Live: Sleduj Motoride Tour de Maroko 2011 naživo

Naša poloha sa bude zobrazovať aj priamo na mape, ktorú vidno nižšie. Krátke správy a fotky sa budeme snažiť posielať každý deň, ale technické možnosti niektorých mobilných operátorov to nemusia vždy dovoliť.

22. 1. 2011, 1. deň, Košice

Dnes v dopoludňajších hodinách výprava vyštartovala. Celá posádka potom nabrala kurz Španielsko.

23. 1. 2011, 2. deň

Máme za sebou prvú noc jazdy. Všetko šlo hladko, striedali sme sa za volantom každý po 500 km. Maďarsko, Slovinsko a Taliansko po diaľniciach, vo Francúzku sme zbehli na vedľajšie cesty, ktoré sú kvalitné, niekedy aj štvorprúdové a úplne stačia na našu rýchlosť cca 110 kmh.



Awia: Keďže som posledný týždeň toho veľa nenaspal a poslednú noc vôbec, som rád, že som si trochu oddýchol a dostal sa do normálu. 

Andrého však trápia problémy so žalúdkom, nasadil nejaké lieky a hádam to bude OK. 

Juh nás moc neprivítal počasím ako by sme si priali, je jasno, sucho ale teplota mínus 1 stupeň, snáď to ešte príde... 

Ak všetko dobre pôjde večer až v noci dorazíme do Španielska do okolia mesta Murcia, kde by sme mali odstaviť dodávku.

24. 1. 2011, 3. deň

Pozdravujeme zo zasneženého Španielska. Zdá sa, že čím ďalej ideme tým je chladnejšie. Včera sme prešli celé Francúzko a cez Pyreneje prešli do Španielska. Plán bol dôjsť do Murcie, kde sme mali nechať dodávku u známeho. Ten nám ale poradil parkovanie v Algeciras a odpuručil aby sme sa presunuli ešte 550 km na dodávke. A tak od rána ukrajujeme ďalšie a ďalšie z nekonečných kilometrov. V španielskych horách veselo sneží, veríme, že na pobreží bude lepšie.

Do cieľa nám zostáva už len 355 km, ale už máme pocit že tá cesta nikdy neskončí...

André je už v poriadku a už sa nevieme dočkať kedy vysadneme na motorky...

Adios, los Camioneros Espaňola

25. 1. 2011, 4. deň, Opúšťame Európu

Opúšťame Európu, okolo Gibraltarskej skaly sa plavíme smer Ceuta. Včera nás prekvapilo zlé počasie, súvislý dážď a silný vietor. Kvôli vetru a vlnám bol až zatvorený prístav. Dnes sme chytili prvý trajekt do Ceuty až o 11:30. Plavba potrvá asi dlhšie ako normálne kvôli vlnám. Možno o 2h budeme už na africkom kotinente.

26. 1. 2011, 5. deň, Chefchaouene

Prešli sme pohorie Rif a niekoľko krát odmietli kúpu trávy.

Spali sme v hoteli a celý deň sme sa presúvali cez pohorie Rif. Je známe pestovaním konope alias Kif-u (Marihuana). Fajčí sa tu už od staroveku a tak nám to núkali na každom kroku aj ku večeri. Počasie nás dosť vytrápilo. Šli sme cez priesmyky vysoké až 1700 mnm. v hmle a daždi.

Keď sa hmla rozostúpila naskytol sa pohľad do hlbokých dolín.

Večer sme dali už tradičné mäso a čaj a začalo postupne pršať. Keďže na okolí hotel nebol zakempovali sme a postavili stany. V noci však prišla búrka a neskutočný vietor, ktorý bortil stany tak sme toho veľa nenaspali a držali sme bočnice.

27. 1. 2011, 6. deň, Mahrija

Za nami noc v stane v ukrutnej búrke a vetre. Stany nepolámalo. Smer juh a už sme v pusti. Je dosť chladno ale už neprší.

Ráno sme pobalili mokré stany a za dažďa sa vydali na východ do Guercifu aby sme sa mohli čím skôr vymotať z hôr. Park Tazzeka si tam snáď pozrieme cestou späť.

Už po 100 km sa ráz krajiny významne zmenil.

