Štipka filozofie alebo ako som začínal ja

Ešte ako malý chalan som s otvorenými ústami sledoval ako môj otec opravil všetko, čo mu prišlo do rúk. Naším otcom a dedom jednoduché technické princípy a zručnosť stačili na akúkoľvek opravu. To som ešte nevedel, že po základnej škole pochopím, prečo je to tak. S pubertou prišiel nie len záujem o dievčatá, ale aj nedefinovaná túžba skrotiť nejaký ten koník motora. Zrazu sa v mojej hlave začali točiť stále tie isté myšlienky. Náhoda, či osud mi pomohla, že kamarát, s ktorým som sa doposiaľ ani nepoznal, kúpil „pioniera“. Túto príležitosť dostať sa bližšie k jednostopovému vozidlu, som si nenechal újsť. Po prvom prevezení som vedel, že aj ja musím odniekiaľ zohnať ten pekelný stroj. Veď taký adrenalín pri míňaní sa s trabantom o 20 cm som ešte nezažil. Chalan teda „ja“ si vytýčil cieľ. Musím si kúpiť motorku. To je pekné, ale realita je iná. Ekonomická situácia v 90% slovenských rodín neumožňuje kúpiť si ani len „lacný pekáč“. Po dlhých dňoch som sa dočkal, v garáži stál „pionier typ 555-jednohubka“. Strávil som s ním krásne chvíle útekov pred policajtmi, veď ktorá motorka za 1 500 Sk má papiere!?

Šachovnica v plnej kráse...

Ale ako väčšina Vás vie, takýto pocit trvá len chvíľku. Nastalo obdobie kedy po obdržaní občianskeho preukazu prišlo k zmenám ako fyzickým tak aj psychickým. Jednoducho mi začal chýbať výkon motora. Začalo sa obdobie večných úvah ako sa dostať k niečomu silnejšiemu. Tieto myšlienky boli pekné, ale opäť ich pozastavil ekonomický faktor. Nastala etapa šetrenia, ktorá trvala 3 letné prázdniny. Po tomto nekonečnom čase som sa dočkal a kúpil som si „Jawu 639“ za 17 000 Sk. Opäť krásne obdobie plné početných pádov, jaziev, zrazov, báb atď.

Jawka type – tiger

Vtedy som spoznal prvých chalanov s rovnakou túžbou. Úplne ma to nadchlo, že konečne budem mať parťákov na spoločné šantenie. Postupom času nás bolo stále viac a viac. Takto sa človek začal stretávať s rôznymi názormi, povahami a činmi. Každý nový prírastok do našej družiny vo mne okrem radosti spôsoboval miernu rivalitu a zdravú túžbu mať stále niečo výkonnejšie a novšie. Z takéhoto pocitu človeka riadne vyvedie jeho finančný stav. Po prvých MZ-tkách a JAWÁCH prišli zahraničné stroje. Ja ako 19-ročný chalan po ďalšom šetrení a prvej pôžičke som osedlal „Gileru 125 MXR“. Hlúpa kúpa za 50 000 Sk. Ale ako som to mal vedieť, veď keď som videl tie kotúče na oboch kolesách a taliansky dizajn o nekúpení sa mi ani nezdalo. Po čase človek zistí ako sa nechal oklamať od „motorkára“, ktorý mu predá vrak. Napriek tomu prišli nové skúsenosti a následný rýchly predaj po druhej sezóne.

Talian v horách...

V našej skupinke sa práve začalo obdobie výmeny strojov za starších „japoncov“. Samozrejme moja túžba vlastniť takýto stroj bola opäť silnejšia ako zdraví rozum. Kúpil som úplne rozbitú moto z Nemecka, veď ako inak by som prišiel k takej mašine popri štúdiu na VŠ. Oprava „YAMAHY XJ 600 N“ a následne vybavovanie papierov ma stálo pár sivých vlasov, kopec peňazí (cca 35 000) a množstvo nadávok. Konečne po pol roku sa to podarilo, spojazdnil som ju! Áno spojazdnil, ale nie opravil pretože dlhy a štúdium mi to neumožnilo. Nastalo obdobie jazdenia na tejto nie veľmi rovnej motorke.

Spojazdnené XJ-čko

K veci, prečo to vlastne píšem:

Z vlastnej skúsenosti viem, že tí, ktorým bola kúpená motorka sú len „motorkári“. Vzdávam hold tomu promile, ktorí v tom našli svoj relax a hobby aj keď sa o kúpu nemuseli pričiniť. Takíto ľudia si len dokazujú akí sú skvelí a akí sú oddaní, ale to netreba ukazovať, takými musia byť. Ohováranie, dávanie najavo toho, že niekto má slabší stroj, prípadne, že nesedlá žiaden, to Vám nesluší. Poznám kopec skvelých chlapov motorkárov, ktorí nevlastnia stroje a sú podstatne oddanejší. Ak ideš na motorke oproti skútristom a babeťákom zdraviť sa nemusíš, ale môžeš, veď nevieš, či práve on nie je motorkár. Jazdiť ako blázon po meste a ohrozovať občanov dokáže hocikto, ale vychutnávať si jazdu len tak vie len skutočný motorkár. A ja si môžem povedať - som motorkár-, čo Vy!?

Záver:

Jazdiť neznamená odparkovať motorku v strede mesta a začať gumovať. Jazdiť znamená mať svoj štýl a ten si môžeme ukázať na lokálnych posedeniach a zrazoch. Viem, že v tomto texte hádžem niektorých ľudí do jedného vreca a tým sa ospravedlňujem.