MORE A ALPY 2003 24/25

Chata Edelweisshüte

Pohľad na juh

V obchodíku kupujeme nejké pohľadnice, Gabka malú pamiatku do kuchyne. Majú tu všetko možné, ale nič také čo by nepripomínalo Grossglockner. Zvažujem ďalšie pokračovanie až na Franz Josefs Hohe, ale čierne mraky neveštia nič dobrého a vyháňajú nás preč slabým dažďom. Na mokrých cestách teda serpentíny hoblovať nebudeme, pomaličky sa spúšťame dole (na kockách na jednotke, maximálne dvojke), čím nižšie sme, tým vyššie stupne sa dajú zaradiť, neskôr ideme aj na šestku. Brzdy to zvládajú v pohode, ani nesmrdeli. Nijak som tomu nekúril, vpredu máme totiž jeden kotúč s dvoma piestikmi a vzadu bubon, s touto výbavou patríme skôr do starožitníctva, heh. Pri klesaní je veľa tabúľ s nápismi CHECK BRAKES, PUT IN LOWER GEAR alebo BRAKES OK? a to vo viacerých jazykoch. Smrad spálených bŕzd je tu fakt často cítiť. Trochu ma mrzí že sme nepokračovali ďalej vo výstupe, ale so silnejúcim dažďom to neľutujem. Ten nás nenechá na pokoji ani tu, prší aj dole v meste. Zišli sme dole, cesta sa vyrovnala, vraciame sa do kempu. Ešte páchame nákup v Bille za celkom rozumné ceny a v kempe potom tlačíme ravioli z konzervy (jedol som aj lepšie jedlá). Nad kempom sa zmráka, zákerne pofukuje, ale nepadne ani kvapka. Ešteže sme sa neubytovali priamo v Zell am See, tam teraz musí pršať jak divá sviňa. Takže toto je pravdepodobne naša posledná noc dovolenky. Zajtra je štvrtok, domov sme chceli prísť až v sobotu, ale ak ste čítali predošlé strany, tak viete prečo sme to skrátili. Navyše už ani predpoveď pre Rakúsko nie je optimistická a tak zavrhujem plány ostať ešte aspoň deň v Alpách. Koľko miest sme nevideli a koľko sme ešte mohli vidieť keby nepršalo! Zavrhli sme Montreaux, Bern, Neuchatel, Zurich, Lichtenštajnsko a Arlbergpass. Má to jedinú výhodu – mám dôvod sa sem vrátiť a verím, že ho raz využijem. O tomto čase sme mali byť v Berne. Humus. Zaspávam okolo polnoci s nostalgickou náladou.