Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 10.01.2002 Autor: Zeno
Čitatelia: 12490 [Mototuristika - Európa - Cestopis]
Miesto skorého ranného odchodu, znova vyrážame po desiatej. Pri platení domáci pán, evidentne neovládajúci nemčinu, zahlásil sumu. Nemecky síce neviem ale číslovky ovládam a po tom čo povedal, som od radosti div nevyletel z kože. Bola to takmer polovica, už spomínanej veľmi dobrej ceny. Celý natešený som odrátal peniaze. Ale pri rátaní peňazí sa grék tváril nejako prekvapene, a keď som mu ich podával, asi sa mu urobilo zle, len povedal „najn“ a celý poplašený vbehol dnu. Obratom však bol nazad a mával papierikom pri ktorom sa zasa spravilo zle mne, suma bola dvojnásobná. Na čelo my vystúpili žily a oči sa podliali krvou, Peťo sa zasekol v strede vety a zostal stáť s otvorenými ústami. Náš krvný tlak, vrátilo do normálu, len jeho "cuzamen" vyslovené v poslednej chvíli. Nakoniec dopadlo všetko happy, ešte sme si na rozlúčku zamávali a naučili ho dovidenia, nech sa vie poriadne pozdraviť. Takže po dvoch dňoch znova na motorkách, v plnej poľnej valíme cez Spartu do Tripolisu a Argosu. Cesta je plná zákrut, ako vlastne takmer každá v Grécku a vedie cez hory vo vnútrozemí. znova prekonávame stúpanie od hladiny mora do výšky 1200 m, kde je veľmi príjemné počasie, na rozdiel, od neznesiteľného tepla pri mori. V Argosi sa znova strácame, nepomohla nám ani verbálna komunikácia s miestnymi, ktorý vždy len nechápavo krútili hlavou.
Bez mapy zle, s mapou ešte horšie |
Chvalabohu sme narazili aj na jedného inteligenta, ktorý pochopil, že Mykény a Mykines sú jedno a to isté a dostal nás von z mesta. Našej ceste do Mykén, už nebránilo celkom nič. Teda, keby ma Peťo nepredbehol s tým, že je hladný a treba čosi zjesť. Jedeniu sa nikdy nebránim, a už vôbec nie keď ho navrhne Peťo, takže hneď zastavujem pri prvej reštike. A hádajte čo sa stalo? Peťo, hneď po prečítaní jedálneho lístka, prešiel hlad a to až tak že nás donútil opustiť reštiku. Pod jeho vedením sme zastali o kus ďalej, na ulici s viac tavernami, kde chvalabohu po podrobnom skúmaní, našiel jednu s jedálnym lístkom, pri ktorom znova vyhladol. V lákavej taverne sa snažíme nájsť stôl, ktorý by aspoň trochu bol v tieni a neosratý od vrabcov, sídliacich v živom plote nad terasou. Skôr ako sme si však stačili sadnúť, servírka dobehla s novým obrusom a cenníkom, skutočne o poznanie lepším ako predtým. Baby dokonca vymysleli ľadovú kávu, pre spestrenie programu. Nikto sme to nepoznali, takže sme boli veľmi prekvapený impozantným vzhľadom, ale po opadnutí peny, bola na ňu vyhlásená holandská dražba a aj tak sa neminula. Ďalšiu vec, ktorú sme tu zistili je, že v Grécku keď si objednáte Fantu, tak vám donesú nejakú žbrndu bez bubliniek. Vlastne majú všetko bez bubliniek, takže istota je jedine Sprite, alebo Cola, ktorú si môžete reznúť bezbublinkovou minerálkou. A posledný gastro postreh. Keď dojete nečakajte, že prídu zobrať použité taniere a potom zaplatíte, mohlo by sa vám stať, že tam vysedíte dieru, v grécku stoly upratujú až po odchode zákazníka. Lenže po dobrom obede, s plným bruchom, sa ale zle chodí a ešte nato slnko pražiace na šišku, tak sa mi ani na tu kultúru moc nechcelo, celkovo v Mykénach nebolo, okrem, z fotiek prevalenej, levej brány, nič len hŕba kameňov, ťahajúca sa do kopca, a krátky výstup hore, v poludňajšom slnku a motokombinéze spĺňal aj najnáročnejšie kritéria na chudnutie, s výsledkom lepším ako liposukcia.
Typické Mykény, samé kamene |
Keď už sme tu boli, tak aby sme nezostali sprostí, lebo z tých kameňov sa skutočne nič vyčítať nedalo, kúpili sme si aspoň obrázok z doby, keď tu stavby mali aj strechu a nielen zvyšky základov. V porovnaní s Monemváziou, to ale bolo pre nás sklamanie, takže vyrážame smer Korint, kde nás okrem kultúry, ťahal aj korintský prieplav. Už pred mestom nám hora a opevnenie na nej dávalo tušiť, že to bude zážitok. Archeologické nálezisko síce ešte nebolo nič moc, stáli vlastne iba tri stĺpy, ale Acrocorint, spomínané opevnenie, už bola iná káva. Prístupová cesta viedla serpentínami v prudkom svahu a vracačka striedala vracačku v prudkom stúpaní, navyše povrch mal výborný asfalt, len im akosi nevyšiel až do konca, takže záver obsahuje malú enduro vložku. Opevnenie je to rozsiahle, dokonca až tak, že sme si ho radšej prezreli len zvonku, pretože sme už nemali chuť na ďalšiu dávku liposukcie. Jeho atraktivitu ešte zvýšila informácia, že to bolo mesto prostitútok dokonca, že za čias najväčšej slávy ich tu žilo takmer dvetisíc. Peťo si hneď zapolemizoval, ako to mohli tie baby také obrovské postaviť. Vysvetlenie od súčasných báb bolo okamžité: "Snáď si nemyslíte, že by sa naťahovali s takými veľkými bazmekmi, keď im celkom stačilo ťahať za malé páčky." Len neviem čo tým mysleli? A o akých páčkach to hovorili? Nazad sme si znova vychutnali prudké klesanie a blížili sa k Korintskému prieplavu, ktorý je taký úzky, že som ho ledva z motorky zaregistroval. Odstavili sme motorky vedľa požiarnej stanice a išli prieplav preskúmať pešo. Tak pohľad z mosta je ozaj impozantný, prieplav je dosť dlhý, dosť úzky (až s neuveriteľne kolmými stenami) a nenormálne hlboký.
Korintský prieplav |
Pridané: 10.01.2002 Autor: Zeno Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 106850 | Včera: 179254