Motoride Team na pretekoch RACE FOR FUN 25. - 26. 8. 2007 v Trenčíne

Organizátori poučení minulou akciou, museli trošku viac počítať a jemne nám zvýšili štartovné, ale za tri tisícky bolo nachystaného toľko vozenia, že to inak asi ani nejde. Pár korunami za vstupné na nás prispeli aj diváci. Ale aj tí nemuseli tentoraz zízať len na nás, ale mohli obdivovať kaskadérske kúsky, alebo sa nechať previezť v tandeme so špičkovými jazdcami. Pokiaľ sa nerozhodli sledovať preteky v šprinte. Celkovo teda akcia mala bohatší program, ale čo je hlavné, bohatšiu účasť jazdcov, ktorých sa zišlo okolo stovky. A bola to riadna zmeska od majstrov slovenska až po úplných začiatočníkov, ktorí ešte okruhové jazdenie nezažili. Vzhľadom na tento fakt sme boli rozdelení do skupín podľa výkonnosti jazdcov na nelicencovaných a licencovaných, a podľa kubatúry motoriek na do 600 a +600. No nebolo to celkom striktne dodržiavané, a tak znova sa licencovaní piloti vozili po desiatich na trati a nás do prvej jazdy išlo 40! Totiž tá naša kategória je zmesou amatérov, ktorí proste tú licenciu nemajú a nemali. Potom sú tam pretekári, ktorí ju mali, ale už nemajú, potom takí, čo ju majú, ale iba krátko a tak sú vlastne amatéri, a na koniec tí, čo celkom zabudli že ju majú... Výsledok. Je nás proste veľa a chvalabohu sme po prvej hromadnej jazde boli rozdelení aspoň na dve skupiny, ktoré jazdili samostatne. A aj nápad doplniť malé finále „nelicencovanými“ litrami, ktoré sa nekvalifikovali do preteku bol výborný, lebo sa tam odohralo mnoho zaujímavých osobných súbojov.

Maťo

No a ako sme vlastne jazdili my motorajdáci. Takže Robo po prvý raz od pádu v Brne na motorke absolvoval sobotné tréningy. V nedeľu aj keď sa klasifikoval, do závodu nenastúpil. Na koleno mohol, ale nechcel ho zbytočne zaťažovať a navyše ho zrejme tiež, aj keď asi menej ako mňa, srali „pretekári“, ktorí si obchádzaním retardéra zlepšovali svoje kvalifikačné časy. A ja som potom márne rozmýšľal, čo ten chlap má v tej RR, že ma vždy na rovinke za retardérom zoberie, ako keby som nevedel, kde mam dvojku.

Maťo, tak to bola klasika. Ten človek tú motorku bude rozoberať hádam aj len tak pre zábavu. Celú sobotu nastavoval tlmiče, vymieňal gumy, odvzdušňoval brzdy, proste furt to mal rozobraté. No a potom v nedeľu VYHRAL a obhájil tak svoje prvenstvo z minulého preteku, aj keď ako sám povedal, teraz to bol riadny boj.

Žeňo

Ja som išiel ako som najlepšie vedel, čo stačilo na desiatu priečku na štarte a deviatu v cieli. Škoda, len že som to svoje umiestnenie nevedel hneď. Je to totiž priečka na postup do malého finále. Kamoš ma napočítal 13-teho, naši jedenásteho, tak som sa vyzliekol a išiel sledovať finálové preteky. No a bol som dosť prekvapený, keď som stojac medzi divákmi počul z reprákov svoje meno, ktoré vraj chýba na štarte malého finále. No do riti, už sa nedalo nič robiť a tak som si prepásol svoju šancu na pohár...

Tomáš Svitok na stupni víťazov

Veľké finále bol zážitok, lebo vidieť letieť mladého Tomáša Svitka so svojou kawou, tak to nenechá chladným žiadneho fanúšika motoristického športu. A rozžiarené ksichty, chalanov, ktorí pretrhli okruhové panictvo a skákali si do reči bez toho, aby jeden počúval toho druhého jasne hovorili, že akcia sa zase super vydarila. Takže na záver len otázka na organizátora. Kedy si mám do kalendára budúceho roku zapísať termíny RACE FOR FUN???