Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 29.07.2003 Autor: Peter Fischer
Čitatelia: 22695 [Mototuristika - Európa - Cestopis]
Potom prašnými cestami schádzame späť do mesta, stále fotíme a točíme, každá ulička ponúka niečo iné. V meste je často počuť angličtinu, ale američanov je tu viac než angličanov. Videli sme aj zopár čechov, poliakov, slovákov absolútne žiadnych. A to nielen tu, ale počas celej dovolenky sme videli 3 slovenské autá, českých aspoň 30.
Čo sa týka áut, v kurze je Porsche Cayenne, Bentley, Jaguar a Ferrari. Z motoriek tu dosť letí H-D, potom bavoráky, najmä R 1150 GS a potom veľkoobjemové skútre, tak isto ako v Taliansku. V kaviarničkach vidieť pracháčov so zlatými hodinkami a prsteňmi, veľa z nich má aj psov, ktorý len pospávajú pod stolmi. Na druhej strane je tu dosť cigánov a žobrákov, ale nie takých čo žobrú do klobúka. Nás napríklad na parkovisku zastavila cigánka a stále niečo trieskala po francúzsky, vravel som “english, english” ale ona furt kecala. Mala koženú kabelku a strieborné náušnice. Tak asi je hladná, vravím si a odlamujem jej z bagety ktorú práve jem. Na to sa mi zvysoka vybodla a zavolala svojho muža, ktorý vraj vie po anglicky. Ten len opakoval “euro euro euro…”. Choďte do riti smradi. Ďalej na parkovisku vidím ich kolegu, ako sa hrá, že je tu zamestnanec a má vyberať parkovné. Takisto predávali inzertné noviny, ktoré boli zadarmo v reštauráciach. Potom sme videli černochov, ktorí zbierali podpisy za odstánenie nášľapných mín niekde v Ugande. Jasne, v pohode, ale s podpisom chceli aj 20 €. Joj chlapče môj, aj ja môžem zbierať podpisy za práva motorkárov na Slovensku, pýtať za to prachy a každý sprostý idiot mi to podpíše. Keď sme chceli len dať podpis a nie prachy tak sa na nás vykašlali. Total fekal.
Ideme starým prístavom, sadám si na múrik a pozorujem dianie na jednej jachte, pravdepodobne najdrahšej v prístave. Sú na nej traja bratia, podobajú sa ako vajce vajcu, len bachory majú rozdielne. Jeden z nich hollywoodskymi pohybmi schádza dole, niečo zakričí svojmu bratovi a ten ho nasleduje. Potom odchádzajú pričom nešetria snobskými gestami, tvária sa veľmi pohŕdavo. Tretí z nich ostáva na palube, odhadzuje čerstvo zapálenú marlborku do vody a stráca sa v útrobách lode. Je mi z toho zle, som rád že žijem tak ako žijem.
Pridané: 29.07.2003 Autor: Peter Fischer Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 305105 | Včera: 114725