Triumph bonneville T100 - Zcivilizovaná klasika

Dovolil som si drzo okopírovať tento úvod zo stránky dovozcu Triumph. Ale niečo som z neho predsa vyhodil. Jednoducho preto, že s tým, čo som tu nechal, do posledného súhlasím. Ostatné už vidím a cítim trochu inak. Dúfam, že aj vďaka ponuke, previesť sa na staršom Bonýýý, to bude viac názorné.

Záver

Bonýýý tu máme už od roku 1959, kedy sa objavil na cestách a odvtedy ich brázdi len s malými zmenami. Takéto niečo robí z motorky nesmrteľnú ikonu, ktorá má úctu u motorkárov. Tento stroj nebudú chcieť vlastniť mladí mamľasi, či papierový naháňači výkonu. Toto je mašina pre takých, čo to majú v hlave už upratané a ich priority sú niekde inde ako vo výkonnostnej krivke.

Tak trochu od konca...

Začínam skoro netradične, tým že som napísal záver. Nie je to ale preto, že nemám čo napísať, práveže mám. Ale bude to zase skôr o pocitoch ako o číslach, či zaručených„laboratórnych“ zisteniach. Stále zostávam presvedčený, že motorky boli a sú o pocitoch. A dúfam, že to tak zostane aj do budúcna. Preto som vďačný takýmto značkám, ako je aj Triumph.

Majú síce vo svojom programe zaradené „moderné stroje“, ale aj tie robia s niečím, čo viacerí označujeme za dušu. Nie sú to len prázdne kusy železa, aj keď vlastne teraz skôr plastu. Je tu skrátka niečo, čo ma neláka na ten stroj len nasadnúť a ísť kam potrebujem. Je to niečo, čo ma pritiahne do garáže, motorku vytiahnem pred garáž, poutieram a vyleštím aj tak dokonale naleštené, sadnem si vedľa a kochám sa. Je to tá láska, kedy ani slová netreba. Stačí len byť spolu a vnímať jeden druhého. Je to niečo, prečo jej odpúšťam jej nedostatky, ktoré vlastne ani nie sú nedostatky. Sú to jej vlastnosti. Je to niečo, za čo som ochotný platiť väčšinou dosť vysokú cenu a nie len za benzín. Ale hlavne je to niečo, čo ma do tej garáže bude lákať či mám 12, alebo 70 rokov. Či najazdím ročne 50 alebo 50 000 km. Je to niečo, o čom vlastne ani netreba rozprávať a už vôbec niekomu vysvetľovať. To musí každý cítiť podľa seba. Tak prepáčte, že takto fabulujem. Vráťme sa ale späť k Bonýýýmu.

Keď už teda od konca...

Ako som písal na začiatku, tak som mal možnosť opáčiť aj staršieho Bonýýho. Ďakujem týmto Jurovi šúlkovi z Holíča, nie len za zvezenie, ale aj za vysoko odbornú diskusiu o týchto strojoch. Zrejme by celý článok vyzeral inak, keby som sa odviezol len na najnovšom modely. A musím vysvetliť prečo.

2003 vs. 2012

Môže za to „civilizace“ ?

Keď sa pozriem na tento pre mňa prekrásny stroj a jeho klasické tvary, hneď si predstavujem, že tak aj jazdí. Jeho vzhľad vo mne prebúdza také tie „pramotorkárske začiatky“, kedy postavili stroj, ktorý sa síce ťažko ovládal, musel sa veľa servisovať, zle sa na tom sedelo, fučalo tam, hučalo to, smradilo to...no o to viac ste sa vytešovali, keď ste s ním brázdili cesty. A to som si predstavil aj tu. Umocňovalo to vo mne umiestnenie zámku na pravej strane krku a spínačka na ľavom boku. Samozrejme, každá má iný kľúč. Klasika, tak to má byť. Pozriem na nádrž, ktorá je nielen plechová, ale viečko je bez zámku. Dá sa ale dokúpiť uzamykateľné, veď načo by tu bolo v sérii?

