Vespa Camel trophy 2022 1/3

Deň 1 21.7.2022 - 420km
Košice - Bratislava

Predstava vs Realita.

Ráno vstať, lahodné raňajky pri teleráne, vybaviť manželské "povinnosti", poukladať veci na draka ???? a môže sa vyraziť okolo 10tej. Nahodiť kľudne tempo a na pohodičku dôjsť do Bratislavy.

Realita:

Ráno nestihnem ani prd a utekám do práce. Okolo obeda je konečne všetko zameškané hotovo, cestou domov pre batožinu sa objaví na Vespe záhadný zvuk ... rýchla návšteva servisu a konzultácia. Domov prichádzam okolo 14tej, rýchlo dobaľujem veci a než sa nalodím sú 3.

Ay caramba !

Už tuším, že v Bratislave nestíham hot-dog v ikea. Kto si pamätá kultový film South Park a peklo ja zemi, tak toto je práve ono. Našťastie nemám teplomer (sladká nevedomosť), ale páli pekelne, aj napriek rozhodnutiu ustúpiť bezpečnosti som v kraťasoch mokrý za pár minút. Vodu z chladničky exujem asi na každej tretej benzínke.

Teda pijem,tankujem,odšťavujem celý zvysok cesty bez iných zastávok až po Nové Zámky, kde na mňa čaká bratranec s rodinkou. Hodujeme do neskorej tmy a zvyšok cesty sa musím spoľahnúť na konštruktérov Vespa a laser čo robí CT všetkému naproti. Klamem ????, ale iné než sa totálne sústrediť na každú dierku na ceste neostáva. 23:30 šťastne pristávam v Bratislave a idem sušiť veci, k ďalším členom rodiny kde má láskavo prichýlili. Posledná luxusná posteľ + sprcha, a za sebou mám kvalitný tréning na 40tky.

Ráno ma čaká skorý budíček, ideálne plánujem vyraziť čo najskôr než slnko nezačne dávať 40°C

* záhadný zvuk som vyriešil nakoniec jednoducho. Vierou ..... Vierou duševnou, že je všetko v poriadku.

---

Deň 2 22.7.2022 - 537km
Bratislava - Liezen - Zell am see - Junsberg

Bratislavu opúšťam o 7mej ráno, pohoda lahoda. Ten pocit výletu keď míňam hraničnú tabuľu je konečne tu. Srdcový kolaps mi zabezpečila hliadka polizei, lebo jediné čo človeku napadne, keď vidí v zrkadle ako sa policajti otočia z protismeru a zapnú majáky. Pfuuuuh,moje opálenie v sekunde vybledlo a kontrolujem rýchlo svetlo, myšlienky ťažko pracujú že se si kontrolujem ešte aj obočie. Žeby výfuk? Čítal som mnoho báji o kontrolách hlučnosti,no hlavou beží už kadejaká somarina. Keď sú v tesnej blízkosti za mnou,dávam smerovku na krajnicu,pribrzdujem ... obiehajú ma a - nič.Svištia to ďalej,voľajaký signorko ich nezaujíma a ranný stress test vybavený

Dobré skutky

Na čerpačke v Alland je jediný funkčný stojan na benzín (samoobslužný) keď sa po chvíľke čakania uvoľňuje, pani predomnou v rýchlosti nezavrela viečko nádrže, tak som priskočil k autu a nádrž zavrel. Stihla ešte poďakovať z okna vodiča, dal som jej palec hore a šiel potlačiť skúter k stojanu (v podstate som to považoval za samozrejmosť)

K stojanu sa oproti mne tlačí Vitara a pani mrochtová voľačo rozpráva,ukazujem že nerozumiem. Neprestáva šprechovat a pýtam sa anglicky čo sa deje. Na to mi bábrle vysvetľuje lámanou angličtinou,že ona tu už čakala. Vravím určite teda nie, stojím tu už dobrých 15 minút a videl som ako ste prišli na vedľajší pokazený stojan-obišli benzínku!a zaradili z druhej strany. Vespu teda tlačím pár krokov späť, aby si mohla "bábrle" natankovať. Slepá, hluchá pýta sa ma kde som stál, no tu celú dobu kde stojím aj teraz. "Ja som v práci a ty na dovolenke" , to už som vrel jak kuchta a píšem kamošom nemčinárom ako sa povie Rakúsky stará kur..... teda horizontálna pracovníčka. Ide o princíp - miesto ospravedlnenia, poďakovania keď som ju aj tak pustil,si dovolí takú poznámku. Dmonštratívne som na ňu celú dobu zazeral, nehovoriac o tom že mne treba 5 litrov, jej tak 10x toľko. Nakoniec som jej na odchode trochu dosť škodoradostne poprial pekný deň v práci heh, nebudem sa ja rozčuľovať, veď ona musí dnes robit.

