Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 29.11.2024 Autor: Tomáš Hajduch - Awia
Čitatelia: 12245 [Mototuristika - Ázia - Cestopis]
Na motorkách do Bombaja - Pri presune do Bombaja sme sa moc neponáhľali. Ja som jazdil triumfa a Ganesh Kawasaki. Zastavili sme sa aj na Levej vyhliadke, ale videli sme len opice. Doprial som si posledný kokos tohto výletu a vyprážanú chrumkavú kukuricu ako zákusok. Potom sme sa vybrali nájsť kešku (geocaching) schovanú na tomto mieste, chcel som mať aspoň jednu z Indie. Lonavala je horský región,...
Pri presune do Bombaja sme sa moc neponáhľali. Ja som jazdil triumfa a Ganesh Kawasaki.
Zastavili sme sa aj na Levej vyhliadke, ale videli sme len opice. Doprial som si posledný kokos tohto výletu a vyprážanú chrumkavú kukuricu ako zákusok. Potom sme sa vybrali nájsť kešku (geocaching) schovanú na tomto mieste, chcel som mať aspoň jednu z Indie.
Lonavala je horský región, sú tu perfektné zákruty, ale k tomu aby si si ich motorkársky úžil bráni kvalita asfaltu a hustota premávky. Je ale úžasné vidieť, ako je tu do skál vytesaná železničná trať. Aktuálne prebieha stavba diaľnice Bombaj - Goa, môžeš tu vidieť stavbu gigantického mostu cez celé údolie.
Do Bombaja sme prišli už v noci a v plnej premávke, to bolo o hubu. Na túto premávku som si už zvykol, ale celkom sa teším na zlaté dobré Slovensko :-)
Podarilo sa mi prebukovať letenku, takže ešte dnes v noci idem na letisko a zajtra ráno letím smer Istanbul - Budapešť.
Tak a máme za sebou veľké finálne pretekov šprinte veľy ran. Tento deň boli na pláne hlavné kategórie takže tie najrýchlejšie motorky až po stavby a večer supercars.
Pretekal aj Ganesh a celkom sa mu darilo na jeho Kawasaki ZX 14R, na to že má motorku takmer bez uprav zajazdil 10,1 sekundový čas. Jeho kategórii to bolo nakoniec 6 miesto medzi oveľa viac upravenými strojmi.
Kolegovci z týmu na Hayabuse a S1000RR šli tiež dobré a dlho boli na pódiových pozíciách, no nakoniec z toho bolo štvrté miesto pre Anvaya.
Večer potom bola veľká show super cars. Bolí to asi všetky najrýchlejšie stroje. Nechýbali Ferrari, Lamborghini, McLaren BMW, Mercedes, Nissan GTR či Audi R8 V10. Šialené stroje A niektoré aj brutálne upravené.
Dnešný deň bol z pohľadu motorkárov len o prebierkach. Ešte predtým sa celý tím zastavil v klastore kde sa pomodlili. Fak nezvyklé. Prebierky im dopadli hladko a tak sme mohli obzerať stroje, či už tie 2-kolesove ale aj autá.
K videniu boli neskutočné motoky a prestavby. Indovia to berú vážne: Predĺžené kyvky, karbon doplnky ale aj kolesá, upravené podvozky, popruhy na stiahnutie prednej vidlice ale aj systemy na elektronické radenie kvaltov. Zo strojov hlavne japonce, ale videl aj Panigale a často je tu BMW S1000RR. Obľúbená na stavby je aj Hayabusa ale videl som aj Kawu H2. Veď pozrite fotky.
Dnes šprintovali autá ale v sprievodnom programe su drifteri a aj kaskadéri na motorkách. Celkovo bolo na čo pozerať až do noci. Zajtra budú pretekať chalani s ktorými tu som.
Dnes sme sa presunuli do Lonavly do horského regionu cca pol dna jazdy z Bombaja, čo je inak 75km :-) v miestnych podmienkach. Dostal som za ulohu prrviest Triumpha, s ktorým bude zajtra Ganesh pretekať.