Zato jeho umiestnené na pravej strane, je z praktického hľadiska taká „vychytávečka“. Motorku natankuješ doplna aj na bočáku, netreba ju vyrovnávať. Také praktické, až mi to nepríde ani ako britské.

Teším sa ako malé decko, cez spojku štartujem a...trochu zvraštené čelo, hlboký nádych a sklamanie je tu. To isté ako pri scrablerovi! To hlboké ticho, čo sa (ne)ozýva z krásnych výfukov, je pre moje uši až neznesiteľne hlučné. Hladký chod motora, bez nejakého vedľajšieho prejavu, kvalt tam zaklapne ľahučko, spojku ani nespomínam. Rozjazd ako na elektro bajku. Kde je aspoň niečo zlé?

Odpoviem si za vás, no hovorím, dopomohlo mi k tomuto zisteniu zvezenie na jeho predchodcovi. Na jednej strane si za to môžeme sami. Chceme stroje ktoré nepotrebujú údržbu, stroje čo dokáže zvládať každý jeden, aj taký čo nevie jazdiť na bicykli, najlepšie keby jazdili na vzduch a keby boli zadarmo. Pretože prečo inak by plecharinu nahradili plasty? Prečo karbece nahradzujú striekačky? Prečo sa motorky ovládajú skoro samé? A sú vlastne skoro dokonalé? Som na seba za takéto požiadavky nasraný.

Zmena názoru?

Síce mi ešte stále vyslovene vadí ako sa prejavuje, vlastne neprejavuje motor, no začínam čuchať závan niečoho, čo ma predsa poteší. Hneď v meste si všímam veľmi vzpriamenú, ba priam hrdú polohu posedu. A predsa to tá mašina má v sebe. Predsa som na ňu hrdý.

Presúvačku mestom absolvujem kompletne celú v kolónach, bez potreby drať sa dopredu pod semafóry. Nech si popozerajú všetci naokolo na čom sedím. Obe nohy mám v pohode na zemi, sem tam si len tak zľahka vrnknem do plynu a stále pozerám priamo pred seba. Dobre! Občas som skontroloval, že koľkí sa na mňa pozerajú, ale len tak nenápadne. Ja predsa nemusím upútavať pozornosť vytáčaním motora do obmedzovača a preafektovane kričať: „Hej, ja mám motorku a všetkých vás mám v paži, budem hučať, lebo ja som rebel, motorkár!“

Bonýý vám dáva presne opačný postoj. A to nielen vďaka svojmu zovňajšku.

Turista, športovec, presúvač?

Konečne opúšťame BA a vyrážame po okreskách naproti neznámemu. Fakt si stále neviem zjednotiť nejaký názor. Stále neviem či sa mi páči, ako jazdí. Vlastne skôr mám pocit, že sa mi nepáči, ako jazdí. Na pohľad je totiž krásny, dokonca aj tie pocity tam sú, ale ostatné je také sterilné. Motor ide, ťahá, výkon postačuje, radí sa fajne, aj keď mi tu chýba šestka. Ale presúvam sa tak ľahko, až sa mi to zdá podozrivé. Brzdy sú také lajtové, ktoré síce bohato stačia, ale nie sú to žiadne kúsačky, ani kotvovačky. Sú presne aké majú k takémuto stroju byť. Chvalabohu.

Po pár desiatkach kilometroch sa ozýva moje pozadie. Nejako si neviem nájsť polohu na tvrdom sedle. Posúvam sa dopredu, dozadu, každú chvíľu to musím meniť. Nohy neviem umiestniť na pogumované stupačky. Asi by som ich posunul tak 20 centi dopredu a päť do hora. Pri vyšších rýchlostiach, rozumej nad 80 do 110, mi začína predné plexi trochu prekážať. Vytvára turbulencie a prilba hučí asi tri krát toľko ako na moto bez plexi. Chcel som ho dať doma dole a vyskúšať to bez neho. Pretože stále neviem, čo si mám myslieť.

Nakoniec ho nebolo treba dávať dole, pretože jurov Bonýýý ho nemá a je to lepšie. Je to také živočíšnejšie. Aj vďaka tomu náporu vetra som si našiel ľahšie polohu na sedenie. Nepotreboval som sa presúvať dopredu a dozadu po sedle, čo ale na druhej strane spôsobovalo aj viac vysedené, teda o niečo mäkšie sedlo.

Jura a já...

Už dávnejšie som mal s Jurú menšiu nezhodu názorov o T100. Vlastne vtedy to bolo pri Scramblerovi a Jura ma presviedčal, že to má aj pekný zvuk aj to ťahá, aj to trochu trasie. Ja som tvrdil, že na čom som išiel ja, tak to nemalo ani jednu túto vlastnosť. Teraz, keď som mal doma T100, tak som si nemohol nechať ujsť konfrontáciu zoči – voči. A nakoniec sme sa zhodli, že každý sme mali svoju pravdu.

Názor druhého redaktora:

Jura (jura) Vyskočil:

Zasa v práci jediné pozitívum, že sa dalo ísť dnes na motorke. Bonnie si odpočíva spokojne za oknom a ja už len nedočkavo pozerám na hodinky, kedy už bude ten fajront. V hlave mi stále rezonuje náš posledný rozhovor s Mikulcom – takto skritizovať Bonnieho, to snáď ani nie je možné. Stále mi vŕta hlavou náš skypový rozhovor plný protikladných názorov na tú istú motorku. No v podstate to asi ani nemôže byť tá istá. Celá táto vec, mi proste nejde do hlavy a preto zdvíham telefón a volám Mikulcovi – „šúlku co robíš dneska? Nejdeme projet tých bonvilú?“ „dobre možeme – nebude scat ?? „ „nebude neboj, po fajronce sem u tebja“.

V Senici som naložil Mikulca na môjho Bonnieho a šli sme pre novú T100vku. Hneď ako vytiahol nového Bonnieho na svetlo božie, natiahli sa mi kútiky snáď až po uši. „to bude parádička povrkání – bonnie a bonnie – side by side“ – pomyslel som si.

S nedočkavosťou malého decka pred štedrovečerným rozbaľovaním darčekov, som nasadil otvorenú prilbu, rukavice, zapol bundu a „obliekol“ si konečne novučičkú T100vku.
Hneď prvé zákruty ma posunuli niekde do rokov šesťdesiatych ktoré si v žiadnom prípade pamätať nemôžem, no dvojBonnevillový stroj času bol nádherný. Čerešničkou bola zastávka na benzínovej pumpe pred Jablonicou, ktorá ma v tomto posune len utvrdila.

Valíme ďalej smer Brezová a pomaly si začínam všímať rozdiely medzi mojou 2003jkou a úplne novučičkou T100. Hneď prvá vec, ktorá podstatným spôsobom rozlišuje stroje tvorí je chod motora – na tejto novučičkej to ide akosi hladko a celý priebeh výkonu je proste iný. Vstrekovanie dalo motoru čistý priebeh výkonu, ktorý si nezadá s akýmkoľvek strojom na dnešnej modernej úrovni výkonu a určite aj spoľahlivosti, no môj dojem bol taký čudne zmiešaný, napíšem to po našom: „na 2003ke dostaneš kopanec hnet jak otočíš plynem, tahá porát do nemoty a tá nová té-stovka né že by tahala o neco méň, ale je to jakésik moc kultivované, až je mi to proci srsci, a to podotýkam že stará T100 je 790ccm a nová má 865ccm“.

Naháňam ďalej Mikulca zákrutami smerom na Dolné Paseky a uvedomujem si ďalší rozdiel a to v zadných tlmičoch. Tu musím pochváliť novú T100. Stále mi však myseľ uteká niekam inam a sústrediť sa na vnímanie rozdielov medzi obomi motorkami je naozaj ťažké a zdá sa mi to nepodstatným a zbytočným. Oči mám nalepené na brzdovom svetle motorky predo mnou a hádžem motorku zo strany na stranu, lebo ten pojašený Seničan mi chce asi ujsť.

Zastavíme u Prietrže u vody, zapálim si, a začneme dávať dokopy všetky naše dojmy, postávajúc u motoriek, chodiac dookola a porovnávajúc všetky detaily na oboch „TRIUMPHálnych“ strojoch. Tu sme došli k názoru, že vlastne v našom predchádzajúcom hodnotení oboch strojov sme mali každý svoju pravdu. Ja som uznal, že nová T100 je v podstate „sterilnejšia“ ako stará T100. Mikulec uznal, že na Bonniem naozaj nie je nuda a dokonca si myslím, že po jazde na starej T100 získal určite aj iný pohľad na tú novú. V čom sme sa ale zhodli úplne bolo jednoznačne to, že nie vždy snaha výrobcov vedie k očakávaným výsledkom, pretože sme asi obaja naladení viac do „vintage“ štýlu. Čo sa týka očakávaných pocitov od takýchto motoriek, tu by som nevytýkal konkrétne chod motoru (ten sa dá v podstate upraviť aj iným naladením a niekomu naozaj vibrácie chýbať nebudú), ale malé drobnosti na ktorých sa snažia firmy v súčasnosti šetriť – či už sú to plastové časti alebo iné drobnosti . Každopádne ja som si jazdu na novej T100 užíval dokonalo, jediné čo by som jej naozaj vytkol bolo predné plexi, ktoré mi naozaj nesedelo a pre otvorenú prilbu vytváralo akési zvláštne turbulencie. Osobne by som na hneď zopár vecí na tej motorke upravil, hneď prvá by bola pozícia riadidiel ktorá mi veľmi nesedela, a druhá by bola výmena výfukov – „retro stroj musí mnet aj retro zvuk, nech to kua porádne hučí“, no a jednoznačne predný plexi štít by musel ísť dole. Dlho sme ešte stáli a preberali každý maličký detail od spínacej skrinky až po pracky na brašnách, no už sme sa nevedeli dočkať, kedy to zase nakopneme. Bol to krásny spôsob ako ukončiť deň a týmto by som rád poďakoval Mikulcovi za túto možnosť porovnať si dva rovnaké ale napriek tomu povahovo trochu iné stroje.
Dovidzeňá dopočuťá na cestách ... Jura

chod motora, odpruženie

chod motora, plexi, budíky

Rozdiel desaťročí

Jura sa prihnal ako vietor, motorka si pri ubratí plynu strieľa do „túňených“ výfukov a hneď ma na prvý pohľad presviedča, že je staršia ako vlastne je. Dvojfarebné lakovanie a taká celková patina pôsobí fakt dojmom „1959“. Niekto povie, že jemne oxidované niektoré časti, sa im nepáčia. Motorka tým stráca na cene. Áno, pre niekoho áno. Pre tých tu je novučká T100. V podstate dizajnovo totožná. Čiže má bajk čo vyzerá krásne a ešte je to leštenka. Dokonca aj vstrekovače na novej stovke sú zabalené do obalu nerozoznateľného od karbecov. Ale mne sa viac páči tá patina. A každopádne karbece samy o sebe a ich prejav. Určite by sa to dalo poriešiť aj na striekačke. Nahrať tam nejakú ostrejšiu mapu a rozdiel by bol poznať asi iba v spotrebe. Teraz to je taká drzosť voči slušnosti. (karbec vs. striekač) A takto by som definoval aj ostatné rozdiely medzi týmito dvomi motorákmi.

• Stará má lepší zvuk, vďaka druhým laufom. To by sa dalo na novej poriešiť tiež.
• Pruženie je tiež tvrdšie a také nekultúrnejšie na starej, ale to by som asi nakoniec ani nemenil. Predsa je to bezpečnejšie na novom. Brzdy boli na staršom horšie. Ale to je určite aj najazdenými kilometrami.
• Budíky sú na starom také retráče a hlavná stupnica je v míľach. Vždy som išiel podľa míľ, takže na to bacha.
• Počítadlo km je klasické analógové oproti novým digi. Tu by som uprednostnil staré klasiky.
• Na novom sú kontrolky zakomponované do budíkov. A pokiaľ sa nerozsvietia, nie sú vidieť.
• Zato na starom, to sú origoš „špatné“ sklíčka so žiarovkami pod budíkmi. Je to tak krásne, ale na slnku skoro nepoznáte rozdiel či niečo svieti alebo nie.

Konkurencia

Určite V7 od Guzzi. O tej som už písal. Na prvý pohľad je T100 krajšia a prepracovanejšia, ale V7 jazdí geniálne starodávne. No a ešte W800 od Kawi. Tá je veľmi podobná výzorom, ale trošku pokrivkáva výkonom.

Záver záverový

Skrátka, jedna motorka je pre jednu skupinu a druhá pre druhú. Ja by som osobne siahol po staršom, trochu zašlom, vulgárnejšom a radikálnejšom Bonýýý. Ale keby som sa nemal šancu dostať k takémuto kusu, siahol by som aj po novom a trochu ho upravil.

Každopádne to je jednoduchšie ako zo staršieho robiť kultúrne a ekologicky vyspelejšieho jedinca.

A možno by som napísal nakoniec slová môjho otca keď sa zviezol na novej T100: Zvuk to má konečňe pjekní, takí sa mi lúbi, né jak naša Ducati alebo tí Guzze. Cichučké, tak to má bit. Len tak si to šťebotá. Aj sa tu dobre sedzí, tak pohodlňe, spoječka ide pjekňe, rozížďá sa krásňe. Tí brzdi sú také suapší jak na tích superšportoch co vozíš, ale šak pravda, nač bi tu bili také silné. To je suapší motorák aj to jede pomalší. Mňe bi sa takáto strarodávna klasika lúbiua.

Plusy, mínusy

Pozadie / Wallpaper:

Text: Milan Mikulík - mikulec, jura
Foto: Filip Kalka - Masochista

Motocykel na test poskytla spoločnosť Triumph Slovensko. Redaktori Motoride.sk jazdia v oblečení 4SR, Held prilbách Suomy od firmy Styx.

Foto:
Všeobecné informácie:
Výrobca:	Triumph	Moto Guzzi	Kawasaki
Model:	Bonneville A2	V7	W 800
Rok:	2012	2012	2011
Novinka:			NOVINKA 2011
Kategória:	Klasika	Klasika	Klasika
Motor:
Typ motora:	dvojvalec (4T)	vidlicový dvojvalec (4T)	dvojvalec (4T)
Objem:	865 ccm	744 ccm	773 ccm
Max. výkon:	68.0 k (50.0 kW) / 7500 ot.	51.0 k (37.5 kW) / 6200 ot.	47.6 k (35.0 kW) / 6500 ot.
Max. krútiaci moment:	69 Nm / 5800 ot.	58 Nm / 5000 ot.	62 Nm / 2500 ot.
Kompresný pomer:	9.2:1		8.4:1
Vŕtanie x Zdvih:	90.0 x 68.0 mm	80x74 mm	77 x 83
Palivový system:	vstrekovanie	vstrekovanie	vstrekovanie
Rozvod:	DOHC		SOHC (4V)
Chladenie:	vzduchom	vzduchom	vzduchom
Pohon / Podvozok:
Prevodovka:	manuálna 5-stupňová	manuálna 5-stupňová	manuálna 5-stupňová
Sekundárny pohon:	reťaz	kardan	reťaz
Zdvih vpredu:		130 mm	130 mm
Zdvih vzadu:		118 mm	105 mm
Brzdy vpredu:	jednokotúčová	jednokotúčová	jedno kotúčová
Priemer bŕzd vpredu:	310 mm	320 mm	300 mm
Pneu vpredu:	110/70 R19	110/90 18	100/90-19M/C 57H
Brzdy vzadu:	jednokotúčová	jednokotúčová	bubnová
Priemer bŕzd vzadu:	255 mm	260 mm	160 mm
Pneu vzadu:	130/80-R 17	130/80 17	130/80-18M/C 66H
Hmotnosť / Rozmery:
Suchá hmotnosť:	225 kg
Hmotnosť s náplňami:		179 kg	217 kg
Výška sedla:	790 mm	805 mm	790 mm
Rázvor:	1490 mm		1465 mm
Dĺžka:	2115 mm		2180 mm
Šírka:	740 mm		790 mm
Výška:	1202 mm		1075 mm
Svetlá výška:			125 mm
Objem nádrže:	16 l	22 l	14 l