Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 17.09.2004 Autor: Pa3ck
Čitatelia: 14649 [Mototuristika - Európa - Cestopis]
Od začiatku apríla som pripravoval okolie na 3-oj týždňovú dovolenku v strede leta. Cez inet som zverejnil inzerát na zamýšlaný výlet po Európe. Ozvala sa mi Kamila z Ml. Boleslavy (Suzuki GS500) a neskôr aj Jaro (Honda VFR) z Popradu. Všetko bolo pripravené na 19.7.2004.
Ale čo to, nastali neočakávané komplikácie: asi 15.7. mi Kamila oznámila, že pre finančné problémy sa výletu s priateľom Petrom nebudú môcť zúčastniť. Večer ma však Jaro ubezpečil, že nič to, pôjdeme dvaja a bude i tak sranda. Ako naschvál 17.7. zavolal i on, že mal nehodu a na moto má prasknutý rám. Zostal som sám na 3 týždne naplanovaného výletu. Naštastie mi Kaja (ďakujem ;o) ) pošepkala, "a čo tak Ondro?" Ondro bol minulý rok so mnou v HR a celkom si pochvaľoval. Zavolal som Ondrovi a on hneď súhlasil, keďže v práci mali celozávodnú dovolenku, a teda mal voľno. Malo to len malý zádrhel, že mohol ísť až o týždeň neskôr. Skrátil a upravil som trasu a 26.7.2004 o 13:45 a po 4hod. balení sme stáli na hraničnom prechode Berg. Kúpili sme rakúsku diaľ. známku a vyrazili smerom na Wien.
Slniečko nám svietilo na cestu, no ešte pred Viedňou nás prekvapila prietrž mračien. Za hustého dažďa som navliekol nepremok, Ondro pršiplášť a na nohy veľké sáčky. Batožinu sme navliekli do pripravených veľoobjemných sáčkov. Za Viedňou sa slniečko už opäť usmievalo, cesta išla rýchlo. Zastavili sme len dotankovať nádrž a naše žalúdky. Kúsok pred Salzburgom nás znovu poctil návštevou dážď a sprevádzal až do Kundl (AT). Cestovná rýchlosť klesla pod 100km/h, keďže miestami bolo na ceste aj 5cm vody. Do Kundl sme dorazili o 20:30. Pred milým penziónom nás čakal ocino, ktorý je tam momentálne na služobnej ceste. Po skvelej večeri a nie dlhom rečnení sme zaspavali vysmiati šťastím, že sa predsa len výlet vydarí.
Ráno sa prebúdzame okolo 9:00, čakajú nás pripravené raňajky a fayn káva. Balenie sme veľmi nacvičovať nemuseli, skoro nič sme nemali zo sáčkov vytiahnuté. Okolo 11:00 sme sa vydali na jednu z najdlhších trás nášho výletu. V Mníchove prehliadam značku ukrytú za pristaveným nákladiakom. Po pár km zastavujem, lebo Ondro naznačuje, že sa niečo deje. Jeho pršiplášť vial za nami ako za Batmanom ;o) Balíme roztrhaný pršiplášť a pokračujeme ako sa neskôr ukázalo priamo do centra. Prichádza viac ako hodinové blúdenie po rôznych uličkách. Všimli sme si A-čkový mercedes so značkou ME ako Memmingen s pjeknou maminou za volantom a tak sme sa vydali na nekonečnú cestu Mníchovom dúfajúc, že nás mamina vyvedie von ;o) Oplatilo sa, čoskoro sme frčali po dialnici. Za Mníchovom už cesta ubiehala rýchlo, po vstupe do Švajčiarska ma trošku prekvapilo, že aj moto platí plnú diaľničnú známku tj. 29 Eur. Dialnica bola veľmi slušnej kvality a skoro prázdna. Do Lausanne (CH) sme dorazili okolo pol deviatej. Camp sme našli bez dlhého hľadania. Upravená plocha, milé prostredie, za ohradou Ženevské jazero :o) Po skvelej večeri sme zaspali ako malé deti.
Hneď z rána sme šli na prehliadku mesta, milé mestečko. Po kúpe bagiet, šunky, zeleniny, Ice Tea a usadení na námestí nás do údivu privádzali nezbedné vrabčiaky, ktoré si úplne drzo prišli kradnúť z našej bagety. Prehliadke mesta sme venovali asi 4 hodinky a potom hop šup k jazeru. Jazero je obrovské, pohoria za ním ako z pohladnice. Trošku odradzujúce sú riasy, ktoré sa tiahnu až k brehu. Večer si pri našom stane postavil stan starší pán z GB na staršej BMW. Porozprával nám, kde na juhu FR sú fayn moto campy. Za camp sme spolu zaplatili 39 Eur (2x noc, 2x osoba, 1x moto, 1x stan).
