kde nám miestni oznamujú, že camp pod hradom v Podhradí už nefunguje. Trošku sklamaní ideme ďalej keď zrazu v obci Betliar spozorujeme smerovú tabuľku, ktorá nás navádza do campu. Prichádzame ku bránam campu a plní nádeje voláme na telefónne číslo milej a príjemnej prevádzkarky, ktorá nám oznamuje, že camp funguje a teší sa na našu návštevu. Po otvorení brány s radosťou vchádzame do campu, pretože čas nás tlačil a pomaly sa stmievalo. Rýchlo sme začali stavať stan a vybaľovať veci, aby sme všetko stihli ešte pred zotmením. Až potom sme sa poobzerali ako je v campe nádherne. Veľký lesnatý areál v ktorom sa nachádzali síce trošku ošarpané ale zato útulno – vyzerajúce chatky nás očaril. Okrem chatiek v areáli sme neskôr zistili, že camp sa vlastne nachádza priamo v areáli kaštieľa Betliar. Všade panovalo ticho a pokoj, pretože v campe sa nachádzalo len veľmi málo ľudí. Ale aj napriek všetkým výhodám sme našli aj malú chybičku tohto krásneho campu a to že v campe sa nenachádzali sprchy, zato tam bola ale aspoň umyvárka s teplou vodou. Cena campu bola veľmi prijateľná, platili sme 7 eur za jednu noc.

Campovanie v Betliari
Campovanie v Betliari

Po postavení stanu, sme sa rozhodli ísť prejsť po dedinke a okolo kaštieľa. Počas prechádzky sme natrafili na pekný útulný penzión, ktorý nás zaujal preto sme sa rozhodli ho navštíviť a objednali sme si pivko a vínko. Vychutnávali sme si nádherný teplý letný večer a potom sme sa vrátili k stanu a unavení sme ľahli spať.

Prejdené: 168 km
Ubytovanie: www.levneubytovani.net/ubytovani/chatova-osada-betliar/

DEŇ 4 (UTOROK 12:00) – BETLIAR – RUŽOMBEROK

Počas tohto výletu sme mali celkom šťastie na počasie a aj v posledný deň našej cesty sme sa zobudili do krásneho slnečného a teplého rána. Po rannej hygiene sme sa rozhodli ísť do kaštieľa Betliar na historickú prehliadku. Pred kaštieľom nás čakala nádherná a upravená záhrada, plná kvetov a kríkov všetkých farieb a tvarov. Po zakúpení lístka sme sa mohli kochať historickým vybavením kaštieľa. Kaštieľ bol krásny a celý pôvodný, bez rekonštrukcií a opráv. Takýchto pôvodných hradov, zámkov a kaštieľov je len veľmi málo. Počas prehliadky ma zaujalo prekrásne drevené starobylé schodisko, zábradlie a veľká knižnica plná starých kníh písaných väčšinou v nemčine a maďarčine. Knižnica bola zaprataná knihami od stropu až po zem.

Kaštieľ Betliar
Kaštieľ Betliar

Po prehliadke sme sa prešli po obrovskej záhrade za kaštieľom a pomaly sme sa vracali k stanu. Samozrejme sme sa zase zbalili a hor sa na cestu domov.

Dobšinský kopec
Dobšinský kopec

Cestu sme si naplánovali prechodom cez Dobšinský kopec, Poprad, Važec a Východnú až domov. Dobšinský kopec Marčo už poznal, ale pre mňa to bola novinka. Kopec bol skvelý, serpentíny a zákruty na neskutočne bavili a na vrchole koca sme mali možnosť pokochať sa božským výhľadom na okolitú krajinu. Cestu sme si predĺžili vozením sa po obci s názvom Dedinky – Mlynky, kde sa nachádzalo v strede dedinky dych berúce pokojné jazierko. Nedalo nám to a tak sme sa šli previesť aj do ďalších okolitých dedín. Keď sme si obzreli všetko čo sme mali možnosť vidieť, naša cesta pokračovala do Popradu. V Poprade sme opäť zakotvili kvôli škvŕkajúcim bruchám. Po naobedovaní sme nasadli na nášho tátoša a tešili sme sa domov, nato ako sa podelíme so svojimi zážitkami rodine a priateľom.

Výhľad z Dobšinského kopca
Výhľad z Dobšinského kopca

Dedinky - mlynky
Dedinky - mlynky

Prejdené: 170 km

DETAILY CESTOPISU

Začiatok cesty: 30.7.2016
Koniec cesty: 2.8.2016
Prejdené spolu: 678 km
Celkové finančné náklady: cca 150 eur/ 2 osoby
Štýl cesty: prejdené po asfaltových cestách

Cestou - necestou domov
Cestou - necestou domov

Posledný tak trošku off-road smerom domov
Posledný tak trošku off-road smerom domov

Pridané: 22.11.2016 Autor: Marek333 Zdieľať

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (9 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (13)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

PC verzia motoride.sk

© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 3509 | Včera: 171320