Ako sme privítali Štefana Svitka po príchode z Dakaru

Zišli sa nás štyri kusy chladu a vetru odolných ortodoxných motorkárov - Marek na Jamajke Bulldog, Matúš na karbesovej CBF600, Vlado na 30-ročnom poľnohospodárskom stroji a ja na ešte staršom autobuse. Jasné, mohlo nás byť viac, ale čas príletu sme sa dozvedeli len niekoľko hodín dopredu, a tak sa nedali čakať žiadne organizačné zázraky. Naša hlavná dedina navyše v ten deň zažila asi všetky ročné obdobia a večer fúkal vetrisko silno pripomínajúci hurikán Katrina, veru až sa mi Varadero z bočáku dvíhalo kua. Ako už býva dobrým zvykom, všetci dohodnutí motorkári vždy meškajú a my sme neboli žiadne výnimky. Lenže čas príletu sa nezadržateľne blížil, takže presun cez malebný veterný rakúsky vidiek zahalený tmou a neidentifikovateľnou hmotou na cestách sa udial v dosť nelegálnych rýchlostiach, v závere ešte silno navýšenými z dôvodu chyby navigátora, ktorým bol nejaký pajác zo Svätého Jura na prastarom Varadere. Som si takmer istý, že to lietadlo, ktoré nás práve predbiehalo, bolo Števove. Ono, aby som to ujasnil, Pišta mal najprv priletieť do Budapešti, ale keď americkí súdruhovia zistili, že tento skromný borec z postkomunistickej Czechoszlovákie, kde je určite ešte vojna a ani tam nemajú internet, že proste nemá biometrický pas, tak mu ukázali fakáča a Pišta tak nemohol ísť s medzipristátím na území krajiny neobmedzených možností. Thank you very much mister!

No, čiže, aby som sa dostal k pointe: Štefana okrem nás čakal dosť početný ansábel v jednotných dresoch, od frajerky a rodičov až po krstniatka a susedov z opačného konca Žaškova. Uvítanie bolo velice vrúcne, až po nás kukali všetci ostatní v príletovej hale :) Od nás dostal flašku KBŠ, podpísal nám tričko aj zástavu, ktorá prežila tri Elefanty a neraz bola obliata alkoholom :) Potom sme sa zase všetci presúvali ešte nelegálnejšími rýchlosťami späť do Prešporku, kde sme už dosť meškali na tlačovku. Tlačovka bola veľká oficialita, to už nebudem komentovať :)

Štefan s motorkármi

Hádam len toľko, bratia a sestry, že tento skromný a tichý chalanisko z Oravy, trojnásobný majster Európy a trinásťnásobný majster Slovenska Štefan Svitko, dokázal prejsť ako piaty cieľom najťažšej rely na svete, Dakaru. To je historický slovenský úspech na Dakare. Nedostal na to ani cent od štátu, ktorý bez mihnutia oka nalieva ťažké milióny do nových štadiónov, na ktorých nedokážeme vyhrať, a pri ktorých len tak náhodou vyrastú drahé hotely. Štefan na svoju účasť vlastnoručne vyberal prachy od svojich známych - a celkové náklady sa počítajú v desiatkach tisíc, veľmi sa blížiacim šesťcifernej hodnote. Klobúk dole.

Štefan, ďakujeme Ti za tento krásny novoročný darček a ešte raz GRATULUJEME!

Video: Štefan Svitko po návrate z Dakaru 2012 - 5. miesto