Ondro a Pa3ck na námestí v Lausanne |
Po vstupe do Francúzska sme sa vydali po bežných cestičkách. Privítala nás krásna príroda, príjemné serpentíny, učesané mestečká a dedinky. Po dotankovaní pri jednom supermarkete (benzín je tam lacnejší) a vyumývaní na wapke som cítil, ako CBRka ožila ;o) Až po Lyon, sme obdivovali tú krásu vidieka. Zápchy sa začali hromadiť a navyše cestu na juh nie a nie násť. Pre tečúci pot a aj nervy hľadám modrú značku (vo FR označujú dialnicu modrou značkou) Marseille. Na dialnici sa zápcha opakuje, ale 3 jazdné pruhy dovoľujú zvýšiť priemernú rýchlosť nad 100km/h. Po cca 100km sa konštantnou 160km/h rútime až do Montpellier. Tu nám starší párik (plynulo hovoriaci anglicky) poradil mestečko Palavas s množstvom campov. Ubytovali sme sa v campe hneď pri mori s bielym pieskom na pláži.
Budíček, raňajky, sprcha, opaľovací krém a už ležíme na pláži. Okolo 15:00 vyrážame do Montpellier. Odparkujeme moto netušiac kde, ale vo foťáku už máme foto mapy mesta, takže po 4-násobnom zväčšení na malom displaji hľadáme kadiaľ a kam... Mestečko opäť príjemné plné turistov. Motáme sa centrom, po úzkych uličkách aj po nákupnom centre. Prehliadke sme venovali asi 4-5 hodín. Po návrate do kempu a večeri (v ešuse na vode opražené kuracie mäsko, pridaná mexická minútka so zeleninou) sme sa vydali na pláž za znejúcou hudbou a trblietajúcim sa mesiacom na hladine mora.
Za pobyt v campe od nás chceli 35,80 Eur (2x noc, 2x osoba, 1x moto, 1x stan)
námestie Európy v Montpellier |
Pôvodne sme do Cannes chceli ísť po pobreží a cestou sa zastaviť v St.Tropez, ale predstava nekonečných zápch nás usmernila na diaľnicu. Cestou sa predbiehame s Mercedesom s BB špzkou, ktorý je tam zrejme za kšeftom. V Cannes sme sa zastavili v informačnej kancelárii, kde nám poradili lámavou angličtinou camp v Antibes. Po chvíľke hľadania sme objavili malý camp s 3 českými rodinami :o) Vybalenie stanu aj batožiny netrvalo dlho. Trošku ma vyčerpávalo to nekonečné celodenné cvrkanie cikád, ktoré našťastie západom slnka stíchlo. Večerná prechádzka po pláži k veľkému hotelu pripomínajúcemu stavbu FEI v Bratislave padla vhod.
Okolo 10:00 balíme do kufra tričká a sandále a vyrážame do St.Tropez, cesta bola nádherná, až na posledných 15 km, kde cesta bola prepchatá autami, skútrami a turistami. Prekonali sme ju za 1hod a 45min. tam i späť. Po odparkovaní moto, prezlečení do kraťasov, tričiek a sandál (každodenná procedúra) sme namierili k prvej informačnej kancelárii. Ochotná pani nám dala mapku i poradila čo a kde si máme pozrieť. Z pevnosti na mestečkom bol krásny výhľad na more i mesto. Prehliadke sme venovali 3-4 hodinky a po zopár fotkách pred Gendarmerie Nationale sme vyrazili na cestu späť.
Večer sme už len posedávali na pláži pri mori a snažili sa chytiť nejaký bronz, aby doma uverili, že nám svietilo slniečko ;o)
Klasika: Budíček, raňajky, sprcha, opaľovací krém a už ležíme na pláži. Okolo 14:30 vyrážame do Monaca. Cestou máme chuť zastaviť každých 100m a fotiť nádheru pod nami. Monaco sa mi neuveriteľne páči. Fotím všetko a stále až to Ondra prestáva aj baviť .."čo sa ti na tomto prepchatom meste páči?" opakuje neutále ;o) Naspäť sa vydávame po dialnici, lebo mraky naznačujú dážď a nepremoky zostali v stane. Večer nám jedna z českých rodiniek porozpráva o tom, ako nám závidela moto, keďže dnešná cesta do St.Tropez im trvala 4hod tam a 4,5hod späť ;o)
Za camp sme zaplatili 52,20 Eur (3x noc, 2x osoba, 1x moto, 1x stan)
prístav v Monaku |
Cesta diaľnicou sa zdala byť nudnou, no po vstupe do IT sa medzi tunelmi objavovali prekrásne údolia, dedinky, skleníky. Pred Janovom sme zbehli z diaľnice v nádeji, že camp, ktorý sme mali na mape nájdeme hneď. Aj sa tak stalo, ale priemyselné predmestie nás odradilo a tak ideme smerom do centra. Prechádzame po pobreží popri majáku, prístave a vychádzame z mesta. Zastavujeme a pýtame sa na camp. Ochotný starší pán plynulou taliančinou zdôrazňuje quatro kilometri a naozaj po 4km veľký názov camp. Odbočujeme podľa šípky a každých 5metrov sme o meter vyššie a vyššie. Po cca 1km máme camp na dohľad a ručička výškomera (ak by sme nejaký mali) by ukázala aspoň 800mnm ;o) Ubytovali sme sa, aj keď camp nebol podľa naších predstáv. More a pláž boli po nekonečných schodoch vzdialené cca 500m. Stihli sme si pozrieť úpravu pláže veľkým bágrom a urobiť zopár foto.
