Projekt z Cesty do terénu – Žubor cup Vištuk, znova s červenou tabuľkou

Po závode vo Sverepci, som nebol úplne že spokojný. Na jednej strane som bol rád, že som to dobojoval, že som sa dokázal vrátiť, ale na druhej strane som bol aj trochu nespokojný. Hlavne s bodovým ziskom. Preto som si povedal, že v ďalšom preteku treba zamakať a pokúsiť sa vyhrať.

Do tohto odhodlania mi prišlo ešte aj pozvanie od Tomáša Bučenca, do jeho MX campu v Lehniciach. Síce sa posledný deň kryje s dňom preteku vo Vištuku, ale takéto niečo sa neodmieta. Pod vedením Bučka som strávil teda len dva dni, ale aj tak som dostal veľa nového. O tom ale napíšem v inom článku.

Za dva dni intenzívneho teoretizovania a praktického skúšania som sa síce fyzicky celkom rozbil, ale stálo to za to. Riskol som to a v nedeľu ráno o pol ôsmej sa už prihlasujem do ďalšieho preteku v seriáli Motoshop Žubor Cup. Jedným očkom som hodil na totálne nakropenú dráhu, čo ma v duchu potešilo. Keď som tu bol totiž týždeň pred pretekmi trénovať, skonštatoval som a zistil aj na vlastnej koži, že keďže náročnosť dráhy nie je nejako vysoká, silnejšie štvortakty tu budú mať trošku výhodu. A určite tu bude stačiť len dobre točiť šúlcom. Preto som bol aj mierne na ihlách, ale takto nakropená dráha ako je teraz pred pretekom ma upokojuje. Na tomto treba trochu aj rozmýšľať a vedieť niečo viac, než len valiť. Dúfam, že zúročím sobotný tréning s Bučkom za veľmi podobných podmienok.

Oboznamovačku ideme ako tretia skupinka, takže je trať stále ešte ako prečúrané plienky. V druhom kole sa už Husacine nechce ani dolu kopcom bez plynu, predný blatník sa trepe jak parkinson, len len že neodpadne. Po štvrtom kole idem dobrovoľne dolu. Vidím, že viacerí sú dole už po prvej zatáčke. Nie sú skoro vôbec zablatení. Ale tak treba skúsiť aj takéto podmienky.

Meraný tréning ideme už na ideálku a mne sa darí v mojej triede MX2 začiatočník vyjazdiť čas 1:41.400, čo je najlepší čas a druhý najlepší aj medzi MXOpen začiatočník. Začína sa mi lepšiť nálada, aj vyhliadky do závodu sú o niečo pozitívnejšie. Ale čo je horšie, začína sa aj prejavovať únava z campu. A keď počujem od Maroša oznam, že našu skupinu presúvajú úplne na koniec, zostávam „jak mjechem praščený“...

Konečne je čas. Dolievam chýbajúcu vodu do chladičov, trochu benzínu, nahadzujem sa do tímového oblečka a pomaly sa presúvam do čakačky. Tam je voľné už len prvé miesto a na druhom stojí spoluorganizátor pretekov Mišo. Ten sa len usmeje a hovorí, niečo v zmysle, že aj motyka vystrelí a tak je tu. :-D Stihol mi ešte povedať, že si pripravil siedmu rampu, tak nech sa tam nepostavím. Ok, beriem piatu z kraja, z jednej strany sa na mňa nalepil zatiaľ vedúci jazdec šampionátu Igor zajo Levický a z druhej sa tlačí kolega z vedľajšej dediny a doteraz 3 jazdec priebežnej tabuľky, Jaro Carda Skok. Cítim sa jak sardinka, ako keby sa tu kuli nejaké konšpirácie a sabotáže. Paranoja v hlave, ale dnes to nejako odsejpá, zrazu je tu 15tka, 5ťka a už aj valíme vpred. Carda ide neskutočný štart. Kontrolovane s predným tesne nad zemou, stále predo mnou, ja som nechtiac zavrel Zaja, do prvej točky sa zrazu valia aj ďalší jazdci, Carda zaklapuje, ja to tam vpálim na drzovku a už sa aj deriem dopredu. Tep mám minimálne 195 a v hlave vygumované. Len nech to ustojím a v ďalšej točke som prvý a potom už len vydržať dokonca. Na prvé sa dostávam celkom rýchlo, ale stále počujem za sebou nejakého prenasledovateľa. Každú ostrú točku sa otáčam a kontrolujem kto to je. Stále ho ale nevidím, len počujem. Tam musí byť na mne jak pijavica. Snažím sa valiť čo to dá, ale v tretom kole ma obieha, ale ani podľa dresu ani podla čísle neviem o koho ide. V ďalšom kole je na mne nalepený ďalší. Predbieha ma a taktiež neviem o koho ide. Potom už len ticho až pokým som nezačal predbiehať okolárov. Do cieľa prichádzam strašne šťastný, aj keď tretí. Ale v depe sa dozvedám od mladého Kevina Beneke (jazdec MX85), že to boli veľké moto a v našej triede nemajú čo robiť. Idem teda zistiť na tabuľu a k časomiere, ako to je. Na moje prekvapenie, to boli ozaj jazdci z inej kategórie, ktorí s nami išli ako nehodnotení. Takže je moja radosť o niečo vyššie. Prvá runda a prvých 25 bodov.

