Malý trip vo veľkej Číne

Zhodou náhod, už nejaký čas pracujem v Číne (a ešte krátku chvíľku budem). Spravil som si vodičák a na tento víkend sa mi podarilo od kolegu z práce požičať motorku. No teda nie tak celkom motorku, ale skúter. Krásny Smax FY125T-E neurčitého výrobcu ma už čaká pred barakom. Včera večer som na ňom prešiel svojich prvých 5 km na skútri. Na benzínku a späť. 10 minút mi trvalo, kým som spolu s pani pumpárkou zistil, ako vyklopiť sedadlo a dostať sa hrdlu nádrže.

Vyrážam z mesta Shaxian(沙县), kde momentálne počas týždňa bývam a ktoré je v čínskom ponímaní vlastne dedina. Ma zhruba 80000 obyvateľov a samotný okres asi 230000. Toto mesto je domovom “Shaxian delicacies(沙县小吃)”, celočínsky preslávenej kuchyne, ktorá je známa aj vo svete.
Je to mesto kontrastov , ktoré asi najlepšie reprezentuje súčasnú Čínu. Na jednej strane tu sú novopostavené trate rýchlovlakov, letecké spojenie s Pekingom-Šanghajom-Guangzhou, križovatky troch diaľnic, a na druhej zase priemyselné parky bez výroby, paneláky bez ľudí a rieka Shaxi Brook s večne kalnou hladinou, na ktorej je vidieť pri západe slnka cele dúhové spektrum zvyškov rastlinných a motorových olejov.

S pravidlami cestnej premávky nemám problém, pretože už rok jazdím v Číne rôznymi autami, od dvojmiestnych elektro-automobilov miestnej produkcie, až po 7-miestny, 2,7l Buick – tiež miestnej produkcie. Ako som hneď na začiatku zistil, ani miestni vodiči nemajú s pravidlami premávky problém a rešpektujú len semafory – väčšinou. Všeobecne na čínskom „vidieku“ existuje len jedno pravidlo “Čím si menší, tým chod do križovatky opatrnejšie.”

Je august, a rána v tomto období v provincii Futian sú osviežujúce. 8:00 hod ráno a 27 stupňov Celzia. Aj to je jeden z dôvodov, prečo volím trasu k ryžovým poliam, je tam totiž viacej možnosti operatíve skrátiť cestu a vrátiť sa späť. Prvá zastávka je hneď po troch kilometroch pri rieke, kde sa nachádza krásna budova z druhej polovice 17 storočia, ktorú dostavali pred necelými troma mesiacmi. Je súčasťou “Green Way” – vychádzkového chodníka popri rieke. Spolu so skleneným mostom a pravidelnou svetelnou show tvoria každý večer súčasť miestneho spoločenského života.

Dve fotky a ide sa ďalej, pred sebou mam dnes plánovaných cca 220km. Skútrik si zatiaľ vedie dobre, až na to, že zadná brzda vydáva dosť divne zvuky. Ja sa však riadim sa heslom, “požičanému skútru na brzdové čeľuste nepozeraj”. Priemerná rýchlosť v meste je zhruba 30- 40 km/h, čo je maximum, ak chce človek s prehľadom ubrzdiť pred rútiacim sa, 50 tonovým nákladiakom z “vedľajšej” cesty. Pestrosť dopravných prostriedkov v meste je veľmi veľká. Na cestách vidieť Masserati, ale aj nákladiaky s “privareným stabilákmi” na prednej korbe. Čo sa tyká motoriek, jasnú prevahu majú Haojue 125 alebo Haojin 125, a asi 365 iných názvov a verzii tejto motorky.

Vyberám sa na sever, smerom na mesto Yanping延平西 cestou G205. Snažím sa isť trasou, ktorú som naplánoval cez čínsku navigačnú apku baidu.com. Google-maps sú v tejto časti Číny dosť nepresne. Satelitne a 2D mapy na Google-maps sú navzájom posunuté aj o viac ako 5 km. Apka mi ukazuje 220 km a 11hodin jazdy na skútri. Blbosť, hovorím si.