Dnes sa mi šlo tak skvele, že som prehodnotil pôvodný kemp vo Werfene a potiahol to o 150km naviac, teda na zajtrajšie body záujmu bude viac času. Rakúsko je proste bomba, krásne cesty k tomu alpy na pozadí. Takmer každý kilometer je úplne dokonalý a znova vyťahujem stoličku a rozkladám ju bárz kde. Slunco na mňa nevyzraje, kolo obeda na svoju zamatovú pokožku inštalujem krémo SPF30, na nos si už dávam pozor a inštalujem pre istotu aj šatku. Fotiek s červenou bambuľkou mám už dosť z minulého roka. Bookujem nakoniec penzión s raňajkami v Junsbergu, s cenou len o 8€ viac ako kemp, čo mi nie len ušetrí čas, ale podvečernú búrku s krúpami si užívam pekne na postieľke v penzióne.

Heh to Rakúsko "to jsou panoramata"

---

Deň 3 23.7.2022 - 522km
Junsberg - Innsbruck - Reschen am See - St. Moritz - Corte / Lago di Como

Ráno na raňajkách u Junsera* preberáme s majiteľom počasie. Vysvetľujem, že dážď je nič moc ale môže aj snežiť. To som ešte nevedel že som veľmi blízko pravdy.

Teda obliekam vrch nepremoku, je čerstvo po daždi a jemne kropí. Mám túto po-dažďovú atmosféru rád a v Alpách je to neuveriteľný pocit. Všetko mi príde také čerstvé, zelená tráva sa snáď verne nedá ani odfotiť. Okolo 10tej som s prehľadom v Innsbrucku a dávam si prechádzku mestom keďže som si včera čas nadrobil (nebol pôvodne plánovaný) Neuveriteľnée krásne historické centrum mesta, a samotné mesto som si taktiež predstavoval menšie. Tesne za sa pristavujem na parkovisku predajcu Ford, pretože už od cesty ma ako vyznávača klasiky uchváti legenda ???? GT350. Tirol je úžasný a kvalitné hlavné cesty striedajú také tie menej frekventované klukate horské prechody a ja zistujem že ak je pravda a Factory Moto Guzzi múzeum zatvára o 18tej, budem to mať tesné... Gugla ukazuje príchod 17:05 a to sa zastavujem na Lago di Resia a fotím legendu. Vstup do švajčiarska bol trochu rozpačitý, ale pochopil som že je tu ozajstná hranica aj keď na mňa len mávli strážnici rukou.

Švajčiarsko ma nenávidí.....

Len niekoľko kilometrov za hrnaicou začne liať, doslova liať čo vlastne trvá až do St. Moritz. Keďže ma cestou pekne vymlátili aj krúpy, do open helmy je to kvalitná masáž. Príchod mi altualizuje mapa na 17:30. Vravím si signorko, to dáš... akurát to presne stihneš, len prestaň zastavovať v každej rici a fotiť. To som ešte netušil, že Malojapass* je tak úžasne miesto, no keď lapíte autobusy je koniec. Autobus točí zákrutu, všetci stoja a vytvárajú koridor aby sa vedel vytočiť. Cesta vedie dolu do doliny pomedzi neskutočné obrie hory a v tom scifi, úplne medzi vrcholmi, možno výškový kilometr nadomnou vidím priehradu Diga dell'Albigna. V Chiavenna ma už míňajú naproti motorkári v kraťasoch a ja sa v neprmoku už kvalitne parím, pár kilometrov ale tu dole je aspon 30°C. Kúsok na to ďalej zastavujem a rozhodujem sa s ťažkým srdcom upustiť od Moto Guzzi, na hodinkách asi 15:50 a gps mi ukazuje príchod na 17:55. Aj keby som zhodil záťaž, nadbehnem si tak maximálne pri dobrej konštalacií 5-10 minút, možno. Vydychujem alz rýchleho tempa, nahadzujem na seba letné veci, vyzliekam sa pri Vespe do treniek a obliekam letné veci. Všetko mokré suším ako sa len dá za jazdy. Veľmi ma mrzelo celú tú krásu od Malojapassu len preletieť, preto sa vraciam naspäť asi 40km až pod neho - tentokrát kľudným tempom, fotím a motám sa aj po dedinkách uličkami ????

Keďže som pendloval hranice CH vs IT hore dole, pri druhom návrate som si nevypol dáta. (uvedomil som si to až neskôr, ale neviem či som to stihol ešte pred výmenou siete)

Som teda zvedavý čo príde, dúfam že nebudem musieť na to vziať hypotéku ????

Do kempu Piona Colico prichádzam už k súmraku, stan mám bleskovo za 15 minút rozložený a utekám hodiť placáka do "kóma"

Inak, traktoristi sa naozaj tvárili ako na výlete ???? to bude nejaký bláznivý nápad asi cestovať traktorom.