Bola to zaujímavá trasa, keď sme sa vymotali z hustej premávky aj sme si zajazdili v serpentínach, akurát sme museli dávať pozor na opice. :-)
The Waley Run je veľký drag pretek na štvrť míle čo sa kona na miestnom letisku pre motorky aj autá. Ráno skoro vstavame a ide sa pretekať.
Do Goa prišiel Nicolin kamoš Ganesh aby nás odviezol na sever do Bombaja, kde býva a kde jej dohodol operáciu pre jej zlomenú ruku. Cesta nám zabrala viac ako 12 hodín aj keď je to len niečo viac ako 500 kilometrov. Neskutočné obchádzky, všade sú stavby budujú diaľnicu ale vlastne premávka ide krížom-krážom cez stavenisko takže sa často ide doslova krokom. V horách kamióny idú desiatkou a nedá sa ani predbehnúť, celkom šialené.
Do okrajovej štvrti Bombaja prichádzame o tretej nad ránom a už sa nám nepodarí ubytovať v žiadnom hoteli, neprijímajú cudzincov. Tak prespíme u Ganeša doma.
Nasledujúci deň Nikol ide do nemocnice. Je to tu iný svet, pred vchodom ešte na ulici sa vyzujete a necháte tam topánky. Celý deň robia predoperačné vyšetrenia kontrolujú krv, EKG a ďalšie veci a dohadujú operáciu na nasledujúci deň. Nemocnica vyzerá podobne ako celá India. Na prvý dojem nevzbudzuje moc dôveru.
Ja sa večer vyberám hľadať nejaké ubytovanie blízko nemocnice. Uspokojil som sa aj s guesthousom na tej istej ulici Ale znovu je tu ten problém s tým že neubytujú cudzinca. Sprevádza ma Rohit indický stuntrider s ktorým behám po meste na motorke a vybavujeme dve policajné stanice. Prehadzujú si ma ako horúci zemiak a nakoniec aj tak musím ísť do vzdialeného hotela s prívlastkom international.
Nicol ráno sadá do rikše a prevezie sa do 5 minút vzdialenej novej nemocnice kde bude operácia. Tam už to vyzerá parádne a evidentne z nej opadol aj strach. Operácia dopadla dobre, bola pri vedomí a do ruky jej pribudlo šesť šróbov a titánova platnička. Extrém zážitkom, ako z iného svätá, je keď je po operácii prídu zrentgenovať ruku priamo na izbu prenosným rentgenovým prístrojom. Žiadna ochrana, v miestnosti kopec ľudí, chlapík jej položil ruku na posteľ, nadvihol nad hlavou prístroj a normálne to z ruky ožiaril :-) Tu sa s tým teda neserú :-)
Ja medzičasom zostávam v hoteli a moje plány na preskúmanie Bombaja skrížila choroba, ktorá na mňa skočila. Tak sa striedavo liečim a strihám videá. Samozrejme každý deň som vybehol aspoň na potulky po okolí, nájsť bankomat a skočiť na jedlo. Už som si na Indiu celkom zvykol, premávka a celkovo ruch ulice, pachy a spôsob života mi prídu úplne normálne.
Zajtra by sme mali vyraziť na preteky s názvom The Walley Run v Lonavale. O tom vám napíšem potom viac.
Nasledujúci deň sme sa zúčastnili dealerského mitingu značky Royal Enfield pre viac ako 200 zástupcov z viac ako 70 krajín celého sveta. Predstavili ako doterajšie úspechy tak aj plány značky do budúcnosti.
Načrtli niektoré nové modely a pravdepodobne by mala prísť aj nová platforma, teda úplne nový motor. Venovali sa aj samostatnej elektrickej značke Flying flea.
No a potom sme sa znovu presunuli na Motoverse, prinášam ďalšie fotografie špeciálnych modelov chuťoviek a custommov ktoré sa tu dali vidieť.
A samozrejme pozrite si krátky zostrih toho najlepšieho z tohto festivalu.
V meste Goa sa každoročne koná festival Motoverse, kde sa zídu motorkári z celej Indie. Akcia ma poctivú motorkársku atmosféru, je tu niekoľko pódií s rôznou hudbou a kopec stánkov.
Jedným zo sponzorov je aj Royal Enfield, a tak tu nechýbali vystavené novinky aj prototypy vrátane Bear 650, Scram 440 či elektrickej adventúry.
