PARÍŽ, NORMANDIA, PRAHA ...VIETOR A DÁŽĎ 2004 3/6

Mal som strašnú chuť vletieť na pláž s Varanom a dať si menšiu dakarovskú vložku, ale nechcem tu mať naťahovačky s políciou ako jeden nemenovaný kamoš, ktorý s Afrikou pooral pláž kdesi pri Cannes a takmer skončil za mrežami, že Balco? Pokračujeme po pobrežnej ceste smerom na západ. Pozorujem pekné domy s presklenými priečeliami smerom k pláži. Musí to byť paráda, keď máte v kuchyni jednu stenu sklenenú a pri raňajkách pozorujete pláž. Alebo jednoducho za televízorom máte sklo 2x4 metre a vidíte rovno na rozľahlú pláž. To by som menil za výhľad z môjho okna...
Juno beach, kde sa vylodili hlavne Kanaďania, je nápadná už z diaľky, pretože na nej stojí vysoký kríž s Kristom otočeným smerom na more. Na mňa to silno pôsobí a tak len bez slova fotím. Dnes tu stojí moderné sídlisko, mamičky kočíkujú bábätká a deti v silnom vetre púšťajú šarkany, ostrý kontrast s tým, čo tu bolo pred šesťdesiatimi rokmi...
Postupne prichádzame ku Gold beach, ktorá bola najdôležitejšia pre vyloženie tankov, vozidiel a munície na pevninu, spojenci (hlavne Briti) tam totiž natiahli umelé prístavy, ktorých zvyšky tam ostali dodnes. Vyzerá to ako obyčajný pontón, ktorých keď sa spojilo niekoľko stoviek, tak vznikli dostatočné kapacity na vyloženie všetkého potrebného a toho určite nebolo málo. Aj tu je kríž a socha Panny Márie otočená k moru.

Kríž na Juno beach

Gold beach so zvyškami umelých prístavov

Stále fúka silný vetrisko, nič sa nedá položiť bez toho, že by som to potom nemusel naháňať. Z času na čas slabo spŕchne. Pokračujeme na západ k Omaha beach, ale cestou sa zastavujeme v Longueville-sur-Mer, kde sú na brehu nemecké delostrelecké batérie. Dostávame sa priamo k nim, dá sa do nich vojsť a vidieť to na vlastné oči, uši a ruky.
Po niekoľkých zdanlivo nekonečných kilometroch zastavujeme na Omaha beach, kde sa vylodili Američania a behom prvých hodín operácie ich tam padlo cez tri tisícky. Práve tu Nemci kládli najväčší odpor a krv tiekla potokmi. Kto videl úvodné scény filmu Zachráňte vojaka Ryana, tak vie o čom hovorím. Dnes tu stojí pomník (väčší než na ostatných plážach) a vlajú vlajky spojencov (ktoré sú inak všade od Caen až po Utah beach). Pláž ako hociktorá iná, ibaže raz mala vodu červenú miesto modrej...
Nad plážou je múzeum, na ktoré som sa tešil. Za 5 € na osobu je tam toho dosť k videniu – dobové oblečenie a vybavenie, munícia, fotky a vysvetlenia, predmety zo života vojakov, doslova všetko čo by tu nadšenec hľadal. Premietajú tu aj krátky dokument s autentickými zábermi a svedectvami tých, ktorí prežili.

Nemecká batéria pri Longueville-sur-Mer

Pomník na Omaha beach

Musím spomenúť, že cesta medzi plážami vedie veľmi sympatickým francúzskym vidiekom, z ktorého dýcha história. Od čias druhej svetovej vojny sa tu asi pramálo zmenilo, azda len dopravné značky. Kamenné domy sú nádherné, ale mne doslova vyrážali dych kostoly. Tie boli perfektné, len keby som chcel navštíviť a odfotiť každý z nich, tak som tam doteraz.

Jeden z väčších kostolov

Keďže sme toho mali na dnešný deň už dosť, vraciame sa po rýchlej ceste cez Bayeux do Caen, kde sme ešte chceli stihnúť nejaké otvorené obchody, ale moje osudové neodbočenie smerom do centra mesta nás uviedlo do reality, že dnes to tak nebude. Vraciame sa teda unavení do kempu, kde sa rozhodujeme čo zajtra. Buď rýchlo obzrieme to, čo sme dnes nestihli a potiahneme okolo 400 km do Bretónska, alebo zoberieme ešte jednu noc a nevideným pamiatkam venujeme celý deň. Mal som z toho teda riadnu dilemu, až som bol nervózny, pretože najviac ma štvalo počasie. Sms-ka od brata však potvrdzuje moje obavy – Bretónsko je komplet pod mrakom, ktorý okrem iného smeruje po pobreží rovno ku nám. Nič teda, na recepcii beriem od tlstoprda ešte jednu noc a zajtra sa ešte potúlame po pobreží, konieckoncov je ešte dosť toho, čo sme nevideli. Toto rozhodnutie sa na našej výprave podpísalo tým, že celková trasa sa skrátila o 900 km. Tak veľmi som sa tešil na Atlantik a takmer žiadnu civilizáciu, ale nestojí mi to za moknutie v studenom daždi, ale príde raz čas...

9. deň, sobota 3.7.2004
(Bénouville-Caen-Collevile sur Mer-Omaha beach-Pointe du Hoc-Bayeux-Caen-Bénouville)
stav počítadla km: 32 447 – 32 607
denná etapa: 160 km
doba jazdy: celý deň
priemerná rýchlosť: -
tank: konečne žiadny
počasie: 15-20˚C, polooblačno, vietor

Keďže sme včera nestihli otvorené obchody, stihneme ich dnes doobeda. To som však zabudol na to, že v sobotu sú po celom Francúzsku trhy, čo nám však celkom nahráva do kariet.