---

Deň 4 24.7.2022 - 502km
Lago di Como - Novara - Turín - Susa - Lac du Serre Poncon

Ráno som vstal na parádu podľa plánu, pripravený už pred 8mou vyraziť. Pred odchodom som mal návštevu, zastavil sa teraz už kamarát Pipacs žijúci v ????????, popriať mi šťastnú cestu a spoločné raňajky, škoda že sa nám nepodarilo spojiť skôr. Ešte raz ti veľmi pekne ďakujem. Naše cesty sa rozdelil a ja som smeroval na hrad Castello di Vezio.Na parkovisku som sa vytešoval, aký krásny fofer pásik mám vzadu,lebo tie alpské priesmyky mi dali zabrať a je naozaj široký, povedal by som takmer na limit,to som ešte nevedel čo príde. Bol som úplne prvý kukač hradu, keďže otvarali až o 10:00 (vstupné je 5€). Vedel som že to bude ťažký deň, čakalo ma niečo cez 500km a gugla ukazovala 9:30 času do cieľa. Na Vespe je to tak koeficient 1.1-1.3 podľa tempa, terénu a zastávok. Ďalší stop je legendárne Mandello del Lario (výroba legendy Moto Guzzi) takže fotka nesmela chýbať. Cesta smerovala okolo Milána, ale plánoval som to bez zastávok (to by som sa zdržal totálne, teda do Milana a Turína musím(e) inokedy)

Práca ako práca....

Milióny malých aj väčších kruháčov na predmestí tejto metropoly. Pri jednom z nich sedela slečna na stoličke vedľa auta, tak si vravím chudák sa jej pokazilo. Aj som na chvíľu váhal, či sa nepristavim (lebo ak je očividná situácia hodná ponúknutia pomoci, rád sa vždy prístavím) No o jeden kruháč ďalej boli v podobnej situácii ďalšie dve a to mi už prišlo podozrivé, no posed jednej z nich ma vyviedol z omylu. Sedí na pol zadku a druhá polka smerom na cestu (ak to bol vôbec spodný diel plaviek) Tak okej, ešte že som sa nezastavil u tej prvej, lebo pomoc by som možno nakoniec potreboval ja. Tak som premýšľal, že vlastne tie stoličky sú niečo ako office do ktorého prídu normálne autom.

Od Milána ma čakalo nekonečno ktoré trochu poznám, dlhé dlhočizné cesty a nič okolo. Niekedy pusté bývalé hospodárstva, niektoré ešte funkčné. Takmer všade okolo len ryžové polia a kukurica. Toto mi dalo zabrať, praženica,volské oko,smažáčik,hranolky .... proste všetko vyprážané, to som presne bol.

Tento presun mi prišiel ako nekonečno, trval cca 5hodin, spásou prišiel Turín a následná zmena prostredia pred Alpami. Tak ako vždy boli úchvatné a cestaou naproti mi prešli, nebojím sa povedať stovky, možno aj k tisícke motorkárov. Je nedeľa a míňam kolóny áut s IT ŠPZ v protismere. Zdravím sa už len motorkárom ktorý maju bagle alebo kufre, tí väčšinou odzdravili. Tesne pred hranicami míňam veľkolepú pevnosť Forte di Exilles. Niečo som o tom čítal a tieto miesta sú plné vojenských pamiatok, vrátane starých vojenských ciest a priesmykov (bez asfaltu) a preto sú vyhľadávané offroad milovníkmi. (napr. Colle Sommellier, Colle delle Finestre,Col de Tende,Col du Parpalion...)

Klovs

Konečne hraničná tabuľa a pózujem Vespího na fotku. Niekoľko km ďalej, v Montgenevre je policajná búdka, na stoličke sedí pani a každý kľučkuje pomedzi rozložené kuželky. Ako ma zbadala vyskočila jak klokan, a začala niečo na mňa rečou ktorej totálne nerozumiem (Francúzsky) ale ani kontext sa nedá veľmi odvodiť. Vravím jej "magyarol", maďarsky neviem ani prd, ale prišlo mi to vtipné. "english" yes mesié, tak konečne niečo, vraví "klovs". Čo kurna aký klovs? Z kontextu som pochopil že myslí "gloves" teda rukavice. Ach maríjo, vravím (anglicky) že v taške lebo mi bolo celý deň pekelne horúco až tu v Alpách je lepšie. Tá začala, nie milo ale fest prísne že to je na pokutu,a keď niekam idem mám si naštudovať pravidlá. Nefungoval ani môj šarm,pot na čele a ani poctivo vybudované feromony po celodenej makačke na slnku. Našťastie, to dopadlo dobre a pre istotu mi ich ochytala či majú chrániče. takže motorkári, bacha na to vo Francúzsku su klovs na rukách povinné. Pádim čo to dá čo najďalej do kempu, ale po 22 ma sotva niekto v kempe vybaví,tak mi ostal penzión pri jazere za 37€ (najlacnejšie čo sa dalo)

Odpadája

Dôvod prečo trochu meškám je jednoduchý, niekedy okolo 23 som normálne zaspal pri písaní textu s mobilom v ruke. Predsa od 9 do 22 jazdiť, len s prestávkami na vodu je masaker a až teraz si uvedomujem že som cestou všetko vypité len vypotil.

Zistil som: krém s faktorom SPF30 je funkčný len určitú dobu, niekde okolo 16tej keď ma začali páliť ruky, som si uvedomil že tá vrstva z 8:00 už nebude funkčná.