Opäť klasika: Budíček, raňajky, sprcha, opaľovací krém a už ležíme na pláži. Okolo 14:00 sa cestou do campu zastavujeme na pizzu. Po malom oddychu vyrážame do centra Janova. Odparkujeme, prezlečieme a pešou zónou prechádzame po pobreží. Po nekonečnej túre bez kvapky Ice Tea (Ondro stále sľuboval, že za rohom bude isto niečo zaujimavé ;o) ) sa vraciame k moto. Keďže odmietam ďalšie túlanie sadáme na moto a k majáku ideme na 2 kolesách. Zastavujeme sa aj pri prístave a šup do campu.
Tento camp nás vyšiel na 36 Eur (2x noc, 2x osoba, 1x moto, 1x stan)
Diaľnica je plná v 90km/h predbiehajúcich sa kamiónov. Teplota na teplomeri stúpa vysoko nad 30°C. Cesta plynie pomaly až prichádzame k Mestre. Šípky popri ceste nás vedú k veľkému a aj fayn vyzerajúcemu campu, no bez prístupu k moru. Po malej porade odchádzame smer Jesolo do mestečka Lido di Jesolo. Hľadáme vhodný camp. Všade len hotely a ubytovne. Ubytovávame sa v campe, či skôr vo veľkom areáli plnom karavanov. Majiteľ vyzeral dôveryhodne a aj cenu dal dobrú ;o) Z jednej strany karavan s nemeckou značkou a starším párom. Pánko hneď zistuje, prečo mám japonca a nie ich BMW, zaujíma ho maximálka, spotreba. Čo vôbec nechápe je, že Ondro mi robí ladvinku a nemá vlastnú moto. Ondrovi hovorím, nech mu radšej nepovie, že nevlastní ani auto ;o))
Hneď z rána smerujeme do Benátok. Cesta asi 35km po talianskom vidieku sa mi páči. Po príchode do Benátok sa snažím zaparkovať. Po úspešnom zaparkovaní nasleduje ukážka talianskej odťahovej služby, ktorej sa odťahované auto odtrhlo a zvalcovalo odparkovaný skúter. Ukazujem Ondrovi mne už známe mesto, námestie sv. Marca, most nárekov,... Za miesto obedu sme vybrali BurgerKing. Napriek nechuti stravovať sa v podobnom zariadení odchádzame neuveriteľne prejedení :o) Prehliadke sme venovali cca 7hodín. Návrat do campu bol spojený s nákupom v potravinách. Po večeri a rýchlom okúpaní v mori spokojne ležím pri stane a počúvam mp3Man, zatiaľ čo Ondro obdivuje centrum Lida.
Benátky z mosta Nárekov |
Predposledný deň nášho výletu. Moto sladko spinká a oddychuje pred poslednou jazdou. Deň trávime na pláži, nikdy by som neveril, že dokážem mať takú radosť z veľkých vĺn a surfovania na nafukovačke. Večer odchádzame do centra na pizzu a štvoritú zmrzlinu. Predavačke skoro oči vyskočili, keď som povedal quatro a mne keď mi tú quatro podala ;o) Oddýchnutí a spokojní s výletom zaspávame za jemného padania kvapiek na náš stan. Za camp sme dali 30 Eur (3x noc, 2x osoba, 1x moto, 1x stan)
Je 8.8.2004, 6hodín ráno, zvoní budík a vydávame sa na rannú očistu, balíme veci, raňajkujeme. Zbalené už nemáme len spacáky a stan a v tom začína opäť pršať. Zalahneme do stanu. Keďže tušíme, že cestou sa môže objaviť dážď lepíme Ondrov roztrhaný pršiplásť. Po asi hodinke prestáva, dobalíme. Talianska rodinka oproti nás pozýva na rannú kávu, neodoláme a prijímame pozvanie. Posilnení kávou vyrážame na posledných 670km. Cestou zastavujeme pre veľký lejak, obliekame nepremoky. Od Grazu už ani neprší, no nepremoky si nechávame. Letmý pohľad na tachometer ukázal pjekné číslo, tak prudko brzdím, aby som si zväčnil tých 22.222km (za 374 dní, čo mám CBR som najazdil 18.030km) ;o) Ondro nechápavo krúti hlavou no pokračujeme ďalej. Po necelých 7mych hodinách stojíme na hraničnom prechode Bratislava – Berg.
Skvelý výlet, škoda len, že som ho musel skrátiť a nevidieť tak Atlantik, ale verím, že čoskoro sa mi to podarí ;o) Počasie nám okrem prvého a posledného dňa prialo a zážitkov je na najbližší rok až až ;o)
mapu v plnom rozlíšení nájdeš v galérii |
Pridané: 17.09.2004 Autor: Pa3ck Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 200992 | Včera: 239580