Test adrenalínového expresu KTM 1290 Super Duke GT 2/2

Varan:

Zobrať športového naháča, dať tam nejakú tú kapotu, zväčšiť nádrž a upraviť sedlo, prípadne doplniť úchyty kufrov a hotovo, športový cesťák je na svete. No len to by nebola KTM, keby idú cestou kompromisov. Zabudnite na kompromisy, poďme ale pekne po poriadku.

Najprv mesto

Uchopujem široké rajdy, nastavujem páčky podľa seba a štartujem. Akrapović s db-killerom vydáva zvuk, z ktorého ide strach, no nie je zbytočne uvrieskaný. V hydraulilcky ovládanej spojke je krásne čitateľný cit, ale na to sme u oranžových zvyknutí. Prepletačka mestom sa koná na trojke, štvorka už protestuje, no všetko je v ekonomických otáčkach také zamatové, vyhladené, motorka necuká. V podvozkovom režime Street o nerovnostiach viem, cítim ich, no akoby boli o dve tretiny menšie. V meste sa ale cíti ako vykastrovaný pes, ktorý by aj chcel, ale aj tak nič z toho.

Potom SuperDuke

Nevymäkol? Vyskúšame. Podraďujem, otáčam heftom a nestačím sa diviť. Otáčky letia hore ako besné a podobne aj rýchlosť, ktorou letím ako vystrelený z praku. Áno, asi letím, pretože semiaktívny podvozok ma napriek svojej pevnosti a stabilite nerozhodí ani na väčších nerovnostiach v tempe, ktoré má od turistiky ďaleko. Prepínam teda na Sport, nech je to záživnejšie a emotívnejšie. Podvozok stvrdol, no cítiť to najmä na nerovnostiach, ktoré už tak nezadupáva do zeme a cítiť ich tak ako sa od športového bajku očakáva. V tomto režime sa už v sedle cítim byť potrebný, pokiaľ chcem udržať tempo a nezahodiť to. O chvíľu dráždim aj trakčnú kontrolu, ktorá nie je tak besná a reaguje na výjazdoch zo zákrut veľmi citlivo aj pri buranskom zaobchádzaní s plynom. Rýchle tempo zákrut je radosť a ani na okruhu isto nebude problém s neustále drhnúcimi stupačkami.

Predné monobloky Brembo sú absolútne bez výhrad. Supersilné, citlivé a s perfektným dávkovaním. Pri silnom brzdení na nerovnostiach však cítim reakcie semiaktívneho podvozku z predku. Nie je to síce nič nepríjemné ani rušivé, ale cítiť to.

Dokonalá mašina neexistuje a SuperDuke GT nie je výnimkou. Pri snahe o maximálne využitie výkonu na prvých troch kvaltoch trakčná kontrola pri dvíhaní predného kolesa už nefunguje tak dobre ako pri preklze zadku. Predné koleso odlepí od zeme, trakčná zasiahne a toto celé sa opakuje, takže predné koleso len nervózne poskakuje. Bolo by vhodné oddeliť antiwheelie od trakčnej kontroly alebo zjemniť jej reakcie pri dvíhaní predku. Takisto quickshifter nie je veľmi športovo naladený a pri plnom zrýchlení vo vysokých otáčkach je doba ,,ubratia” pre zapadnutie rýchlosti akási dlhá.

KTM 1290 SuperDuke GT 2016

A nakoniec GT

Plexi do najvyššej polohy, bočné kufre, naložiť polovičku a prepnúť podvozok do režimu Comfort. Podvozok ani v režime Comfort nevymäkol, pri zrýchlení ani brzdení sa takmer neponára, v zákrutách taktiež necítiť zaváhanie, veľmi sa však zmenila reakcia na nerovnosti. Veľmi oceňujem, že napriek vyrovnanej a pohodlnej jazde nie som okradnutý o odozvu. Motorku nerozhodí ani podpriemerná kvalita okresiek tretej triedy, no v rajdoch stále cítim, čo sa pod mašinou deje.

Hoviem si na sedle z veľmi príjemného materiálu a do nejakých 120 km/h som v absolútnom pohodlí. Pri rýchlejšej jazde už cítiť nápor vetra predovšetkým od ramien hore. Prekvapením tak napriek nie veľmi pohodlne vyzerajúceho zadného sedla bolo hodnotenie zhýčkanej polovičky, ktorá si značne pochvalovala. Vraj dobre vidí ponad mňa, nohy nemá v krkolomnej polohe, sedadlo je veľmi pohodlné, no chýbal topcase, ktorý však nie je v ponuke, čo dosť zamrzí ak sa plánuje cestovanie vo dvoch. Motor má neskutočnú paru už od nízkych otáčok, no napríklad na veľmi dlhej šestke sa mu pod 110 km/h veľmi nechce.

Dá sa s ním jazdiť veľmi kultivovane, plynule a v nižších otáčkach nevyžaduje prehnane citlivú prácu s plynom. V plnom naložení poteší asistent rozjazdu v kopci, ktorý funguje bezchybne. Veľkým prínosom k bezpečnosti vidím v prisvetlovaní do zákrut, ktoré je z funkčného hľadiska vymakané naozaj perfektne, stále vidím presne tam, kam by som chcel vidieť.

Ale ani ako GT to nebude bez výhrad. Motor pekelne hreje na lýtka pri pomalej jazde mestom a zapnúť tempomat bez zmeny cuknutia s plynom je takmer nemožné, tlačidlá nie sú v komfortnom dosahu palca. Ľavý displej pre tripy a nastavenia elektroniky je veľmi zle čitateľný na slnku.

Tak teda SuperDuke alebo GT?

Mašina to dokonalá nie je a asi ani nechce byť. Vie ísť besne ako SuperDuke R, zježiť každý chlp na tele a to bez toho aby akokoľvek vymäkla vďaka prívlastku GT. Pritom vie veľmi rýchlo, komfortne, ale predovšetkým s plnou parádou ukrajovať veľké dávky kilometrov. Nie je veľa motoriek, na ktorých sa dá ísť takáto paľba a potom prejsť vo dvojici Európu. Je celkom drahá, ale vzhľadom na použitie najmodernejších elektronických vymožeností, ktoré nemajú ani mnohé čisto turistické mašiny jej to nemožno veľmi vyčítať. Je jednoducho fakt dobrá, toto v Mattighofene naozaj trafili.

Ceny vybraných doplnkov:

Ceny vybraných ND: