GoPro Chernobyl Tour 2012 II. časť, alebo „V teréne si vypni ESP!“ 1/3

Stále v Zóne

K tragédii prišlo pred 26-timi rokmi, dovtedy boli záhradky pri domoch riadne obrábané. Dnes sú v nich dospelé stromy. Je prekvapujúce, ako rýchlo si príroda berie všetko späť a človek sa nemôže ubrániť dojmu, že tragédia prírode vlastne pomohla.

Stroje použité pri likvidácii následkov výbuchu

Samotný sarkofág vyzerá dnes zúfalo, ako nejaká plechová škatuľa, hrdzavá až strach. Človeku je hneď jasné, že je čas na nový a ten sa už stavia.

Sarkofág 4. bloku Jadrovej elektrárne V.I.Lenina

Na Vasiliinom dozimetri sme mohli sledovať radiáciu kdekoľvek a všetkých nás prekvapila zvláštna povaha tohto fenoménu, napríklad v Červenom lese. Ide o územie lesa hneď za blokom č. 4, kadiaľ prechádzal mrak rádioaktívneho dymu. Stromy tu doslova zhoreli z vnútra a údajne svietili. Dodnes niektoré čierne pahýle stoja. Napriek tomu, že sme boli v autobuse, počas prejazdu jasne ohraničeným územím sa išiel dozimeter zblázniť. Rovnaké to bolo pri niektorých presne určených miestach v rámci Zóny. Neplatí, že by radiácia bola nejaké homogénne žiarenie, ktoré ako hríb pokrýva Zónu a smerom od centra jeho intenzita slabne.

Mŕtve stromy v Červenom lese

Pripyať je osobitná oblasť v rámci Zóny. Obháňa ju ostnatý drôt a pri vstupe je samostatná, aj keď vyslovene formálna kontrola. Je rozporuplná - ako akékoľvek iné mesto ale pritom tak odlišná. Pri prechádzke mestom, ktoré malo byť určené pre pokojný život ľudí, ulicami, kde sa mali ľudia tešiť, lunaparkom, kde sa mali deti hrať, bezprostredne dolieha pocit márnosti a zbytočnosti tohto nešťastia.

Lunapark v Prypyati

Škôlka v Prypyati

Silným miestom sú dva pamätníky. Pamätník zosnulým pracovníkom elektrárne je priamo pri elektrárni a je venovaný pracovníkom zmeny, ktorá nemala nikdy robiť záťažové testy, počas ktorých došlo k výbuchu. Osud ich však do tejto situácie doviedol a oni sa obetovali, aby zmiernili následky výbuchu. Museli vedieť že idú na istú smrť. Nebyť ich obete, boli by dôsledky katastrofy mnohonásobne horšie. Pamätník hasičom je priamo pred požiarnou stanicou v Černobyle. Požiarnici by mali hasiť požiar, nie nechať sa vystaviť mnohonásobne smrteľným dávkam radiácie. Napriek tomu šli. Títo muži, teda pracovníci tragickej zmeny a požiarnici sú bezprostredné obete výbuchu, ktorých bolo 31. Právom ich pamätník nesie nápis „Tým, ktorý sa obetovali, aby zachránili svet“.

Pamätník požiarnikom v Černobyle

Pamätník pracovníkom elektrárne

Krpec je ale komik od Pána Boha a jeho talent sa chce stoj čo stoj presadiť. Keď odchádzame od pamätníka zahynutých pracovníkov elektrárne, Krpec poznamenáva viac menej pre seba: „Títo sa tí vinovatí...“.

Zóna si krásne pohrala s počasím. Pri príchode na čekpoint bolo slnečno. Postupne cestou cez Zónu k Pripyati sa zaťahovalo a v Pripyati už bolo vyslovene zamračené a oblaky sa nevedeli rozhodnúť, či dážď pustiť hneď alebo ešte chvíľu počkať. Takéto počasie podľa mňa k Pripyati patrí. Než sme sa vrátili späť k elektrárni, bolo už polooblačno a pri odchode zo Zóny už znovu svietilo slnko. Ako by aj samé nebesá chceli pobyt v Zóne patrične podfarbiť.

Výstupná kontrola radiácie po návšteve Prypyate

Sumár štvrtého dňa: Borodyanka – Dytyatky – Vyshhorod, cca 175 km. Ubytovanie hotel Vyshhorod, cena ubytovania + raňajky: 23 Eur/osoba. Wifi, parkovanie motoriek na uzavretom dvore.