Test Ducati Scrambler Full Throttle 2016 1/2

Text: Peter Fischer, Tomáš Hajduch - Awia
Foto: Tomáš Hajduch - Awia

Úplne prvý Scrambler sa objavil v roku 1962, mal dvestopäťdesiatkový jednovalcový motor a bol určený na trh USA. Tam sa mu veľmi darilo, a s určitými obmenami a zväčšnými objemami motorov sa tam predával až do roku 1974. V Taliansku ho Ducati začala predávať v roku 1968 a v histórii zostane zapísaný ako jeden z najobľúbenejších motocyklov v tejto krajine.

Dnešný Scrambler, predstavený na jeseň 2014, má už dvojvalcový motor s osemsto kubíkmi, a chladeniu dopomáha malý olejový chladič. Tvar nádrže úplne jasne odkazuje práve na model, ktorý sa v roku 1968 začal predávať v Taliansku - kvapka s dvoma panelmi po bokoch. Pravdu povediac, nielen tvar nádrže, ale aj takmer nekonečné množstvo merchandisingu, ktoré je jasne ladené v retro štýle. Ducati sa do Scramblera marketingovo oprela veľmi silno; v modernej histórii azda žiadny iný model nemal takú masívnu podporu. A to spolu s dobre nastavenou cenou samozrejme prinieslo svoje ovocie: Scrambler prepisoval predajné rekordy Ducati najmä v USA, ale aj vo svojej rodnej krajine.

Minulú sezónu nám Scrambler unikol len o vlások, ale teraz, keď sa mi už pod zadkom zohrieva, mi ho nevezme nik. Je to inak najmenšia a najmenej športová Ducati. Ortodoxných ducatistov možno tá kompaktnosť zaskočí, rovnako aj nenastaviteľná predná vidlica či len jeden brzdový kotúč vpredu. Taliansky dizajnérsky rukopis je tu však absolútne neodškriepiteľný; Scrambler zaujme mnohými peknými malými detailami a veľmi fotogenickými zákutiami, až má človek chuť hneď ich všetky nafotiť a šupnúť na hipsterský Instagram. Empiricky dokázané :)

My sme na testík vyfasovali strednú verziu Full Throttle s peknučkou Termignoni koncovkou (v ponuke je ďalších päť verzií, plus štyristovka Sixty2). Tieto Termignoni majú veľmi kultivovaný zvuk. Vlastne celý Scrambler je veľmi kultivovaný, slušný, akoby nabádal na cestu do práce v saku a malej žaluďovke. Na Ducati celkom netypické... Ale nemusíme chodiť okolo horúcej kaše, reinkarnácia Scramblera prišla pravdepodobne ako odpoveď na Harley-Davidson Street 750, ktorý je čisto tzv. "entry model", čiže akési lákadlo pre bežnejších motorkárov, aby vďaka nižšej cenovke prišli "do rodiny", a potom presedlali na niečo väčšie a samozrejme drahšie. Ducati takýto model tiež potrebovala, a nielen preto, že Harley-Davidsonu sa v Európe darí, ale aj preto, že nemohla donekonečna loviť iba v cieľovej skupine boháčov. Cena Scramblera začína na 8 490 eurách, čo z neho robí najdostupnejšiu Ducati.

Ok, poďme konečne na cestu. Prvé, čo scramblerovského panica prekvapí, je pravdepodobne šírka riadidiel. Tu teda Ducati nezostáva nič dlžná názvu a určeniu, s týmito širokánskymi riadidlami sa ľahučko korigujú výkyvy predného kolesa na nespevnenej ceste. Zaujme aj minimalistický jeden jediný budík, ktorý však ukrýva všetko podstatné - otáčkomer, rýchlomer, všetky bežné kontrolky a aj malý palubný počítač. A to všetko tak, aby nič extra nekričalo. V podobnom duchu je v prednom svetlomete schované denné LED svietenie - po obvode, teda pri vypnutom stave je takmer neviditeľné.

Scrambler je tak prívetivá motorka, že by na nej mohli jazdiť aj začiatočníci. Nemá čím vystrašiť. Má svojich 75 koníkov, ale až niekde nad 8 000, kam sa podľa mňa nikomu nebude chcieť točiť. Takých 7 000 je na tento osemstovkový vzducháčik plus mínus optimálny strop, aj keď otáčkomer končí pri 12 000. Krútiak je tiež v pohode, 68 Nm pri 5 750 otáčkach, to je tak akurát - žiadne náhle kopance. Vlastne isté prekvapenia pri rozbehoch tu sú, a to pre akosi rýchlo zaberajúci plyn. Akoby tam bol rýchlopal z okruhovej motorky. Plynová rukoväť jednoducho zozačiatku zaberá netypicky rýchlo, čo je najmä pri nízkych kvaltoch a rýchlostiach aj trochu nepohodlné. Spojka má tiež extra dlhý chod a zaberá celkom vysoko (ok, to je nastaviteľné). Nebyť týchto dvoch vecí, na Scramblera by mohla sadnúť pokojne aj tetuška, čo nikdy nešoférovala nič iné než Fabiu HTP. To sa nedá povedať o žiadnej inej Ducati.

Ale inak je radosť prepletať sa na Scrambleríku premávkou, pridávať a uberať, mať rôznu dynamiku. Na veľké rýchlosti totiž stavaný nie je, preto mu mestské prepletačky či zákruty veľmi vyhovujú. Termignoni dole pekne bublocú, občas si odchrchlú, ale nie je to nič, čo by strašilo malé deti pri ceste. Na tejto motorke jednoducho pôjdeš radšej vedľajšími cestami, a plánovane ti to zaberie viac času, pretože sa zastavíš aj na niekoľko cigariet, kávičiek či kofol.

Prísna štýlovosť si však vyberá svoju daň. Na Scrambleri nenájdeš žiadny iný odkladací priestor než malý kvádrik pod sedadlom, kam sa vojde iba malá lekárnička. Čiže na mestské vybavovačky to chce aspoň ruksak na chrbát. A, samozrejme, ochrana pred počasím je nulová. Predný miniblatníček nezachytí takmer nič, a ak nabehneš na prach alebo jemný štrk, predné koleso ho bude vyhadzovať do výšky pred motorku. Vzadu to nie je o nič lepšie, tam sa vlastne o žiadnom blatníku ani hovoriť nedá. To sa však nedá nazvať nedostatkami, sú to jednoducho veci, ktoré sú na takomto type motorky normálne.

Spotreba sa nám počas testu pohybovala od 4,9 do 5,2 litríka na stovku. Jazdili sme však takmer výhradne iba okresky, a to lajtovým výletným tempom.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.