Rally Albania 2014 Deň 2. - Prológ

Všetko šlo krásne počas celého dopoludnia. Presun k rampe mal byť o 11-tej, štart prológu naplánovaný na pravé poludnie. Všetci vyrazili z bivaku, ja z tímu na záver. 200 metrov od bivaku mi prasklo plynové lanko. Tento krát sa nevyvlieklo zo šupátka ako pred dvomi rokmi, ale z valčeka v šúľci. Neváham ani sekundu, tlačím moto späť do bivaku a už z diaľka revem na mechanika Maťa: “Vyber golúúúúúúúú”. Maťo rozoberá, ja hľadám náhradné lanko. Nebudem to dramatizovať, desať minút pred štartom som už pri rampe s ostatnými. Ale tie chvíle boli strašné. Ešte o pol hodinu sa mi triasli ruky. Nemohol som uveriť, že sa to zase deje.

Našťastie som stihol aspoň potriasť ruku priateľom, ktorí sa zo Slovenska trepali až do Tirany. Špeciálne ma teší, že Momul videl priamo na štarte motorku, na ktorej sa toľko narobil.

Hneď na úvod sa musím venovať jednému celkom novému aspektu v mojom “rally živote”, a to je prítomnosť mechanika v tíme. Neviem sa z toho prestať tešiť, je to úplne nový rozmer prežívania a prípravy všetkého. Výmeny kolies som ani nechytil, prasknuté lanko vymenil Maťo v kľude, s prehľadom a bez zaváhania. Rovnaký komfort majú všetci členovia tímu. Maťo, veľmi si vážim a cením tvoju účasť a som veľmi rád, že si tu!

Prológ mal len nejakých 33 km, z čoho meraná časť bola asi 3,5 km, ale zato komplet korytom potoka. Naozaj záživná časť. Všetci sme to zvládli a bez problémov odjazdili. S Dodom sme mali zdržanie, pomáhali sme jazdcovi na Tenerke 660-ke vo výjazde z koryta. Bol evidentne vyčerpaný, zvolil zlú stopu výjazdu, zaboril predné koleso a na mokrých kameňoch sa nevedel vyhrabať. Vzhľadom na krátkosť prológu nás to určite posunie o dosť ďalej na štarte, ale v zásade o nič nejde, prológ sa nezapočítava do celkového času, len sa podľa neho zajtra postavíme na štart.

Na spojovačke do bivaku bola vložená do asfaltového presunu jedna “zábavná” vložka, taký milý výjazdík, ktorý bol zaujímavý len dvomi hlbokými ryhami. Pod týmto výjazdom sme stretli stáť jazdca na Tenerke 660-ke z potoka, ktorý tu rozbil vodnú pumpu. Albania si jednoducho vyžaduje dobrú ochranu motora, alebo vysoký podvozok, a jeho malá Tenérka nemala ani jedno. Dúfam, že sa mu to podarí zalepiť a zajtra štartovať. Zžívame sa s jazdou na miúsoch. Je to silne cítiť. Chalani sa na to dosť sťažujú, najmä Dodo a Jožo, Mišo je na ne zvyknutý a mne to zatiaľ nejaký problém nerobí, aj keď zadok teda dosť pláva na asfalte. Jano sa po prológu vyjadril, že silne zvažuje, “...či je na správnom preteku...”. Zmena čo sa týka navigácie je u mňa značná. Elektrický roadbook v spojení s dvomi tripmastrami je bomba! Samotný itinerár je opäť, ako je už tradičné, na vysokej úrovni a je veľmi presný. Organizátor dokonca poskytol deň pred pretekom 2 km kalibračný itinerár, vďaka čomu je presnosť údajov tripmastrov výborná. Dnešný deň je teda úspešne za nami a večer trávime skôr v očakávaní zajtrajšej mordy – 513 km dlhej etapy. Mám pred tým veľký rešpekt, niečo podobné ešte nikto z náš neabsolvoval.

Krajanom Tónovi, Igorovi a Borisovi sa taktiež darilo a všetci sú pripravení na zajtrajší štart. Rovnako bez problémov aj Czech Bear Team. Akurát Boris hodil tlamu hneď na začiatku meranej časti, a to až tak, že sa ho Edvin Kasimati pýtal, či sa nezranil. Ale Boris aj jeho stroj sú OK. Neviem zatiaľ povedať, ako to bude so zajtrajším reportom, a to hlavne z časových dôvodov.

Z Albánskej Tirany vyslaný redaktor Laňďal.