---

Deň 5 25.7.2022 - 265km
Lac du Serre Poncon - Séderon - Sault - Avignon - Arles

Keďže som odpadol ako odpadol, zobudil som sa prirodzenou cestou .... žiaden budík, normálne sám od seba. Pozriem na telefón ... tma. Hneď čo som ho v nabíjačke prebral k životu ukázal 8:30. Oh! Merde! .. tak som začal okamžite hobliť a baliť, za pár minút pobaleno. K vespe sa pristavil pán z partie sediacej v bistre, evidentne Francúz, sympaťák a pýtal sa niečo. Nemám šajn o čom hovoril, ale domyslel som si, že sa zaujíma o moju cestu. Tak som mu ukázal mapku, jeho citoslovce boli: "oooooo", "uuuuuuiiii". Poprial mi šťastnú cestu "bonvuajáž" a cestou k stolu kde sedela jeho partia nabuchaných bmw-čkárov im už vysvetľoval čo zistil. Dnes ma čakalo provensálsko, na ktoré som sa veľmi tešil. Krásne kvalitné cesty, od širokých až po kľukaté a úzke hadíky široké sotva na jedno auto. Konečne to prišlo, jemný závan levanduľových polí. V jeden moment, aj keď som ako motorkár drsňák, dokázal som sa rozľútostiť. Prišla na mňa emočná vlna šťastia. Uvedomil som si situáciu - moja dovolenka vlastne práve začala. Celý presun až do týchto miest som plánoval s čo najrýchlejším presunom. Cieľom bolo čo najviac km potiahnúť za deň a bola to fest makačka. Ten pocit eufórie sa ťažko popisuje textom, keď na námestí v malej malebnej dedinke Séderon som si v potravinách kúpil niečo pod zub a vychutnal si to priamo na mini námestí s kruhovým objazdom :D Áno, je to tá "bodka" namaľovaná na zemi pred kostolom. Ten pokoj a kľud niekde uprostred ničoho, v obchode pár dôchodcov. Celé to pôsobilo ukľudňujúcim dojmom na dušu.

Avignon

Turistická mega destinácia, najprv som sa dostal cez rampu hradieb starého centra, a keď vpúštačka zbadala že sa fotím, veľmi ochotne sa ponúkla sama od seba a spravila mi fotku. V centre sa dialo niečo výnimočné, všade viseli reklamné plagáty na divadelné predstavenia, skupinky ľudí pochodovali mestom a lákali ľudí do ich divadla, reštaurácií, kaviarní .... proste divadlo bolo všade. Totálne teplotné peklo ma prinútilo obliecť predposledné suché čerstvé tričko. Centrum mesta je prekrásne a rušné, spravil som niekoľko fotiek a na moje prekvapenie, aj keď boli všade divné tabule, motorkári a autá smeli aj do niektorých uličiek. Vzal som si do hlavy, že si spravím fotku priamo pred Palais des Papes. Vynechal som všetky vstupy, aj keď ma veľmi berie história. Mal som v hlave už ďalší bod a to kúpanie pri Pont du Grad.

9€

Na moje prekvapenie je to seriózna turistická destinácia. Myslel som si, že to pichnem niekde na lúke, pešo prejdem a kúpem sa. Prd, mega parkovisko, autobusy a jednotné parkovné 9€. Taký trt, prešiel som pomedzi rampy na pakrovisko vyčlenené pre busy a o niekoľko minút dorazil párik francúzov, čo ma zbadal. Pár minút na to dobehol strážnik a začali niečo riešiť, evidentne ma spomenuli páč začul som niečo "Slovaq". Pani (z páru) s ktorou sme komunikovali anglicky mi vraví, že tu nemôžme ostať, ale výhodou je, že tých 9€ parkovné mi platí celoročne. Tak sme sa pobavili a spoločne to preparkovali mimo areál a bol pokoj. Je pravda, že je v areáli parkoviska vybudované bezplatné mini kino a múzeum. Krásne čistá rieka bola presne to lahodné, čo som potreboval. Veci som nechal na brehu na dohľad a strávil vo vode asi hodinu. Úplne schladenie a pokoj celému telu. Most určite odporúčam navštíviť, je to perfektná pamiatka a naozaj si berte aj plavky.

Inak, na mieste kde som vošiel pomedzi rampy, pri mojom odchode už bola improvizovana zákazová značka ????

Houston, we have a ........

Pri prezliekaní mokrého do suchého a prebaľovaní vecí som si tak obzrel vespu, či je všetko ok. No nebolo. Zadná guma úplne na blato. Stred behúňa úplne bez dezénu, pravdepodobne prehustená pneumatika a 1000km po 2 dňoch pekelného tepla. Teoreticky by to bolo ešte pojazdné, no v daždi a pri náhodnej kontrole "žandárov" by to bol prúser. O 17 som sa nedovolal do servisu v Nimesi ani Arles. Vnútorne som sa rozhodol situáciu riešiť hneď ráno, pokiaľ by som gumu nezohnal, skúsil bych to až v Barcelone.

Thirtín

Volám do vytipovaného kempu v Arles: "oui one person, one tent thirtín juros". Potešil som sa, lebo kemp ma bazén (cena mi prišla okej, napríklad za tieto peniaze som zohnal kemp kúsok od St. Tropez, alebo Lago di como).