Počasie sa zlepšuje, prší len miestami no fúka silný vietor, cca 15 stupňov. Smerujeme na juh...

28. 1. 2011, 7. deň, Planina de Snab

Ráno sme vstali do nášho prvého púštneho rána. Teplomer ukázal 4 stupne celzia no slniečko začalo hneď kúriť. Zároveň začal deň plný offroadu.

Motali sme sa po nekonečnej spleti cestičiek v snahe nájsť tu správnu. GPS tu veľmi nepomáha ale je to taký múdrejší kompas. žiaľ jedna z ciest nás priviedla k nejakému políčku domorodcov (nepestovali tam trávu :-) ) a tam skončila. Tak sme sa vydali sami naprieč púšťou. Tvrdá kamenistá, s kopou trsov pichľavej trávy a kríkov. Križovali sme niekoľko wádí (vyschnuté riečištia) kde sme si sami museli nájsť vhodný "brod". Sem tam náročnejšie terénne vložky. Potom sme konečne natrafili na cestu našim smerom.

Zablúdili sme do krásneho wadi, kde sme sa len tak pustili po koryte a objavili opustenú usadlosť. Boli tam dve studne (aj s vodou) a dômyselná záhradka aj so zavlažovacím systémom. Tak sme vyčerpali zo studne aj nejakú vodu a zavlažili trochu rastúce rastlinky.

Potom nasledovala séria naozaj ťažkých kamenistých výjazdov kde sme sa s ťažkými motorkami naozaj vytrápiliy, popadali. Našťastie bez vážnych následkov.

Ďalší presun nás priviedol na planinu de Snab ktorá ústi do priesmyku Col de Belkassem. Je to známe miesto aj z etáp Dakaru či African Race. Planina je širokánska a na jej začiatku sa dalo krásne vypaľovať aj traja vedľa seba. Potom sa to zúžilo na jednu cestu, prišiel prvý piesok ale zatiaľ len menšie úseky. Na planine sme sa utáborili v predstihu, aby sme si stihli navariť večeru.

Počas stavania tábora sa nám ozval telefónom a Hergi a chalani z Elefantentreffen a tak sme spravili telemost a na diaľku si pripili. V Nemecku mrzne, mi sme mali vtedy 20C.

Cez deň teplota stúpla už na 20 stupňov, no hneď po západe slnka začala prudko klesať. teraz o 21:00 už je len 7 stupňov, predpokladám, že do rána klesne k 4 ako včera.

Zajtra by sme mali doraziť k dunám do Merzougy. Samozrejme pôjdeme "skratkou" je to síce dlhšie ale o to horšia cesta.

29. 1. 2011, 8 deň, Egr Chebbi

Presun z Planiny de Snab, cez priesmyk Col de Belkassem do Erg Chebbi.

Ráno sme sa zobudili do mrazu, teplota pod nulou a námraza na stanoch. Cez deň 20C v noci mínus.

Priesmyk Col de Belkassem je známy z Dakaru a aj African Race. Po planiny sa jazdili často etapy a priesmyk aj keď nieje dlhý ani nemá veľa zákrut je naozaj ťažký a kamenistý. Našťastie sme južnú ťažšiu stranu absolvovali smerom dole a bez pádov.

Potom už nasledoval presun po asfalte, kvôli benzínu smerom na Er-Rachidiu a potom už len smer Erfoud, Rissani, Merzouga. Záverečných 10 km po hamade (spevnená šotolina sem tam piesok) riadna paľba.

V Merzouge sme našli hotel Les Dunes D'or, ktorý odporučili Katrošovci a kde bol aj Haro minulého roku. Večerali sme už na dunách...

30. 1. 2011, 9 deň, Egr Chebbi

Dnes iba jazdenie v púšti v dunách Egr Chebbi.

Doobedu tréning, dal zabrať. dvíhania, zakopanie motoriek, prvé pády. Jeden náročný pád som mal aj ja Tomáš Hajduch - awia. Nabehol na mäkký piesok rozhodilo ma a letel som cez motorku. Trochu narazené zápästie, prilbou rovno do piesku, plné ústa piesku. Motorka obstála so škrabancom od kolena na ľavej strane nádrže a prevalenou nádržou na pravej strane. Aj piesok niekedy nieje až tak mäkký ako sa zdá.

Poobede sme už zobrali aj foto techniku a kameru. Horší pád v strmom zjazde mal André. Motorka sa predkom úplne zaborila do piesku a letel cez riaditká. narazil si zápästia ale je v poriadku. Pokračovali sme ďalej cez dunové pole až do oázy.

Každým pádom, zapadnutím a vyťahovaním sa človek zlepšuje. Cestu z oázy sme absolovovali bez problémov a iba s jednou prestávkou na fotenie.

Ideme do Merzugy na nákup a internet a zajtra sa presúvame smer Zagora M'Hamid.

31. 1. 2011; 10 deň, Merzouga

Ráno štartujeme z Merzougy smerom na juh. Po vybavení nákupov (plná zásoba vody - 20l, chlieb a palivo) sme pokračovali do Taouzu, poslednej dediny pred Alžírskymi hranicami. Tu sme sa žiaľ nechali zapliesť "dobrými" radami miestnych a vyrazili sme inou cestou, ktorá mala byť ľahšia. Stále nás odrádzali od veľkého Wádi, ktoré vraj s naloženými motorkami neprejdeme, že je tam veľa piesku a feš-fešu. Jeden chlapík nás naviedol na trasu, ktorou sme mali wádi obísť no skončili sme v dunovom poli. Zahrabali motorky, museli dávať dole kufre a prenášať.

Následne sme sa rozhodli, že na napojíme na nami pôvodne plánovanú a v mape značenú cestu "Piste principal" smerom na Zagoru a M'hamid. Od vtedy šlo všetko OK, aj keď miestny pokračovali v neustálom strašení nás veľkým wádi a ponúkaním sprievodcovských služieb.

Až v Porte de Sahara sme pochopili, že bussines sa robí aj na tejto ceste a zarobiť treba na každom turistovi a teraz je ich tu naozaj minimum. Teda za dva dni na tejto trase sme nestretli žiadneho...

Cez deň sme sa okrem dunových polí (malé duny 1-2m, skôr iba pieskové záveje), soľných plání, kamenistých ciest a šotolín zoznámili aj z pieskom feš-feš čo je úplný prach. Ide sa v tom naozaj zle ale nedá sa v tom zahrabať a tak to nieje to nič hrozné.

Večer sme zakempovali pred obávaným wádi v púšti.

1. 2. 2011, 11 deň, Porte de Sahara

Dnešné ráno nás čakala skúška v podobe wádi Hi Remilia. Po asi 2-3 km mordovania vo feš feš sme sa dostali ku korytu. Zbehli dole a šli chvíľu v ňom kým sme našli miesto na výjazd. Nebolo to nič hrozné. Za korytom nás však čakalo znovu trochu piesku v podobe malých dún - závejov. Uviazli sme no zloženie kufrov pomohlo. Wádi bolo za nami.

Potom sme zistili, že podľa GPS sme už v Alžísrku tak sme sa trochu zbytočne vydali na sever do kopcov hľadať inú cestu. Stratili sme dosť času a nakoniec sme sa vrátili spať a pokračovali po Piste Principal. Aj na mape je značená na území Alžírska. Cesta vedie kadiaľ je to zjazdné a nie kadiaľ niekto v mape naznačil hranicu štátov. Nasledovali pieskové pasáže ale už nie duny.

Tak sme absolvovali najťažšiu časť cesty. Po soľnej pláni prišla križovatka kde sme zistili problémy s Feriho motorkou. Prasknutý šrób, ktorý drží zadný tlmič. Opravili sme to provizórne na mieste a zvolili smer Zagora 110 km. Piesku ubúdalo a púšť bola čoraz kamenistejšia. 20 km pred Zagorou prerazil André pneu, no opravili sme to vložením duše. Vypomstilo sa nám tak, že sme nedofúkli pneu, ktoré sme do piesku a feš fešu spustili.

Sme v pohode, zdravý na unavený, v Zagore spíme v berberskom stane.