Diaľnice sú v všeobecné v provincii Futian pre motocykle zakázané. Väčšina miestnych, okresných, ako aj mestských ciest je z betónu, asfalt je vyhradený pre diaľnice a hlavne mestské ťahy. Betón vyzerá celkom fajn, avšak je neuveriteľné drobivý, prašný a často sa vytvárajú zlomy a krátery hlboké aj 30cm, na miestach, kde sa vyplavilo alebo posunulo podložie cesty. Takže dávam bácha a sledujem značky, ktorých je aj na miestnych cestách dosť a dá sa podľa nich celkom dobre orientovať.
So smútkom spomínam na moj roadbook, ktorý odpočíva v pokoji v garáži, a čaká na ďalšiu rally. Tu by sami pri rozpoznávaní čínskych znakov počas jazdy veľmi zišiel.
Cesty nie sú preplnene, takže sa dá užívať jazda, hlavne keď zistím, že môj tátoš sa pri rýchlosti nad 60 km necíti nijako komfortne.

Pred Yanpingom prechádzam cez väčší most ponad rieku. Existuje tu veľmi pekný zvyk nedodržiavať značky. Preto miestny dopravní experti pravidelne vybudujú pred vjazdmi na mosty s obmedzenou nosnosťou betónové konštrukcie s šírkou rozstupu 2,niečo metra, aby zabránili prejazdu ťažších a širších nákladných vozidiel. Avšak v Číne nie je veľmi populárna ani kalibrácia meradiel, preto často tento rozmer “ skontrolujú ” vodiči dotknutých nákladných aut. Ako sa s obľubou hovorí na Slovensku: “padni komu padni” ,tak tuná je to: „škrabni, komu škrabni“!

Po zhruba 70 km zastavujem natankovať. Benzínové pumpy sú na okreskách zhruba každých 30km. Benzín je kvalitný 92,95 a niekde aj 98 oktánov, bez E-ciek a inych “konzervantov”. Zaujímavosťou je, že na niektorých pumpách (mne sa to stavalo v mestách) musíte platiť iba hotovosťou, obsluhe, ktorá natankuje vopred zaplatené množstvo benzínu. Na cestách mimo miest sa dalo zaplatiť aj po natankovaní ( avšak stále natankuje obsluha pumpy). Platiť sa dá okrem cashu, ešte aj mobilnymi aplikáciami Alipay a Wechatpay a platobnými kartami Unionpay. Visa a Mastercard má (zatiaľ)v týchto končinách smolu.
Cena za liter 95ky bola 6.9 RMB čiže asi 0,9 Eura.

Po prejdení mesta Yanping, kde odbočujem na cestu X803, sa začína stúpať do hôr. Cesta sa tiahne údolím popri rieke a stúpa až do výšky 800m nad morom. Prechádzam dedinami, kde ľudia v úzkom údolí bojujú o každý kúsok rovnej plochy, ktorý by mohli využiť na pestovanie “niečoho”.

Na začiatku jedného takéhoto mestečka, vidím otvorený skelet budovy s kopou bambusových kmeňov. Keďže sedadlo môjho skútra je dvojúrovňové a ideálna cestovná poloha môjho zadku je presne na hrane týchto dvoch úrovni, rozhodol som sa zastaviť a spojiť prijeme s …. príjemným. Po krátkom úsmeve a použití 20% mojej mandarínskej slovnej zásoby (你好/Ni hao = dobrý deň), sa ľady nedôvery medzi mnou a pracovníkmi výrobne bambusových rohoži roztopili. Teda aspoň z môjho pohľadu.
Musím povedať, že to bolo asi prvý kráť, čo som videl v akcii originálne čínske stroje. Po zhruba 15 minútovej samo-exkurzii som sa poďakoval a išiel ďalej. Z neurčitých pohľadov pri odchode som si uvedomil, že som asi prvým nečínskym návštevníkom v tejto fabričke a asi aj obci.

Počas môjho 2 ročného pobytu v tejto oblasti, som okrem môjho kolegu z prace, ktorý je zo Slovenska a dochádza na týždňovky zo Šanghaja a pár krátkych návštev pracovníkov nasej centrály v Európe, stretol vo “vo voľnej prírode”= mimo firmy, celkovo 8 nečíňanov. Moju manželku, naše štyri deti, Argentínca, černocha a ešte jedného belocha, ale toho len nakrátko v autobuse miestnej MHD.