Mastím teda do Arles, na recepcií sa vybavujem a pani pýta 30.69€. Spätne premýšľam a nie som si istý, či sme sa pochopili správne a bolo to za jednu, alebo 2 noci.

Zaujímam sa o otváracie hodiny bazénu, dostávam info 19:00. Cítil som, že nemám veľa času. Je okolo 18:30, a tak som vyletel behom, pohádzal veci na fleku len aby som sa prezliekol a davaj ho placáka. O 19:10 nás slušne vyprevadili a pri stavaní stanu sa mi začalo zdať, že ma obletujú komáre. V takom teple ? Noooo, lenže nezdalo a presne v tomto momente som napočítal asi 38 štípancov, takže žiadne posedávanie na stoličke pred stanom sa večer konať nebude. Zbehol som ešte do centra na západ slnka a nočný život. Len tak sa prechádzať uličkami, ale tie malé pijavice boli aj tam. Eh!

Za deň som vypil xxx litrov vody v kombinácii 1 sladká + 1 čistá, ozaj je to masaker. Cestou naspäť do kempu, keď sa zatiahla konečne obloha mrakom a mal som pocit že prestalo piecť, na reklamnom pútači z lekárne prebehla info 35°C

Takže, napísať zameškané a ráno sa ide naháňať gumka.

---

Deň 6 26.7.2022 - 195km
Arles - Saintes Marie sde pa Mer - Nimes - Arles

Zalamovanie rukami je vizuálne veľmi efektné, ale situáciu nevyrieši. Je čas byť mužom činu, ale až hneď po tom čo som ručne vypral tričká a zavesil na improvizovanej šnúre spojenej z gumicukou ktoré držia batožinu.

Cez gugel som mal vytipovaného predajcu motoriek a skútrov, zrejme jediného v meste (tria Honda, Piaggio,Yamaha) no na Francúzky spôsob až od 9:30. Napočítal som 4 osoby, z toho len jedna vyzerala ako mechanik. Ujal sa ma ten menej anglicky hovoriaci pán, ktorému som ukázal kde je môj problém. Doniesol na moje šťastie krásnu novú Pirelku a hlavou mi bežali dve veci: yeah, problém vyriešený a kto to zaplatí bal som sa že cena pneumatiky prevýši cenu Vespiho.

Po dobrej chvíli hľadania v systéme, na mňa otočil monitor baf: 40€ bola potešujúca správa. Paráda, z omylu ma vyviedol hneď pretože mechanik nemá čas. Okej, nemusí to byť hneď môže aj v priebehu dňa. Mechanik nemá čas a je vyťažený. Toľko som pochopil z jeho reakcie a poslal ma o 3 ulice ďalej do Midas-u, že tam mi ju prezujú.

V Midase (vyslovene prezúvači gúm), bol problém nájsť niekoho anglicky nie že hovoriaceho, ale rozumiaceho z asi 6 ľudí čo som postrehol. Ukazujem mu môj racing slick, a pánko: oui eéé ejt dejs order. Gumu ja mám mladý muž, treba mi len čejndž. No no no, a z posunkovej reči som porozumel že mi prezujú len gumu u nich zakúpenú a príde o 8 dní. Pohode počkám aj 15 dní než príde, začal som mať z Francúzov zvláštny pocit k anglicky hovoriacim ľuďom a ich ochotou pomôcť. Vrátil som sa do piagiho, tentokrát sa ma ujal ten anglicky hovoriaci ktorému som vysvetlil o čo ide, zdvihol telefón niekam zavolal a oznámil že kamarát v Lee Roy Moto mi ju prezuje ihneď a nech pozdravujem od Oliviého (či ako to meno povedal)

Týpek Harleyák v Lee Roy hneď vybehol von, na moje šťastie vedek dobre angličtinu a Vespiho poriešil. Ešte pred výmenou sa opýtal 40€ oukej ? .... tak som smutne pokrčil ramená že oukej. Myslím že je to cena len o niečo málo vyššia ako pýtajú u nás za prezutie kolesa. Pri platbe mu vravím musím kartou, lebo mám len 30€. Než to ťukal do pokladne, pýtal sa koľko? Hovorím 30€ a vylovil som ešte 4€ v minciach. Oukej máj frend, a boli sme oukej obaja.

Bolo už po 11tej tak som si do kempu šiel hodiť placáka a nasmeroval to do prírodnej rezervácie Camaruge. Plameniaky, miestnú odrodu býkov aj koní na jednom mieste. Zlákala ma reklama na ornitopark, spätne vyhodnocujem 7.5€ za fotku plameniaka z blízka a hodinu na slnku ako raj pre milovníka vtákov, ale nie úplne top atrakciu pre mňa. Áno, sú to Plameniaky - Flamengo ..... moja signorina totiž vždy povie ako prvé slovo Pelikán.

