GoPro Chernobyl Tour 2012 II. časť, alebo „V teréne si vypni ESP!“ 3/3

Lávra v Počaive

Lávra je označenie pre významné pravoslávne kláštory. Tá v Počaive je druhá najvýznamnejšia na Ukrajine. Je to živé centrum viery a náboženského života, plné mníchov, obslužného personálu a veriacich. Kontakt s religióznymi predmetmi je tu veľmi bezprostredný, veriaci sa dotýkajú a bozkávajú ikony celkom bežne.

Počiatky dnes rozsiahleho komplexu siahajú do roku 1240, kedy skupina mníchov bola na kopci nad Počaivom svedkom zjavenia svätej Márie Matky Božej. Lávra prečkala všetky dejinné udalosti až do dnešných dní aj so svojimi pokladmi. Ďalší, skutočne obrovský chrám sa v areáli práve stavia.

Všetky vnútorné priestory stavieb sú vlastne maliarske plátna. Nádhera fresiek vyráža dych. Za najvzácnejšie relikvie sú považované Počaivská zázračná ikona Matky Božej a hrob Svätého Iova, prvého otca predstaveného miestneho kláštora, ktorý je pochovaný v jaskyni priamo v lávre v striebornom sarkofágu. V tejto jaskyni nebolo ani nám dovolené fotiť.

Igorov sprievod sa ukázal ako veľmi užitočný. Na jednej strane už v prvom chráme bola tŕňom v oku moja GoPro, aj keď som sa ju snažil maskovať. Na druhej strane by sme sa v komplexe zrejme stratili alebo by sme nevideli všetko podstatné.

Sumár siedmeho dňa: Lyubar – Počaiv – Ľvov, cca 320 km. Ubytovanie hotel Galaktika, cena ubytovania: 8 Eur/osoba. Wifi, parkovanie motoriek na uzavretom dvore.

Posledné dva dni

Ľvov je prekrásne mesto, jeho návšteva rozhodne stojí za to. Historické centrum je preplnené architektonickými skvostami, až je problém všetko to vstrebať. Ale aby to človek mohol vstrebať, musí mať plný žalúdok...

Hneď v prvej samoobsluhe si kupujeme raňajky. Ranný Ľvov sa ešte len prebúdza, sme sami traja na ulici v historickom centre, v teplákoch, na lavičke rozložené sáčky so salámou, krajce chleba a kávy z fastfood-u oproti. Ako tak bufetíme, zrazu sa ulica zaplní decentnými paniami a pánmi s aktovkami, ktorí len tak kukajú na novú formu turistov zo západu (...alebo bezdomovcov?).

Na cestu späť taxi (tak ako aj tam), prichádzame k stanovišťu, a tam Volga kombi. No nevyuži to! Sáčkujeme sa dnu celí rozjarení, ale báčik hádže taxu 150 hrivien. Tak hneď zas vystupujeme, lebo trojnásobok ceny v porovnaní s cestou tam je drzosť. Napokon divadielko funguje a postupne báčik spustí až na 70 hrivien. To môže byť za jazdu veteránom.

Čas pokračovať do Karpát. Na benzínke telefonát od Herkula. Na policajnej stanici už za hrebeňom Karpát bol problém a Krpec tu musí zostať. V duchu hesla „je to ďalej, ale o to horšia cesta“ spoznávame krásy ukrajinskej infraštruktúry. Je zbytočné to opisovať. Kým človek také jamy nevidí na vlastné oči, tak neuverí, že sa niečo také môže na ceste zjaviť.

Prichádzame k policajnej kontrole, kde čaká nešťastný a zdeptaný Krpec – zmoknuté mača niekde v útulku je nič pri pohľade naňho. Skúšame s policajtmi všetko možné, ale nič sa nedá urobiť. Krpec musí počkať do pondelka na správne konanie, lajzne si nejakú pokutu a tak môže ísť. Lenže je sobota večer. Parťák je parťák. Zostávame s Krpcom aspoň do zajtra, kedy príde za Krpcom jeho brat s dodávkou, takže tu nebude sám. Teplá večera, pár pív, dobrá spoločnosť () a už je to zase ten starý dobrý usmiaty Krpec.

Sumár ôsmeho dňa: Ľvov – Nyzhni Vorota, cca 200 km. Ubytovanie penzion Oksana, cena ubytovania + raňajky: 10 Eur/osoba. Wifi, parkovanie motoriek na uzavretom dvore.

Ďalej nás ženie už len vidina domova. Tesne po poludní sme v Lučenci.

Krosa a Pilník dorazili domov v siedmy deň v noci, Hekules s Jožom ôsmy a štvorka Obi - Tišan - Remoš - Laňdal na deviaty deň. Krpcova patália sa napokon vyriešila relatívne v pohode a v pondelok večer bol aj on šťastne doma.

Veľká vďaka patrí celému expedičnému zboru. Je neobvyklé, aby deväť ľudí, ktorí sa predtým nikdy nevideli, zažilo spolu takéto krásne dobrodružstvo bez akéhokoľvek konfliktu. Patrí im za to moje veľké uznanie.

Sumár deviateho dňa: Nyzhni Vorota – Užhorod - Lučenec, cca 360 km.

Laňďal