Pokračujem ďalej po X803 a cítim, ako sa začína ochladzovať. Pocitovo je teplota možno už aj pod 35°C. Po zhruba 80tich kilometroch od štartu, na križovatke v mestečku s neurčitým názvom, idem priamo, na cestu X734, ktorá je už dosť úzka a začína pripomínať naše horské okresky. Po ďalších ôsmich kilometroch prichádzam na odbočku do Changshang Village. Vedie tam , nová, strmá betónová cesta s viacerými peknými zákrutami. Je však dosť špinavá od hliny, a často sú na nej kamene veľké, ako kapustne hlavy.
Tato dedinka je známa peknými ryžovými terasami, ginkom biloba a 700-rocnymi roľníckymi budovami, typickými pre tuto oblasť. Pred vstupom do dediny rastie 18 borovíc, ktoré miestny ľudia považujú za strážcov údolia a sú na ne obzvlášť hrdí. Bohužiaľ(alebo našťastie?) cesta, ktorá mala pokračovať cez dedinu je na jej konci uzatvorená kvôli jej totálnej rekonštrukcii, takže sa vraciam naspäť po tých istých serpentínach.

Znova idem po ceste číslo X734, kde na stom kilometri môjho tripu, prechádzam cez sedlo a otvára si mi pohľad do krásnej doliny. Youxi Rice Terraces (尤溪梯田) patria medzi 6 najkrajších ryžových terás v Číne. Asi 4 km pod sedlom sa nachádza odbočka na cestu Y016, k vyhliadke na tieto polia, ktoré pokývajú väčšinu údolia. Odbočka je celkom dobre značená, avšak zisťujem, že samotná cesta je pripravená na asanáciu. Bager s hydraulickým ramenom vysekal po celej šírke cesty 20cm diery, ktoré sú v metrových rozstupoch. Pokúšam sa prejsť a kľučkovať, no po 3 km to vzdávam. Chytil som par pekných dier a zvuk môjho skútra sa my tiež prestáva pozdávať. Robím par fotiek a otáčam to späť na hlavnú cestu dole do údolia.

Za mestečkom Lianhexiang znovu tankujem plnú, 5,8l za 40 RMB, zjem nanuk, vypijem redbull a pokračujem, keďže podľa navigácie ma ešte čaká cca 150 km. Ďalej je to už väčšinou rovná cesta s malými dedinkami, ktorá sa napája na 126 kilometri na cestu S304. Na križovatke sa na chvíľku zastavím na benzínke a schovám sa v tieni. Napriek tomu, že som sa dnes dvakrát natieral opaľovacím krémom, mam pekne červené predlaktia.
Začínam chápať, prečo veľa miestnych ľudí používa akýsi druh štucní –návlekov na ruky. Skutočne ich chránia pred slnkom a nie je to len módny výstrelok miestnych “krásavíc”, ktoré sa snažia za každú cenu zostať biele ako iphony v ich kabelkách .
Nakrátko sa ešte zastavujem a fotím pri lanovom moste, ktorý ma už svoje najlepšie roky za sebou, avšak možno práve preto je celkom pekný.

Pomaly prechádzam cez menšie mesta až do Youxi(尤溪), kde míňam odbočku na obchvat a predieram sa hlavnými ulicami. Mesto ako keby z oka vypadlo Shaxianu, tiež tu zúri výstavba všetkého možného, ktorého účel ešte nie je jasný. Na 155 km správne triafam odbočku a pokračujem ďalej po S304.

Na 161 prvom kilometri , v mierom stúpaní zrazu skúter mierne zašramotí a nastáva ticho. Skontrolujem benzín, avšak tam problém nie je. Skúšam znova naštartovať, ale z motora vychádzajú dosť rachotivé zvuky. Keďže cele moje náradie pozostáva z univerzálneho vreckového noža Letherman, volím ústup. Za lahodného zvuku mnohých výrazov z čínsko - slovensko – anglického vulgaro - frazeologického slovníka, otáčam motorku a spúšťam sa dole kopcom, kde som, ak sa dobre pamätám, videl pri ceste dielnu.

Po štyroch kilometroch spúšťania a tlačenia prichádzam k mestu a snažím pani predavačke v obchodíku, pantomimicky vysvetliť, že potrebujem kompletnú elektricko – mechanickú diagnostiku motorového bloku môjho motocykla. Vyzerá že pochopila, a dáva my exaktnú odpoveď. Ukazuje rukou smer severo-severo východ, v smere hlavnej cesty. Poďakujem miestnym dialektom(谢谢/xiè xiè = dakujem), a tlačím skúter ďalej. O 200m vyššie, vidím garážovú dielničku, kde mechanici resucitujú pracovnú trojkolku značky Locin.