Na vstupe som sa slečny pýtal kde môžem najlepšie fotit tie ich kone, "no frí horsis". Nasmerovala ma k rančom, ktorých je tu všade neúrekom. Jazdy na koňoch, tradične predstavenia s ubytovaním. Nič v zlom, ale žiadne bujaré cválanie stáda som nikde nevidel. Stáli tam ako somárik hľadiace do nikam. Proste len tak stáli a kukali, a to nehovorím o ohradkách, ale obrovských výbehoch. Celá oblasť mi prišla skor ako malé Španielsko, býky, kone a všetky domčeky v mestečku alebo mimo na rančoch (aj architektúra) úplne biele.

Pri mori som cvakol prvú tohto výletnú fotku mora a nasmeroval to do Aigues Mortes. Môžem povedať a to doslova, až mi spadla sánka šéfe. Takmer dokonale zachované hradby mesa, ktoré z 3 vonkajších strán niesú v zástavbe. Naozaj unikát, môžu sa tu rovno natáčať historické filmy, čo verím že aj. Vnútri hradieb som si dal spanilú jazdu, všetky domky obývané a krásne udržiavané.

V Nimesi fotím historické budovy a taktiež koloseum, myslím že krajšie je to naše v Arles. Dávam si spanilú jazdu mestom a zdržím sa tak, aby som stihol bazén do 19tej. Celých 10 minút kúpania, ale pomohlo aj to. Údajne podľa netu 35-36°C aj keď mi to prišlo na slnku ako 40. Dnes som vymenil len 3 tričká.

Boj s lietajúcimi pijavicami som rovno vzdal, či v kempe alebo centre mesta a volím McDonald's. Klíma bez komárov je úplná lahoda,kvasím tu na wifi než ma o 22:30 vyhodia. V noci sa slušne rozfúkalo, jediná starosť bola o Vespu nech ju nevyvráti, ale obavy boli zbytočné.

* až teraz mi to celé docvaklo, prečo je tu toľko komárov. Celé to Camargue sú močiare a práve ma totiž obehol týpek na motorke z moto klubu Mosquitos Camargue. To bude ono.

---

Deň 7 27.7.2022 - 325km
Arles - Abbaye de Valmagne - Carcassonne - Ussat

Keďže ma neprefúklo na susednú parcelu v kempe, ráno na 8:00 som bol vzorne prípravný vyraziť. Prvý stop boli raňajky u pekárnika, kde som chvíľu pozoroval zvyklosti. Celé to bolo také iné ako poznáme u nás doma. Prišla partia chlapov v montérkach,posadali si, napchávali sa buchtami - do toho k nim prisadli ďalší dvaja, zdravili sa okoloidúcim a mal som pocit že sa s každým poznajú. Vystriedalo sa za tú hodinku okolo mňa niekoľko rôznych ľudí, aj čudákov. Na chvíľu som s croissantom zapadol ako čudák aj ja.

V Arles ešte navštevujem jednu pamiatku, jedná sa o objekt ktorý zvečnil istý umelec ktorý sa sebapoškodil. Poznáte jeho meno ?

Na pláne bol veľký stop v Carcassonne, pomenovaný podľa ten známej doskovej hry Asi to bolo ale naopak.

Príroda sa vzdialenosťou od pobrežia mení a zelenie. Suché kamenisté polička sa menia na vinice a obrovské polia ako z rozprávky, cesty stále perfektné udržiavané.

Cestou ma vcuclo do kláštora Abbey de Valmagne. Tu som vstupné neplatil a môžem povedať že to bol zážitok. Zaujímavostou je, že historicky prestal plniť funkciu kláštora a slúžil na zrenie vína v obrovských sudoch. Vína je možné na mieste aj degustovať a zakúpiť čo turisti využívali. Mrzí ma že žiadne neberiem, ale cestu by v tej smaženici neprežilo.

Puichéric

Tesne pred Carcassonne, na pohľad malebná dedinka ktorou som prechádzal ma zlákala na fotku z blízka. Veža ktorú bolo vidno už z diaľky patrila malému hradu v censte dediny. Napisu Café som sa tak potešil a zlákal tak, že som o pár minút sedel na malinkom námestí hradu s nápojmi a omeletou. Hrad slúži ako malý skromný hotel, ktorý si postupne zveľaďuje manželský pár z Rakuska.

Carcassonne

Hlavný bod dnešného programu mi odpálil dekel. Celé hradby sú zachovalé a čiastočne renovované, vnútri samotných hradieb je malé mestečko. Remeselníci, trhovníci dokonca aj exkluzívny hotel, ale všetko tak zladené že sa ocitnete takmer v stredoveku. Áno, je to jedna z top turistických atrakcií a porcia zmrzliny stojí okolo 5€. Platená je len časť samotného hlavného hradu a hradieb. Vstupné je 9.5€, ale myslím že je to vzhľadom k hodnote atrakcie primerané. Priamo v mestečku je možné sa pohybovať voľné bez vstupného. Efektne a dobovo pôsobil kostol v mestečku (voľné prístupný) kde v intervaloch na orgáne "stredoveký DJ" púšťal dobové melódie a znova opakujem, na chvíľu ako v stredoveku. Prechádzkou sa mi motalo okolo neskutočne veľa detí v helmách s mečmi v ruke, ich to pochytilo a predajci suvenírov majú žne Ale tak to má byť. Fotky tohto úžasného miesta napovedia viac než text. Všetko mám zachytené a zdržal som sa tak 2.5 hodiny, ale dokázal by som určite aj viac. Ponúknuť má čo aj blizke okolie,park a novsia časť mesta.

