MORE A ALPY 2003 5/25

4.deň, utorok 24.6.2003 (Janov-Savona-Ventimiglia-Imperia-Menton)
stav počítadla: 19 539-19 748
total: 209 km
tank: 9,46 l (za 10 € = 1,056 €/l)
teplota cez deň: okolo 33˚C
max. rýchlosť dňa: 145 km/h

Ráno sme pobalili bejvák, na recepcii som vyplatil 40 € za dve noci (mali sme platiť 41, ale starký len kývol rukou keď som začal hrabať v drobných a hodil mi zopár nálepiek) a po desiatej už hrkoceme na západ, smer Savona. Chcel som sa vyhnúť plateniu extrémnych poplatkov za diaľnice a tak skúsime ísť po normálnej ceste. Bolo to však blbé rozhodnutie, samá zákruta, semafór, veľa áut a cyklistov, zápchy, horko… na toto nemám nervy a po malom blúdení točíme na diaľnicu, tam zas fúka vietor jak šialený. Shit. Prechádzame desiatkami tunelov, cesta ide hore a dole, medzi tunelmi je občas vidieť peknú scenériu pobrežia. Proste vyjdeš z tunela, na 5 sekúnd sa ocitneš v doline, po ľavej strane more a domy, po pravej zalesnené kopce, potom zase tunel.
Pred Ventimigliou tankujeme za 10 € a potom sa v diaľke črtá ďalšia mýtnica, som zvedavý akú sumu na nás teraz vytiahnu. Sakra 11,40 € za 110 km, choďte s tým do riti. S radosťou opúšťame Taliansko a napájame sa na obyčajnú cestu, ktorá nás privedie do francúzskeho Mentonu, čo je náš dnešný cieľ. Konečne vo Francúzsku! Trávniky sú udržiavané, v meste je čisto, vodiči sú viac v pohode a motorky sú čisté. Schádzame až do centra mesta kúsok od pláže, slnko pečie. Stojíme na červenej a pozorujeme ľudí vyvalených na pláži. Je to čudný pocit sedieť na rozpálenej motorke, oblečený v motorkovom s prilbou na hlave a kukať ako sa niekto chladí vo vlnách alebo leje do seba chladenú minerálku.
Na každom väčšom kruhovom objazde je tabuľa, na ktorej je zoznam hotelov od drahých po lacné, kempov a turisticky zaujímavých miest, k tomu samozrejme aj šípky. Pre spotených a unavených motorkárov je to vec priam geniálna a tak sa dávame smerom na kemp Fleurs de Mai, čo je asi jediný kemp v meste, lebo na zozname bolo asi 25 hotelov ale len tento jeden kemp. Moja mapa pritom ukazuje štyri kempy tesne na pobreží. Cesta ku kempu ide do kopcov a kľukatí sa, je čoraz užšia až si miestami myslím že tu žiadny kemp určite nie je, no ale ako blesk z jasného neba sa zjaví tabuľka a zvažujúca sa prístupová cesta. Kemp ale nevyzeral zvonka nijak lacno, skôr vyzerá ako botanická záhrada a k tomu sme si vedeli predstaviť jeho cenu a tak radšej ideme hľadať ďalší, resp. ideme do turistického informačného centra si popýtať info. Zase sme sa predierali centrom cez kruháče, stopky a semafóry, až sme došli k trhovisku, kde je aj infocentrum. Otváracie hodiny sú 8:00-10:00, 15:00-18:00, teraz je 12:04. Jo, aj ja by som chcel mať v práci takú dlhú siestu. Pýtame sa teda tetky na trhovisku, či nie sú nejaké kempy na pláži, ona sa zas pýta svojho známeho, ale obaja len krútia hlavami. Dobre teda, vraciame sa do kempu Fleurs de Mai (v mojom amatérskom preklade to znamená “májové kvety”). Recepcia je vlastne starý domček, ale perfektne spravený v takom starožitnom štýle. Všade naokolo sú palmy, stromy, kvety od výmyslu sveta, vôbec to nepripomína kemp. Recepčná je malá zošuverená sedemdesiatnička, jediná obyvateľka tohto domu a asi aj vlastníčka celého pozemku. Tvári sa prísne a neprístupne, koná suverénne a ukazuje nám sumu 19,30 € za oboch na noc, sprchy a elektrika v cene. Nuž čo tetuška, ďalej sa nám nechce a tak berieme dve noci. Zavedie nás na fajnový flek v tieni stromu, hneď vedľa máme umývadlá, sprchy a pekný výhľad dole na mesto a more. Rozkladáme všetok binec, varíme polievku a ja sa obzerám po kempe. Je celý na svahu a tak je riešený terasovito. Na najvyššej terase je starší ročník Porsche a vedľa malý stan, po našej pravej strane je karavan z Británie a to je všetko. Už som spomínal, že je to tu ako botanická záhrada – samá zeleň, kvety, jazierka a kvákanie žiab. To má síce výhodu vizuálnu, ale nevýhodu takú, že všade je hmyz, jašterice, chrobáky a podobný shit.

Okolie kempu Fleurs de Mai

Po jedle dobre padne šlofík, po šlofíku výlet. Keďže sa nám už zmenšujú zásoby jedla, spojíme prehliadku mesta s nákupmi. Centrum Mentonu sa nijak nevymyká z typickej stredomorskej výstavby, v centre veľa obchodíkov so suvenírmi, občas nejaký supermarket alebo špecializovaný obchodík, pri pláži drahé hotely. Najvyššia v meste je vežička kostolíka obklopeného desiatkami typicky južanských domčekov, ktorá je mimochodom aj na obálke sprievodcu, čo som kúpil v zime a strávil nad ním veľa času. Teraz som zrazu tu a je to fasa pocit, spomenul som si na tie dlhé, prebdené zimné večery.