Okrem toho je tu trailová trať a preteky v rôznych kategóriách od klasických 500viek, cez nové 450 až po dvojvalce.
No a nechýba ani indická stena smrti. Tu neviem či bol väčší zážitok sledovať jazdcov alebo trasúcu sa indickú konštrukciu s neutiahnutými skrutkami, na ktorej stojí 200+ divákov.
Zábava pokračovala do noci koncertami a super jedlom.
Ráno sme sa presunuli na ikonické miesto stretávania bikerov v Goa, Garage Café je také bikerske hniezdo, kde stretnete cestovateľov aj domacich motorkárov. Je tu aj shop Royal Enfield a servis. Tak ako všetko v Goa aj toto miesto je vystavané v portugalskom štýle.
Zvýchodného pobrežia Indie sme preleteli vnútroštátnym letom do mesta Goa zároveň do najmenšieho štátu Goa. Táto oblasť bola viac ako 400 rokov pod koloniálnou nadvládou Portugalska a je to tu všade vidieť. Absolútne iný svet,iná architektúra iná energia a ešte o trochu teplejšie. Večer na pláži plno barov, všade hudba a aj oveľa viac turistov.
Po preskúmaní pláže sme sa zastavili aj v Garage Café Royal Enfield. Je to tu ikonické miesto stretávania motorkárov a večer tam bola skvelá zábava a živá rocková hudba. Ešte sa tam určite zajtra pozrieme.
Jedným z najväčších lákadiel našej návštevy v Indii bola rozhodne návšteva továrne Royal Enfield v meste Chennai. Royal má v tomto meste celkovo 3 továrne a vývojové centrum ktoré sme navštívili deň predtým.
Na moje prekvapenie a veľké potešenie sme mohli v továrni natáčať a fotit. Samozrejme je z toho tona materiálov A to vám všetko prinesiem potom v zostrihanom videu.
V tomto poste vám prinášam asi 30 fotografií z výroby. Továreň bola veľmi čistá pôsobila absolútne novým dojmom a veľká časť výroby je automatizovaná aj roboticky.
Začali sme v motorárni kde sú kovoobrábacie stroje riadené počítačom ktoré obrábajú odhliadky. Následne majú aj počítačom riadené umývanie, vyplachovanie, čistenie a sušenie obrobených dielov, aby tam nezostali žiadne nečistoty a piliny. Hneď potom je každý diel otestovaný aj vysokým tlakom vzduchu na možné úniky.
Následne sme si pozreli montáž - takisto plne automatizovaný stroj osadzoval všetky ventily so spružinami do dvojvalcových motorov.
Iné kroky montáže sa robia samozrejme aj ručne. Takt fabriky je inak 45 sekúnd na 1 krok linky. Každý diel má svoj QR kód, je skenovanyy, na linke je automatické podávanie dielov aj uťahovanie šroubov na predpísaný moment, ak niečo nesedí celá linka stojí.
Na konci výrobnej linky motorov sú testovacie boxy: kontrolujú sily potrebné na radenie prevodov, tlaky vo valcoch, silu stlačenia spojky a kontrolujú aj hluky ako na voľnobehu tak aj pri plnom plyne. Ak sú akékoľvek nedostatky motor ide na kontrolu rozbor, až keď je všetko fixnuté motor dostáva zelenú nálepku a ide von.
Ďalej sme si pozreli striekaciu linku, tá je plne automatizovaná a robotizovaná. Ako farbu tak aj lak nanáša robot. V ďalšom kroku sa potom nanášajú nálepky ale je tu aj tá veľká unikátna vec, ktorú v dnešnej dobe má už len Royal A to je ručné ťahanie zlatých liniek na nádrž a diely.
Nielen sme to videli naživo ale mohli sme si to aj vyskúšať. Je to v skutku veľmi zložité a naše výsledky boli otrasné :-) Chlap ktorý to robil povedal, že po polroku tréningu dokázal jednu nádrž spraviť bez chyby. Fakt zážitok.
Na nádrži je tenká linka nanesená gumou podľa šablóny. Podľa tejto linky potom ručne ťahá štetcom zlatú linku. Keď to pokazí, dá sa to umyť a skúsiť znova.