Z hradieb bolo taktiež počuť predstavenie rytierov spoza hradu, ale hneď som pochopil že to nieje v cene vstupného. Totižto všetky výrezy v hradbách boli z tohto dôvodu zabednené. Ešte že mi stačí na pár fotiek aj úzka strielna hradu.

Príroda sa rapídne zmenila a ocitám sa už priamo v horách, ochladilo sa hádam aj o 15°C

Nocľah som mal tentokrát zabezpečený pod Pyrenejami u známych, za čo im veľmi pekne ďakujem. Do partie mi pribudol nový kamoš Jimmy, malý rozkošný 50kg psík. Sedíme do noci a kecáme, som prvá návšteva z domoviny.

Ráno som odhodlaný zdolať aj Pyreneje a potom Vamos a la Playa ! ????

---

Deň 8 28.7.2022 - 302km
Arles - Andorra - Montserrat - El Barcelonas

Dnes nadisiel deň B ako Barcelona, jeden z top bodov výletu.

Ráno budíček, balenie vecí a lúčenie sa s hostiteľmi. Začal som špekulovať ako sa obliecť, keďže je vysoká pravdepodobnosť že hore bude kosa. Takže rifle, triko a mikina - po ruke termo veci. Neuveriteľne krásna kľukatá stále stúpajúca cesta do hôr dávala zabrať, miestami bola rýchlosť okolo 40kmh. Čo už,bolo viac času na "Vy ste se zase kochal že jo"

Ja to mám proste nikedy tak, prejdem za zákrutu a hovorím si oh, aká pekná fotka bude tak to odstavím a cvakám. Za ďalšou, eh odtiaľ to bude ešte lepšie, a tak ďalej a ďalej a to je dôvod prečo mi napríklad 300km trvá 8-9 aj 10 hodín cesty.

Andorra

Na hraniciach bola menšia čakačka, vmiešal som sa do gangu motorkárov ale žiadna kontrola nebola, len na nás mávli rukou. Hneď na začiatku je vybudované menšie stredisko Pas de la Casa, kde je nespočetné veľa obchodov. Hlavne cigarety, alkohol, parfémy a to v takej miere že ku kartónu je napríklad pribalené tričko či fľaša Martini. Lanovky, McDonald's, hotely takže stredisko ako sa patrí. Najlacnejšie cigarety čo som videl stáli 2.6€ krabička a to je už slušná cena. Myslím ešte že lacnejšie ako pašované linglong či ako to má meno ???? Kupujem v alko shope prvé Andorské magnetky a sledujem ceny v regáloch. Myslim že na tunajšie pomery sú ceny potravín veľmi prijateľné, mám pocit že niektoré len o niečo málo drahšie ako u nás. Hlavne šunečky a syrky, ale zas je to úplne iný druh než sme zvyknutí. Míňam mega benzínku ktorá ma azda 20 stojanov a neskutočné rady, vysvetľuje to cena benzínu okolo 1.65€ a špekulujem že mi to vydrží a snáď bude po ceste do hlavného mesta Andorra ešte jedna. Obavy sa úplne rozprášili, benzínka je tu na každom rohu a ceny takmer rovnaké. Zatiaľ tankujem najlacnejšie na celom tripe práve tu, počítal som pôvodne s cenami benzínu 2.2€, ale takúto cenu som tankoval len raz vo Francúzsku. Rakúsko, Taliansko, Francúzsko a neskôr aj Španielsko s cenami aktuálne okolo 1.75-1.85 (taký priemer) Švajčiarsko je skôr okolo 2€ ak som dobre počítal.

Je možnosť použiť tunel, ale volím jazdu serpentínami a hore sa kochám. Hej, je tu ozaj chladnejšie a striedavo sa zaťahuje.

V celej Andorre vládne čulý stavebný ruch, neustále ma míňajú nákladiaky, ale neohrozujú. Vodiči sú vlastne slušní, ale to mám pocit celú cestu už od Rakúska (až na tú babu). Čo naozaj veľmi uznávam je charakter aký stavbám dávajú, pretože všetky su zladené a nie príliš výrazné a takmer vôbec to nekazí vizuál prírody. Stavby su pohodené hoc kde v skalách a premýšľam ako je tak možné niečo postaviť, keď tu vidím vrtuľník a ako správny zvedavec turista som to odstavil a chvíľu ho sledoval. Prosím, bol to vrtuľník ktorý od miešačky pri ceste prevážal na lane v obrovskej kadi betón na útes na stavbu. Mám pocit že peniaze je tu vidno na každom rohu a miesto si v svojom rebríčku radím hneď za Monako. V hlavnom meste dávam prechádzku promenádou a kupujem ďalšie magnetky Myslím že som jediný koho poznám čo bol v Andorre. Ozaj pozor na internet, keďže tu je to klasický roaming v pásme 2, takže využívam wifi pred McDonald's. Z ľudí začínam mať trochu iný pocit, taký viac otvorený ako francúzi, lebo cestou do hlavného mesta ma už 2-3x zdravili vodiči aj turisti pri ceste. Páčila sa im asi kamera umiestnená na helme , najviac kamionistovi ktorý mi z prostismeru trúbil, blikol a vystrčil ruku ja pozdrav. Na moju smolu to nemám natočené. Andorru opúšťam ako krajinu plnú turistov, a duty free shopperov čo sa nečudujem keďže len u nás stoja cigarety okolo 4€ a viac. Nekupujem kamošom žiadne (prepáč Janči), šanujem miesto radšej na iné suveníry. Andorru teda uzatváram ako krásnu krajinu, kdeže im z môjho pohladu život tak trochu závidím.

