Tak sa maj, Robo...

Robo Lóci z Cífera, u nás zaregistrovaný ako Boxrobo, v sobotu na otváranie sezóny v Trnave nedorazil. Len pár desiatok metrov za Cíferom mu smrť priniesla odstavená Avia.

Posledná rozlúčka s Robom bude v stredu 18. 4. o 15.00 na cintoríne v Cíferi. Pozostalí tam chcú mať aj motorky (Robovi sa to bude páčiť), takže si vítaný.

Po pohrebe

Nasledujúce riadky už píšem vo veselšom (a menej motorkárskom) štýle, po ich prečítaní sám pochopíš prečo.

"Ujo, máš peknú motorku." Povedal mi chlapec pri cikaní do pisoára. Ledva doň dočiahol, občas niečo šplechlo aj von.
"Hej? Ďakujem."
"Aj Robo mal peknú motorku..."
"Tak to áno." Obaja sme spláchli a šli späť na kar.

Za posledný mesiac nepršalo tuším vôbec. Skoro stále bolo jasno a okolo 20 stupňov. Len v deň Robovho pohrebu doobeda pršalo skoro stále. Náhoda? Keď sme sadali na motorku a odchádzali na cíferský cintorín, už bolo sucho, ale stále pod mrakom. A keď Roba spúšťali dole a motorky sa ozývali nad celým mestom, svietilo ostré slnko. Ďalšia náhoda?

Na bielej truhle bola položená integrálka, padla na ňu zem aj z mojej ruky. Posledné ahoj, Robo... Keby si ju mal, tak... Ale o tom nižšie.

Vietor sa pohrával so zaveseným ružencom a kvetmi, sviečky blkotali z posledných síl. Stojíme na mieste, kde Robo v sobotu 14. 4. po čelnej zrážke s Aviou dodýchal. Pomníčkom sa stala malá rozkvitnutá čerešňa pri poli. Vážnosť už nie je potrebná, atmosféru vzali do rúk motorkári a tak sa úzka cesta stala dejiskom zrazovej zábavy - pribudlo na nej zopár pekne vygumovaných koliesok, smrdel benzín olej a guma. Presne tak, ako by sa to Robovi páčilo. A treba uznať, že to bolo skvelé, jednoducho ako keby bol s nami.

Potom sme odišli na kar, kde sa podával vynikajúci guláš (pozdravujem kuchára). Atmosféra bola už naozaj v pohode, fakt ako keby bol Robo jeden z nás.

V mene Robových rodičov mám poďakovať všetkým zúčastneným motorkárom. Ja som im poprial, aby im čas odplavil bolesť. A bratovi Filipovi som sľúbil akúkoľvek pomoc, len dúfam, že nie pri takej smutnej príležitosti. Filip, svadobný sprievod ti spravím!

Najsilnejším symbolom pohrebu sa stala určite Svakova červená Jawa s vykuchanými laufami. Tú musel počuť aj nahluchlý dedo na druhom konci mesta a Robo si ju bude tiež dlho pamätať.

A čo tá spomínaná prilba? Keby ju mal Robo na hlave namiesto toho plembáku, asi by nebol dôvod písať tieto riadky. To je asi najsilnejší a najpresvedčivejší odkaz z pohrebu.

Robov hrob nájdeš na cíferskom cintoríne (pri tej vzdialenejšej bráne od domu smútku). Miesto nehody nájdeš na konci Cífera smerom na Jarnú alebo Jablonec, resp. Budmerice (prejdeš podjazdom, stále rovno, neskôr bude napravo rad čerešní, jedna z nich patrí Robovi). Príď mu zavrčať, určite sa poteší!