Následne sme si pozreli montáž motoriek, kde to funguje podobne ako v motorárni. 45s takt na každý úkon na motorke. Prichádzajú komponenty a postupne sa montujú: Rám a na neho kablovačka, potom tzv. svatba, keď sa stretne rám s motorom, predná vidlica, celá zadná kyvka aj s kolesom, na konci svetlá a všetko sa hneď aj testuje.
Na konci linky každý bike prejde kontrolou kvality a ide ešte na dyno, motor aj brzdy sa skontrolujú a potom ide na miestnu testovaciu dráhu kde spraví 2 až 6 km a všetko sa vyskúša aj počas jazdy.
Len táto jedna továreň má 5400 m2 a 5 výrobných liniek a kapacitu max 3000 vozidiel denne. Počas našej návštevy šli na polovicu. Spolu majú kapacitu cca 1 milión vozidiel ročne.
Okrem celých motoriek tu aj balia komponenty pre Brazilský trh, kde sú motorky kompletované. Každá súčiastka na čiarový kód, váži sa hmotnosť danej súčiastky a tým pádom aj kompletnosť celého balíka. Ak niečo nesedí baliaca linka zastane
Začali sme oficiálny program Royal Enfield a to prehliadkou riaditeľstva, dizajnového a vývojového centra. Je to nová budova, kde sú len 6 rokov a pracuje tam viac ako 800 zamestnancov z toho 600+ v dizajne, návrhu nových modelov, výrobe prototypov a následnom testovaní produktov a súčastí. Úzko spolupracujú aj s UK tech centrom vo Veľkej Británii.
V areáli nie je dovolené fotiť a natáčať, objektívy nám zapečatili, tak mám fotky len z recepcie, kde boli vystavené rôzne modely ako testovacie biky Himalayan 450, nový Bullet, či limitka pri prilezitosti 120 rokov, bol to 2.kus zo série len 60 kusov.
Prešli sme celú budovu, na vrchnom poschodí su open-space kancelárie, kde sedia CAD dizajnéri a na počítačoch navrhujú komponenty. Tie prejdú testovaním a v prípade potreby sa vrátia na stôl dizajnérov na úpravy. Každý mal na stole nejakú časť biku, ako hlavu valcov, nádrž, sedlo, držiaky budíkov, rámy a podobne.
Na spodnom poschodí, v tej istej budove majú test centrum, rôzne test stroje simulujú veci ako nahodenie motorky na hlavný stojan a dole, otáčanie riadenia, stláčanie sedla, Simulácia radenia prevodovky, štartovanie motora, otáčanie plynom, vkladanie kľúča a odomykanie zámkov, záťažové testy nosičov a madiel a tiež teplotné komory, kde testujú napriklad el. komponenty od -20C do +60C a podobne
Všetky testy sa robia na 100 000 opakovaní a potom sa analyzujú komponenty na opotrebovanie a poruchy.
Nechýbajú dyno testre na motory, merajú vykon a motory podrobujú náročnému testu 200h na plný plyn pod záťažou čo simuluje 100 000 km, meria sa výkon, krútiak, tlaky, samozrejme pravidelne po 50h výmena oleja, ktorý ide na analýzu. Po teste zmerajú výkony, a rozoberú motory do skrutky.
Ďalšie sú klimatické testy kde je celá motorka a testuje sa v teplotach od -30 do 60C, majú rôzne testovacie cykly pre mesto, turistiku atď.
Testuje sa aj odolnosť na vibrácie, rôzne časti motoriek vystavujú vibráciam, či niečo nepraskne a keď tak kde.
Venujú sa aj zvuku v špeciálnej komore, kde je v tichu len 25 dB. Majú tam špeciálnu kameru s mikrofónmi, ktorá graficky identifikuje zdroj zvuku, Je tam aj dyno a simuluju jazdu a ladia motorku aj na príjemný zvuk.
No a nemôžu chýbať ani testy emisii na Indické normy BS6 a EURO.