España

Hraničný prechod akoby ani neexistoval, teda žiadna kontrola len šťastne prechádzam hranicu a robím fotku s tabuľou. Konečne, na tento moment som sa tešil a ďalší bude víťazná fotka pred Sagradou. Objavuje sa búrkový mrak ktorý trocha dobieham a špekulujem nad nepremokom. Kašlem naňho, uvarím sa pretože akonáhle som zišiel z hôr sa teplota zdvihla hádam aj o 10°C

Väčšiu časť cesty teda idem po morkom, a sledujem mega mrak ktorý som nedobehol, nejak to zázrakom vyšlo. Príroda sa mení znovu zo zelene na žltú travu, žlté polia a kamenistú pôdu. Na fotky to perfektne ladí a fotím takmer každý kút, niekedy mám problém vybrať fotky ktoré sem dám aby ich nebolo nad rámec prehnane.

Next stop tesne pred Barcelonou je Kláštor Montserat kdesi v horách. Stavba je to ozaj parádna, vedie k nemu krásna kľukatá cesta. Fotka pred kláštorom je takmer povinnosť, vyhodou skútru je že naozaj vyzeráte ako miestny, je malý a veľmi obratný preto sa dá naozaj dostať myslím na viacero miest kam by som s veľkou motorkou mal problém. Hlavne je oveľa užšia než moto s kuframi. Zastavuje sa pri mne smetiarske auto a už si chystám výhovorku prečo stojím kde stojím. Španiel, akože je pravda že tak už vyzerám aj ja, len si nesmiem dať dolu tričko (som takmer ako black or white od M.J. ruky od trička,nohy kraťasov a krk detto) Rozprával mi po španielsky a ja som normálne precitol, neviem ako je to možné a takmer všetko som mu rozumel. Ak si pamätáte na scénu z filmu Vikingovia s Banderasom, v jeden moment na lodi zrazu vikingštine rozumel aj on,proste precitol. Takto nejak to bolo, vyrozumel som že je taktiež motorkár a pôvodne si myslel že som Francúz, ale keď zistil odkiaľ idem tak mi dal palec hore a zhodli sme sa na tom že idem síce poko, ale viac toho vidím. Popriali sme si pekný deň a potľapkal ma po ramene. Áno, myslím že je úplný rozdiel mentality ľudí v Španielsku, Takianskou ako vo Francúzsku či Rakúsku. Toto sa mi tam myslím nestalo (nepočítam turistov ako ja,alebo ľudí od ubytovania ale miestnych náhodných ľudí) Nie som veľmi duchovne založený, ale zaujíma ma stavba ako taká. Priamo v časti kostola je nejaká soška, ktorej sa už ľudia podľa tabuľky kôli covidu nesmeli dotýkať. No babky predomnou si tu loptu v jej ruke aj tak ošahali.

El Barcelonas

Takto znela tabuľka mesta,no dostal som sa omylom na diaľničný privádzač a tam som určite zastavovať nechcel. Snáď pri odchode, doprava je v meste niečo úplne iné. Dva pruhy sa pripoja, tri odpoja a takto rôzne sa to opakuje. Je to ozajstné megamesto a zatial jediné kolízie som si spôsobil sám nesprávnym odbočením,nakoniec sa to podarilo a slávnostne si fotím Sagradu s Vespou. Cítil som neskutočne vnútorné šťastie, vlastne celú Andorru a Španielsko. To má neuveriteľne napĺňa, objavovať nepoznané a na miesta ktoré objavujem by som dokázal stráviť hodiny, ale to bohužiaľ technický možné nieje. Nepozornosťou a nedočkavosťou som spôsobil Vespimu škrabanec, bohužiaľ na tom najviditeľnejšom mieste. V strede buclatej prdele na pravej strane mám šrám, čo už vymyslím tam nálepku, alebo to navždy ostane ako pamiatka na Barcelonu a fotku pred Sagradou. Ubytovanie sa mi podarilo rezervovať neďaleko letiska za úplne úžasných 57€ dve noci, keďže je stred sezóny a Barc je na ubytovanie naozaj drahá. Okej, sú síce spoločné sprchy, pekne udrziavane ale vlastná posteľ je niekedy na nezaplatenie. Zajtra chystám oddychový, prd oddychový turistický deň Barcelonou.

Takže za dnes nepodstatný krôčik pre ľudstvo, ale obrovský pre mňa.