MX Camp Lehnice – Tri dni motokrosu, pod vedením Tomáša Bučenca

Ponuka na účasť prišla síce v dostatočnom predstihu, ale moje povinnosti nielen s malou, ale aj pracovné mi nedovolili rozhodnúť sa okamžite, ale až deň pred začatím kempu. Našťastie mi všetko zapasovalo na výbornú a ja som mohol v piatok ráno vyrážať nabalený a plný očakávaní smer Lehnice. Cestou som sa stavil na trati vo Vištuku, pozrieť ako prebiehajú prípravy na nedeľný pretek a rovno som si tam vyzdvihol čerstvo dorazený chladič na moto. Čo ak by som ho potreboval. Padám stále, chladič sa zíde.

Do Lehníc prichádzam pred obedom, presne na čas úvodnej rozpravy. Bučko už vysvetľuje skupinke niečo o strave a pitnom režime. Pomaly sa presúvame na trať, celú ju prechádzame a popri tom nám vysvetľuje ako kde jazdiť, ako si vybrať stopu, ako držať a ovládať moto... Medzi tým pár otázok od „účastníkov zájazdu“ na doplnenie a lepšie pochopenie. Sú tu mladí aj starší. Úplný začiatočník, ktorý bude na krose sedieť dnes druhý krát, cez mierne pokročilých až po Denisa Poláša, zverenca a jazdca tímu Racing 99. Ten tu testoval nové veci na motorku.

Po ľahkom obede, cestovinky a šalátik, krátka pauzička a šup už aj na rozcvičku. Približne desať minútový beh v uvoľnenom tempe a naťahovačky celého tela na rozhýbanie. Obliecť sa a hybaj na dráhu. Celú si ju máme prejsť, trochu ju naštudovať a popritom nás Bučko okukuje a nakoniec nás delí na dve skupinky. Jednu časť posiela dole a druhej sa začína venovať.

Znova veľa-veľa teórie, podanej úplne pochopiteľnou formou aj s názornými ukážkami. Sadá na moto a ukazuje, ako by to malo byť. Rad je teraz na nás. Jazdíme, skúšame, sem tam si niekoho Bučo odstaví, poukáže na nedostatky, znova povie ako treba čo robiť a zas pošle na trať. Znova nás odstavuje a znova „prednáška“. Potom pár voľných kôl a odpočinok. Medzi tým ide na trať už druhá skupinka.

Zdá sa mi, ako by sme išli postupne od všeobecnosti, pomaly si to rozoberali na drobné a nakoniec sme sa dostali niekam, kde sa riešia detaily. Určite by sa dalo aj toto delenie a pilovanie drobností rozmeniť na drobnejšie, ale to už by bolo na tri dni dosť. Poprípade pre niektorých začiatočníkov (vrátane mňa) si myslím, že by to bolo nezvládnuteľné. Na môj vkus bol program zostavený veľmi dobre. A Bučkov prístup k jednotlivým jazdcom bol tak isto výborný. Ono venovať sa 17tim jazdcom, od úplného začiatočníka až po licencovaných závodníkov, od dieťaťa až po veterána  a každého si všímať zvlášť a samozrejme mať ku každému iný prístup si vyžaduje vysokú úroveň nie len trénerských schopností, ale aj veľkú dávku psychológie.

Po tejto stránke musím Bučka pochváliť. Dokázal poradiť nielen tomu „najslabšiemu“, ale aj pokročilým a aj tým licencovaným. Určite si každý niečo odniesol.

Trénovali sme jednotlivé pasáže, zákruty, zuby, skoky, brzdné manévre, akcelerácie, postoj aj posed na moto. Skúšali sme rôzne stopy, štýly prejazdu, posúvali hranice brzdenia... a to všetko preto, aby sme samy na sebe videli, že ak to spravíme podľa odporúčaní nášho kauča, budeme nielen rýchlejší, ale aj menej unavení a hlavne nás to bude ešte viac baviť. Toto bolo vidieť asi úplne najviac.

Čím viac sme jazdili po sebe niektorú pasáž, nielen že bolo vydieť rýchlostný posun, ale hlavne sme sa začali s motorkou hrať. Presne to čo od nás Tomáš chcel. Stále nám totiž prízvukoval: „Hrajte sa s tou moto, skúšajte čo vám je lepšie, veďte ju vy, nie ona vás a uvidíte a ucítite ten pokrok“.

Takýchto rád a tipov tam padlo neúrekom. Nechcem a nebudem tu písať tie rady, možno by som ich zle interpretoval, ale musím a chcem napísať, že hneď ako bude ďalší kemp, ktorý bude robiť tento „blázon“, tak sa tam vidíme. Minimálne preto, že atmosféra, zabezpečenie a odborná stránka bola na veľmi vysokej úrovni. No a v neposlednom rade na mňa Tomáš zapôsobil ako správny típek. Je trochu uletený a má svoje „mouchy“, ale bez toho by to nebol on.

Kedy sa teda znova vidíme?

Video: Zostrih s Bučkovho MX camp