Lenže po príchode k motorke a kontrole chladičov zisťujem, že polepené praskliny už nedržia a čerstvo dorazené chladiče sú potrebné ako soľ. Ako by som to tušil, keď som ich objednával. Po krátkej prestávke sa púšťam do výmeny a do druhej rundy nastupujem teda s novými.

Znova podobné rozostavenie na rampe, rampa padá, pálime vpred...ale to už si pozrite vo videu. Poviem už len to, že celý čas som znova za sebou počul nejakého prenasledovateľa. V druhom kole sa obzerám a nestačím sa diviť. Carda je na mne prisatý ako kliešť. Tlačí ma pred sebou, snažím sa mu zdrhnúť, ale vždy ako sa mi podarí trochu ucuknúť, čoskoro je na mne. Sám seba nechápem, ale fakt mi to vyčarovalo úsmev popod fúz. Za ním dlho nikto, tak si hovorím, že toto musíme dať. Konečne je cieľ, staviam sa do stúpačiek, výkrik do prilby, ruky hore a skoro zrážam svojho mechanika, manažéra a otca v jednej osobe :-D

S Jarom si podávame ruky a fakt sa teším z jeho druhej priečky viac jak zo svojej prvej. Niečo sme si povedali, tak to dávam aj sem.

Cardo, máš celkom dobre rozbehnutý Cup, sú to tvoje prvé seriálové závody, ako to prežívaš?

Áno, mám celkom dobre rozbehnutý cup, vôbec som to nečakal, že sa takto vysoko dostanem. Snažím sa vždy aspoň prísť do cieľa a získať nejaké body, ale ešte nás čakajú dva ťažké preteky a keďže je to dosť vyrovnané, tak to bude ešte zaujímavé.

Ako si prežíval celý deň vo Vištuku?

Tak celý deň vo Vištuku som prežíval tak ako aj na ostatných pretekoch, od rána som mal dáke tie stresy, strach či trému, ale po druhej runde, kde som skončil druhý to bolo niečo výnimočné, zajazdil som celkovo na 3. mieste, čo som vôbec nečakal a mal som veľkú radosť.

Prvú rundu si dal dokonalý štart, čo potom ďalej, ako to išlo?

Myslím si, že sa mi oba štarty vydarili, ale v prvom som trošku zaváhal v prvej dlhej ľavotočivej zákrute, kde ma pár jazdcov popredbiehalo a už sa mi ťažko dostávalo na popredné miesta.

Druhá runda bola neskutočná. Tam si išiel ako moje dvojča, vôbec som Ťa nevedel striasť. To som išiel tak pomaly? :-D

Tak neviem či si išiel tak pomaly alebo ja tak rýchlo, sám som sa tomu čudoval, ale mal som dobrého ťahúňa a jazdilo sa mi proste super.

Máme teda za sebou aj piaty pretek, takže nás čakajú už len dva. Teraz je naplánovaná dlhšia prestávka kvôli dovolenkám a očakávanému nenormálnemu horku. Na ďalšom závode sa vidíme až 1. septembra vo Veľkých Uherciach a potom to uzatvoríme 14. septembra v Dubňanoch. Dúfam, že nás čakajú ešte dve krásne závodné podujatia a snáď urobíme aj pre divákov nejakú zábavu.

Foto: Ján Buchel - JBPhotography

Video: Motoshop Žubor Cup - VIštuk 2 finále