Francúzske Alpy 2004 - Bonette a tie ostatné 3/5

Klesanie na sever do Guillestre je veľmi zaujímavé, po pár minútach sa človeku zdá, že vo Vars už klesanie skončilo, ale ono ešte len začína, a tých 900 výškových metrov do Guillestre sa prekonáva na 17km v niekoľkých fázach s dych vyrážajúcimi sériami kvalitných serpentín, a výhľadmi na protiľahlé hrebene hôr. Smerom na sever po ceste č.902 prechádzame úžasnou roklinou Combe du Queyras, ktorá ani nie je na mape nejako zvlášť označená, ale zážitok je to poriadny, ani sa vám veriť nechce, že tam kdesi pred vami nad priepasťou je naozaj cesta. Odbočujeme trochu z trasy, a za Chateau Queyras (úžasný hrad na skale uprostred otvorenej doliny!) začíname stúpanie na tajomný Col Agnel (2744m). Toto sedlo ma dávnejšie pútalo svojou výškou, ale na mapách sa uvádza ako „neistý prechod“, a v mnohých mapách vôbec nie je. Riziko (až tak sme zas neriskovali, niekde na nete som predtým našiel obrázok peknej asfaltky, ktorá vraj smerovala na Agnel) sa nám ale vyplatilo: západná rampa Colu Agnel je 21km tiahleho stúpania krásnou dolinou po novom asfalte (spontánny Milanov citát počas jednej fotopauzy: „tohle je kouzlo!!!“), takmer bez zákrut až do sedla.

Kouzlo – tiahle stúpanie na Col Agnel zo západu

Východná rampa je exponovaná, takmer kolmé zrázy, veľa serpentín, ale cesta tiež prvotriedna. Niečo fotíme a vraciame sa do Francúzska, a pokračujeme „klasikou“ po Veľkej alpskej ceste, stúpaním na Col d Izoard (2361m), známy svojím skalným mestom Casse Déserte, kde obrovské skalné veže vystupujú z uhladených suťoviskových polí. Nádherné miesta, nádherné sedlo (ale predsa len dosť frekventované) s tými kamennými kobercami a sochami, ale čo to....

Col d Izoard, Casse Deserte

Pri zostupe vidieť nebezpečné mraky. V Briancone (1321m, najvyššie mesto v Európe, pekné historické jadro) doplňujem v supermarkete zásoby, následne odbočujeme na západ, a po neočakávanom zákrutovom náreze prechádzame cez zaujímavé sedlo Col de Montgenévre (1854m) do Talianska. Klesáme dolinou, smer Susa, a prechádzame okolo obrovskej kamennej pevnosti, ktorá zaberá prakticky celú šírku doliny. V Suse nepomáha hromženie v prilbe, stúpanie na Col du Mont Cenis (2083m) začína a trvá v lejaku a hmle. Záver stúpania je ako v scifi filme, obrovské priehradné múry, hmly a dážď, ale vrcholové jazero samotné a končiare navôkol vytvárajú peknú scenériu. Po kávičke v hostinci a márnom čakaní na zlepšenie počasia klesáme serpentínami západnej rampy do osady Lanslevillard, kde sa v peknom hoteli aj ubytujeme (čistučká trojposteľovka s balkónom za 46 Euro, navyše na prízemí, takže nemusíme tie kufre trepať po schodoch). Je zamračené, cesty mokré, ale neprší. Dobiedza myšlienka na podobnú akciu ako včera: len tak naľahko, na otočku a v úplnej samote na Iseran???? Iseran, plným menom Col de l´Iseran, je druhé najvyššie alpské asfaltové sedlo. Je neskoro, počasie nás odrádza, ale túžba po dobrodružstve a emóciách nakoniec víťazí.

Napriek mokrej ceste Milan rád naberá výšku svižne, Iseran nie je výnimkou

A tak sme po 17km jazdy z Lanslevillard na sever, opustenou dolinou s vysokánskymi štítmi navôkol zrazu v romatickej kamennej dedinke Bonneval s´Arc a začíname stúpať po mokrej ceste posledných 14km serpentínami a exponovanými traverzmi cez dva masívy, smer sedlo Iseran. V tento chladný a vlhký (ale nádherne osamelý) večer sa nakoniec ocitáme s vetrom, šerom a snehom (je ho tu naozaj ešte dosť) v sedle Col de l´Iseran vo výške 2770m, a dožičíme si zas tých pár minút nostalgie, ostrého vzduchu, ticha a spomienok.

Osamelý večerný Iseran – príjemný zaberák na emócie

Druhý horský deň za nami, zážitky sú zas silnejšie ako únava.

Streda, 7.júla 2004
Trasa: Lanslevillard – Modane – St.Michel – Col du Telegraphe (1600m) – Col du Galibier 2645m – Col du Lautaret 2058m – Mizoen – Col de Sarenne 1986m – l´Alpe d´ Huez – La Garde – D211A – Auris d´Oisans – Le Freney d´Oisans – Le Bourg d´Oisans – Rochetaillée –Le Rivier – Col de la Croix de Fer 2068m – Col du Glandon 1951m – La Chambre – Montvernier – serpentíny D77 – Montpascal – Montpascal 1410 – Col du Chaussy 1533m – Montaimont – po hrebeni šuter na Col de la Madeleine 2000m – La Chambre (nocľah v kempe – chatka) 304km
Ráno nie je práve slnečné, ale zatiaľ neprší. Raňajky na izbe, zbaliť varič, a už uháňame na západ, smer Modane, a v St.Michel d.M. odbočujem na ďalšiu klasiku, alebo lepšie klasiku klasík, Col du Galibier. Rozcvičkou sú divé serpentíny na Col du Telegraphe (1570m), a už sme vo Valloire (1430m), odkiaľ začína nielen stúpanie na Galibier, ale i vetrisko a lejak. Neochotne si navliekam nepremoky, a začíname stúpať, známe traverzy a serpentíny, a po 16km sme v sedle, Col du Galibier, kóta 2645m. Ja som z počasia sklamaný (presne ako naposledy), ale Milanove očká v otvorenej Schuberthke neskrývajú nadšenie, filmuje letiace hmly, a výska že „to je bomba“. Páči sa mu takéto počasie práve tu, na pekné si mám vraj „kupit pohled“. Aby som nezabudol, je celých plus 6 stupňov.

Zachmúrený Galibier podruhé