Nakoniec sme si pozreli prototypovanie, majú tu vlastné obrábacie stroje, vyrábajú vlastné oceľové diely na prototypy a tiež 3d tlačiarne na plastové diely, na vizualizáciu tvaru dielov.
Včerajší deň bol skvelý, trailové odbočky boli fantastické. Neplánovaná zastávka na biofarme nás však obrala o nejaký čas a na ceste do Chennai nám zapadlo slnko. Vtedy sa jazda po cestách stáva ešte násobne nebezpečnejšia.
Toto sa vypomstilo Nikol, keď jej z čiernoty neosvetlený starý pán na skútri vošiel priamo do cesty. Kolízii sa už nedalo zabrániť, napriek intenzívnemu brzdeniu. Nikol nešla veľmi rýchlo, ale čelne nabúrala a preletela cez motorku. Žiaľ, odniesla to pravá ruka, ktorú sme na mieste identifikovali ako zlomenú.
Himalayan bol v poriadku a pojazdný, ale Nicol nie. Dedo mal paradoxne len oškreté koleno.
Nasledovala záchranná akcia, búranú motorku sme nechali na pumpe aj s kľúčami a chlapi z požičovne po ňu zašli. My sme vyrobili dlahu na ruku, nabalili sa na jednu motorku a po tme pokračovali 2,5 hodiny do Chennai. Tam na nás čakal majiteľ požičovne a viezol nás do nemocnice, absolvoval s nami všetky vyšetrenia, pomohol všetko vybaviť a nad ránom nás ešte zaviezol aj do hotela. Fakt extrémne ochotný chlapík.
Nikol je v pohode, ale nateraz na nejaký čas dojazdila :-). My pokračujeme v naplánovanom programe, dnes som navštívil riaditeľstvo firmy Royal Enfield a vývojové centrum. O tom viac v ďalšom poste.
Aj dnes to bol dlhý deň, do Chennai sme sa vracali inou trasou, vybrali sme kopce a vidiek. Hustá premávka zmizla a otvorila sa krásna krajina štátu Tamilnadu.
Jazda pomedzi ryžové polia, popod kokosové palmy a banánovníky, prebiehal aj zber cukrovej trstiny. Testy sme si spestrili aj offroad skratkami :-)
Teraz sme na farme, ktorú sme zbadali vedľa cesty. Pestujú tu 12 druhov banánov, mango a milion druhov ovocia a zeleniny ktoré sme ani nepoznali. Majiteľ je uz 4tá ggneracia z rodiny a podnik majú už 75 rokov. Farmu nám celú ukazali, dali sme si šťavu z cukrovej trstiny a smerujeme do Chennai vrátiť motorky.
Dorazili sme do mesta Tirupati, kde okrem hustej premávky sme stretli slony na križovatke. Tie tu majú evidentne prednosť všade. Celkom nevšedný zážitok.
Pôvodne sme chceli ísť do Tirumali kam vedie pokrútená horská cesta z nekonečnom vracákov. Zbadali sme však Kláštor vedľa cesty, takže si ho päť minút pozrieme a ideme ďalej.
Upozornili nás, že sa máme vyzuť, tak sme nechali topánky pri motorkách a zobrali ruksak, prilbu a bundu do ruky. Pozreli sme si Kláštor a prešli bezpečnostnou kontrolou, že ideme k ďalšiemu kláštoru. Tam začali schody do extrémne strmého svahu a ukázalo sa, že cesta pred nami má 8,5 kilometra a 3350 schodov. To všetko v horúčave a vysokej vlhkosti cez dažďový prales, kde žijú tigre leopardy pantery medvede a kopec iných zvierat. Samozrejme, že sme sa neotočili, že keď už sme tu takto dáme.
Bola z toho asi trojhodinová púť počas ktorej nás aj požehnali v niekoľkých kláštoroch, 50 schodov sme dali po kolenách. Stretli sme totiž indický pár, ktorý nám cestou všetko vysvetlil a previedol aj cez kláštory. Na trase sú strážcovia parku ktorý dávajú dokopy skupinku 30 ľudí a iba tak sa môže pokračovať cez prales. Žijú tu totiž tigre, pantery, medvede a všeličo iné, všade sú varovania nechodiť sám a nekŕmiť zvieratá. Jediné čo sme videli a prebehlo nám cez cestu bolo ale divé prasa. Niektoré úseky sú ale asi obzvlášť nebezpečné pretože sú aj zamrežované a vedľa trasy sú aj zvukové plašičky zveri.
