MORE A ALPY 2003 8/25

6.deň, štvrtok 26.6.2003 (Menton-Nice-Cannes-St. Raphael-Ste. Maxime-St. Tropez)
stav počítadla: 19 814-19 962
total: 148 km
tank: 16,67 l (za 17 € = 1,020 €/l)
teplota cez deň: okolo 32˚C, v zápche v Ste. Maxime 45˚C
max. rýchlosť dňa: 132 km/h

Budíček 6:30, na raňajky chleba so slivkovým džemom zapíjaný mliekom. Keď začíname baliť tak nemci už zohrievajú Bandity a pomaly odchádzajú, Slovinec išiel asi kupovať raňajky do mesta. Na recepcii platím kemp za dve noci 38,60 €, stará nám vracia pasy a po prejazde mestom sa napájame na diaľnicu A8, kde hneď platíme mýto (peáge) 1 €. Neskôr sme zistili, že francúzsky spôsob rozloženia mýtnic je na prvý pohľad nepochopiteľný a pravdupovediac doteraz som neprišiel tej veci na koreň. Vstúpiš na diaľnicu a zaplatíš, na ďalšej mýtnici len vezmeš lístok a na tretej zaplatíš trebárs 1,20 €, potom sú mýtnice nahusto na sebe, asi každých 20 km. V Taliansku majú mýtnice rozložené logicky, na každom výjazde na alebo z diaľnice, ale je to podstatne drahšie. A ešte jedna vec o francúzskych diaľniciach – na dopravných značkách majú diaľnice farbu modrú a cesty zelenú, čiže presne naopak ako sme zvyknutí trebárs u nás. Pred pripojením na diaľnicu je vždy na modrej značke napísané “peáge”, čo znamená, že je spoplatnená. Motorky platia polovičné mýto než osobné autá.
Neskôr doprava začala hustnúť, až nakoniec stuhla v štvorprúdovej zápche. Všetky kamióny, autobusy, karavany a autá stáli, len motorky sa predierali pravým okrajom popri zvodidlách, aj tam mali niektoré širšie stroje smolu. Zápchu spôsobilo jedno jediné havarované auto, ktoré bolo odstavené pri ľavých zvodidlách. Dosť nepochopiteľné, ale teraz tomu kúrime 130 km/h a za nami nie sú žiadne autá, ideme len zopár motoriek.
Prechádzame okolo Cannes, chcel som si tu pozrieť mesto, ale obávam sa že by to skončilo podobne ako v Nice a z toľkého snobizmu by sme sa len zbytočne unudili, tak ťaháme ďalej, až pri meste Fréjus schádzame z diaľnice a žltou cestou po pobreží sa dostaneme až do St. Tropez, cieľa dnešnej etapy. V okolí Fréjus sú typické vidiecke cesty, po stranách sa tiahnu farmy, až to všetko začne hustnúť za St. Raphael, začínajú semafóry, kruháče, veľa kamiónov, proste bordel. Doprava totálne skolabovala pri Ste. Maxime, všetko kvôli kruhovým objazdom, na ktorých sa točia kamióny a veľké karavany. Motorky našťastie môžu ísť po stredovej čiare, je tam miesto, ale nie vždy a tiež to nie je príjemné keď ide oproti kamión. Išli sme v kuse na dvojke, ventilátor fučal o život. Neskôr sa už ani stredom nedalo ísť, bola pred nami asi stometrová kolóna skútrov, slnko pálilo, motor išiel zhorať, výfuky áut smrdeli a sálalo na nás neskutočné horko, teplomer mi tu ukázal 45˚C, čo bola najvyššia nameraná teplota na našej dovolenke. Do St. Tropez sme sa nakoniec dostali, ale slimáčím tempom.

Vstup do St. Tropez

Prístav