Francúzske Alpy 2004 - Bonette a tie ostatné 4/5

Klesáme hmlou s miestami nulovou viditeľnosťou na Col du Lautaret (2058m), a ďalej strašným lejakom na západ. Tu dávam pozor, pri malej priehrade (asi 24km za Lautaretom) je treba odbočiť doprava na Mizoen a pokračovať po úzkom nekvalitnom asfalte, stále vyššie a vyššie. Táto cesta nás po lesných serpentínach a dlhých exponovaných traverzoch privedie na málo známe, ale veľmi pekné, tiché a úplne osamelé sedlo Col de Sarenne (1989m). Sarenne nie je ani na hlavnej ceste označené, ale nenechajte si ho ujsť, pol hodiny po odbočení z hlavnej cesty č.91 sme zas úplne sami v jednom tajuplnom sedle.

Prestávka v stúpaní na zasnený Col de Sarenne, všimnite si zvlnenú stužku traverzu vľavo

Zo Sarenne mierne klesáme úzkou cestou zeleným údolím mnoho kilometrov, čiastočne po dosť nekvalitnom asfalte, na západ, a dostávame sa zhora do známeho strediska Alpe d Huez. Ak chcete vidieť čo znamená ťažký turizmus, choďte sa sem pozrieť. Klesáme kvalitnými serpentínami (býva tu cieľ etáp Tour de France) do doliny, ale v osade La Garde bez varovania odbočujem pred kostolom ostro doľava, aby som nič netušiaceho Milana naviedol na najväčší tajný bonbónik celej cesty: na cestu s nenápadným označením D211A! Táto D211A, spájajúca La Garde a Auris, je uzučká asfaltka, vystrieľaná v takmer kolmej skale niekoľko stovák metrov nad dolinou! Beda tým, čo sa boja výšok, a beda tým, čo stretnú niečo v protismere! Trochu istejšie sa dá ísť opačným smerom, teda z východu od Auris, to budete mať skalu po pravej strane a priepasť po ľavej (z východu tam trafíte tak, že z hlavnej cesty 91 v Le Freney d.Oisans treba odbočiť pred poštou doprava a sledovať značenie Auris d´Oisans/D211A).

Myslím, že D211A vzbudzuje rešpekt zaslúžene! Bezpečnejšie sa ide v protismere, teda ďalej od zábradlia

Z Auris klesáme do Le Freney d.O., pokračujeme zajímavou hlavnou cestou do Le Bourg d Oisans. Tu si doprajeme tankovanie, obed na hlavnej ulici, s výhľadom na skalný masív oproti, v ktorom je D211A vystrieľaná. Ráno padla dohoda, že chceme byť doma už v sobotu večer, a preto vypúšťame z plánovanej trasy celú „západnú vetvu“, teda rokliny na juhozápad od Grenoblu. Znamená to, že sa začíname ťahať na sever, a v Rochetaillée odbočujem doprava. Áno, tu sa začína stúpanie na ďalší z vrcholov tejto cesty, do sedla, kde som ešte nebol, a ktorého z fotiek známy zubatý horizont ma mátal toľké roky! Medzičasom je jasno a teplo, a už mi pohľad naň neunikne! Nádherná cesta dolinou, serpentíny, stúpania a klesania, pekná gýčová priehrada s azúrovou vodou, to je všetko len začiatok. Potom 10km traverzu, križovatka, a posledné 2km stúpania, už vidieť špice zubatého horizontu, a sme tu! V sedle Col de la Croix de Fer (2068m). Celý ten horizont sa otvára pred mojím predným kolesom.

Col de la Croix de Fer – za sedlom sa vynára zubatý horizont, vzrušenie sa stupňuje, ostatné fotky v galérii

Opäť sotva opísateľná nádhera, emócie, nejaké fotky, ale čas a únava nás tlačia...vraciame sa späť, a cez susedný Col du Glandon (1924m) klesáme na sever, kde v La Chambre nachádzame kemp s chatkami. V jednej sa ubytujeme, únava sa dá krájať, ale...je večer, pekne, a nablízku ďalšia málo známa alpská atrakcia! Zostávame verní tradícii večerných fakultatívnych výletov, a predstavujeme Vám ďalší tajný tip: naľahko štartujeme, a po hlavnej ceste č.6 sa presúvame do dediny Montvernier. Tu treba dávať veľký pozor, a odbočiť smer Montpascal po ceste D77! Ak to trafíte, onedlho sa šróbujete úzkymi serpentínami v kolmej skale po jednej z najzaujímavejších alpských ciest vôbec. Na krátkom úseku prekonáva týchto 24 exponovaných serpentín veľký výškový rozdiel, serpentíny sú vystrieľané a zákruty vystavané z kameňov. (pohľad dole zo stúpania v galérii – fakt to stojí za to, len nesmie ísť nič v protismere.

D77 takto vyzerá odspodu (vidíte tie vracáky)

V dedinke Montpascal pokračujeme do osady Montpascal 1410, a začíname stúpať na málo známy pass Col du Chaussy (1533m). Ideme len tak naslepo, a prístupovou s výhľadmi a v skale vytesanými zákrutami do sedla Col du Chaussy, ako i krásou a tichom sedla samotného sme úplne ohromení. Slnko už zapadá, a tak sa ponáhľame, po niekoľkokilometrovej dobrodružnej rozbitej lesnopoľnej ceste smerom na západ dorazíme do osady Montaimont na druhej strane masívu. Namiesto toho, aby sme klesali do doliny, namietam, že som sa dočítal, že existuje cesta medzi Col du Chaussy a Col de la Madeleine. Tak z Montaimont smerujeme nie na juhozápad, ale na sever, hľadať tú spojnicu (v tráve naozaj bola padnutá ošarpaná smerovka na Madeleine)... stúpame, cesta je čoraz horšia a užšia, a nakoniec sa z toho vykľula asi 12km dlhá enduro- vložka po horskom hrebeni.

Endurovložka medzi Montaimont a Col de la Madeleine – deň sa kráti, ale stíhame

Síce nádherná scenéria vo výške okolo 1900m, ale cesta akurát pre staré džípy pastierov, na ktorej miestami trpelo aj varadero, a strach, že na Madeleine netrafíme do zotmenia! Nakoniec všetko dobre dopadlo, ani Milan moc nenadával, a okolo 21:00 sme na Col de la Madeleine (2000m) a vraciame sa po hlavnej ceste na juh do La Chambre do kempu.