Hore v Tirumale sme sa konečne najedli, bola už dávno tma, my stále bosí a ďaleko od motoriek. Na cestu dole sme si zobrali indický autobus a bol to zážitok, rezal tie vracáky z milimetrovou presnosťou. Motorky, veci na nich a aj topánky nás samozrejme čakali nedotknuté. Ako sme si sadli že sa obujeme začal iný príbeh ale to si pozri vo videjku:
Dnes sme vyrazili na sever už sedlách motoriek. Začiatok v meste dal zabrať premávka je šialená a ešte sa jazdí po opačnej strane. Všetko je naopak i vyhýbanie sa motorkám a autam na opačnú stranu :-)
Človek si na to po čase trochu zvykne. Šli sme trochu aj po indickej diaľnici a otestovali maximálky strojov :-) Motorky tú nie sú vnímané ako rýchle stroje a niekedy to generuje celkom nebezpečné situácie, keď jazdíme rýchlejšie. Nie vždy to vodiči v autách očakávajú pretože väčšená motoriek sú malej kubatúry a jazdia pomaly.
Cieľom bolo mesto Tirupaty Ale samozrejme dali sme si aj pár odbočiek mimo asfalt.
Inak to šlo hladkou a došli sme do Tirupati kde sme si chceli pozrieť Kláštor. A ono to bolo nakoniec celkom inak O tom viac v ďalšom poste zajtra :-)
Máme motorky s požičovne a ideme na sever trošku do hôr na dvojdňový trip. Máme jeden Himalayan a Scram, vybrali sme si trasu na sever do hôr, našli sme tam pekné zákrutové cestičky tak uvidíme ako to pôjde. Jedna noc bude v horách. Ďalšie správy podľa toho ako a kde sa nám podarí chytiť wifinu :-)
Po jedle ustal dážď a zašli sme aj na pláž, neostalo len pri močení nôh, veď v Indickom oceáne ani v Bengalskom zálive som sa ešte nekúpal že. Vlny veľké takže kopec srandy.
Začalo ale hrmieť tak Nicol zajednala tuk tuk v akciovej cene a zažili šialenú nočnú jazdu v lejaku. Pršalo aj dnu a tak v najväčšom lejaku to vodič aj odstavil a čakali sme. Bolo to mega
Dnes, aj keď unavení z cesty, neodolali sme výletu po Chennai, vydali sme sa smerom k moru. Zastihlol nás monzún, čo sme prečkali v reštike, ideme ešte na pláž pozrieť, aspoň nohu omočiť.
Tak už sa bordzujeme na let do mesta Chennai kde sídli fabrika Royal Enfield, začína indické dobrodružstvo.
Naša cesta sa začala plánovať ešte v októbri, a vtedy prebehol aj nákup prvých leteniek. Víza mali byť bezproblémová záležitosť, pár klikov na internete, e-Visa do 24 hodín - žiaden problém.
To by som ale samozrejme nemohol byť ja, Tomáš Hajduch - Awia. Len pár dní pred plánovaným odchodom mi prichádza e-mail s nápisom Visa REJECTED.
A tak nočným vlakom cestujem do Bratislavy, v pondelok ráno ako prvý búcham na dvere ambasády a snažím sa na poslednú chvíľu a narýchlo osobne vybaviť víza.
Nakoniec bol problém v tom že som si do položky povolanie dovolil napísať JOURNALIST. Vysvetlil som čo to je motorcycle journalist, čo robím, a požiadal som o víza s prosbou, či je možné ich vybaviť do štvrtka. Doma som rituálne obetoval sliepku a čakal na zázrak. Keďže toto teraz čítaš, tak vieš, že víza už mám, a nič nebráni našej ceste do Indie.
#india#motorcycle #adventure #motoride_sk #motorka #cestovanie #azia #RoyalEnfield trip #kmoto
Pridané: 29.11.2024 Autor: Tomáš Hajduch - Awia Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 54551 | Včera: 236048