Pekne pozdravím, a ukážem na môj skúter, pričom pokývam ramenami a ukazujem na ponk plný naradia. Chlapík ochotne vstane od rozrobenej prace a vyskúša naštartovať skúter. Po krátkom štarte otvorí mierku oleja a ukazuje mi že tam nie je olej. Hmm paráda, hovorím si. Chlapík vyskrutkuje vypúšťaciu skrutku olejovej vane a našťastie z motora ešte vytečie asi deci oleja. V hlave my víria len dve slova: zadrel -nezadrel? Dolejeme liter čerstvého oleja z domácej zásoby garážmajstra a ideme štartovať. Po troch dlhočizných sekundách hrkotavého chodu motora, strašidelný zvuk zmizol.

Chlapík sa usmieva a ja sa prestávam mračiť. Nechám motor vrčať a odbehnem do obchodu cez ulicu. Kupujem dve chladené piva a kolu. Motorka vyzerá, a hlavne znie celkom fajn. Pýtam sa na cenu opravy. 30 RMB. Cez Wechat-pay QR kód, ktorý visí na stene garáže, zaplatím 40 a z tašky vyberiem pivo . Chlapík smeje sa ešte viac. Rozpačito si podáme ruky, keďže tuná to veľmi nepraktizujú a zrejme si myslel, že si chcem zobrať späť to pivo. Násadám a veľmi opatrne pokračujem ďalej. Počas jazdy ma teraz vystraší každé zvodidlo na kraji cesty, pretože pri jazde popri ňom sa mení zvuk motorky.

Ďalších 100km teda prebieha relatívne pokojne. Prechádzam horskou krajinou s viacerými stúpaniami a tunelmi. Všade sú pekne výhľady do dolín, v ktorých sa nachádzajú čoraz rázovitejšie dediny. Cesta je tu tak isto nová a cítim, že tu by sa konečne dal využiť potenciál silnejšej motorky. Doteraz to boli totiž to buď úzke, kľukaté a neprehľadné cesty alebo súvislo obývané úseky miest a dedín. Na 205 km vidím na kraji cesty veľký bilboard so zaujímavým skalným útvarom a šípkou vpravo. Chvíľku rozmýšľam a odbočujem.

Idem krásnou kľukatou cestou v bambusovom lese a po 2km prichádzam k úpätiu skalnatej hory, kde stoji stará roľnícka usadlosť. Originálny názov a ani popis tejto hory som na Internete nenašiel. Už nerozmýšľam či by som na tu horu nevyšiel. Sú štyri hodiny poobede a nechce sa my ostať na noc, niekde na ceste. Znova sa vraciam naspäť cez bambusový les, hoci informačná tabuľa mi ukazovala ešte rôzne iné cesty okolo tejto hory. Som rozhodnutý, že na dnes stačilo, a ide sa už len rovno domov.

O 10 km ďalej, prichádzam k dosť rozbitému úseku. Postupne, ako sa približujem, zistím že je tu veľký zosuv cesty. Pred dvoma mesiacmi tu dosť pršalo, že vraj najviac za posledných 40 rokov. Denne úhrny zrážok boli okolo 200 až 300mm. Videl som par videí o tom, ako sa tu zosunul svah priamo na kraji sídliska a zrútil oporný múr na zaparkovane auta. Je to daň za rýchlu a nepremyslenú výstavbu, ktorá sa navyše robí na tunajšom všadeprítomnom hlinitom podklade. Urobím par fotiek aj krátke video a pokračujem ďalej.

Po 9 a pol hodine cestovania prichádzam naspäť do Shaxianu. V miestnom obchodíku kupujem štyri masovo - zeleninové pirohy z lepivého ryžového cesta, k tomu dve fľaše vysoko objemového (580ml), ale nízko oktánového (3,1% alc.) piva. Zaslúžená odmena, hovorím si. Po príchode na izbu pozerám do zrkadla a vidím, že mam na sebe minimálne 3 kilogramy betónového prachu z ciest. Namiesto sprchy asi dnes budem potrebovať wapku.

Večer zaspávam s tým, že sa už teším na ďalší víkend! Idem do Šanghaja, po troch týždňoch znova uvidím svoju rodinku, ktorá sa vracia zo Slovenska!

Krátka rekapitulácia:
Dĺžka tripu: 247,5km
Celkový čas: 9 hodín, 30 minút
Priemerná rýchlosť: 26,3 km/h
Celková a priemerná spotreba :7,5 l a 2,7l/100km
Cena benzínu 95 : 6,9 RMB/l
Cena oleja : 30RMB/l
Hodinová sadzba motomechanika: 10RMB za každú začatú hodinu + chladene pivo