2. 2. 2011, 12 deň, Ouzaratte

Ráne sme sa dali do menšieho servisu motoriek. Vysypať piesok z airboxu, vyčisť vzduchové filtre. Feri skontroloval šrób tlmiča a je to bez problémov. André ma defekt opravený. Na mojej moto niekedy štrajkuje prevodovka, neviem niekedy zaradiť niektorú rýchlosť, ale zdá sa, že už je to postupne v poriadku. Dnes smerujeme do Ouzaratte, toršku oddychová etapa po mnohých dňoch čisto offroadu treba zrelaxovať.

Po dňoch jazdenia offroadu sme dorazili do Zagory. Ráno sme spravili servisnú kontrolu, vyčistili vzduchové filtre atď. Feri skontroloval šrób uchytenia zadného tlmiča a zhodli sme sa že offroad na tejto výprave bude musieť skončiť. Tak sme škrtli etapu z M'Hamidu ďalej na západ a vydali sa do Ouzazarette.

Takže iba taký trochu oddychový deň, málo km, málo asfaltu. Našli sme ubytko v kempe za pár drobných, večer sa šli do mesta najesť, našli sme arabský Pub, kde predávali alkohol. Ale boli sme jediný zákazníci. ;-)

3. 2. 2011, 13 deň, Tinehir

Včera sme v pohode dorazili do Ouzarete. Dnes sme mali výlet smer kaňony Todra a Dades. Stojíme na obede v Tinehire. Andre mal defekt ktorý sme opravili a Feri polámal nosič kufrov, ktorý je už zavarený.

Tento deň sme nechali batožinu vo Ouarzazate a naľahko vybehli na výlet do kaňonov Todra a Dades. Rána sú tu extrémne chladné, vanie studený vietor od zasnežených kopcov. Cestou začala znovu sfukovať Andrého zadná guma. Tak sme sa v Tinehire zastavili v pneuservise. Boli tam veľmi šikovný, opravili prerazenú pneumatiku bez reptania a rečí, že sa to nedá, zalepili dušu. Feri si pri tej príležitosti dal zavariť v dolnej dielni prasknutý nosič na kufre. Zdržali sme sa asi hodinku.

Potom sme si v kľude pozreli kaňon Todra. Cestou späť sme pozreli aj kaňon Dades, no ten nieje ani zďaleka tak zaujímavý.

Potom už len chladný večerný presun späť do mesta, pizza a znovu do spacáku.

4. 2. 2011, 14 deň

Ráno sme si dopriali ešte vo Ouzazarete rannú kávićku a omeletu, navštívili internet a natrafili na obchod kde mali okrem iného aj tradičné berberské oblečenie - Jellabu - Dźelabu.

Obchod sa zjednával dlho, začali sme na 4500 dirhamoch a nakoniec to boli 3 tričká Tour De Marroko a 1200 dirhamov. Máme tak každý jednu jillabu a André aj berberskú šatku.

Následne sme si pozreli filmové štúdiá Atlas Corporation. Videli sme kulisy kde sa točili známe Hollywoodske filmy ako Poklad Nílu, Gladiátor, Utrpenie Krista, Kráľovstvo Nebeské, Múmia sa vracia, Asterix a Obelix, Khundun a podobne. Tak sme boli chvíľu v starobyliom Jeruzaleme, následne v ríme, Egypte ba dokonca v číne...

Potom sme už pokračovali smerom na sever do kopcov vysokého Atlasu pozrieť Ksar Ait Benhaddou Je to opevnené mesto na ceste karaván medzi Saharou a Marakéšom. Dnes je zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO a tiež sa tu točili mnohé známe filmy.

Presun do Marakéša nám následne spríjemnil chladný no nádherný priesmyk cez Vysoký atlas - Tizi n'Tichka.

Zajtra (5.1.2011) si pozrieme mesto a vydáme sa potom k Atlantiku.

5. 2. 2011; 15 deň, Marakéš - Essaouira

Deň začíname prehliadkou Marakéša. Zaparkovali sme priamo na okraji mediny na kraji hlavného námestia Djema el-Fna, kde sa odohráva divadlo zaklínačou hadou, trénerov cvičených opíc, kde sa potulujú tradičný predajcovia vody vo vyzdobených kostýmoch a kde začínajú tradičné súky - nekonečná spleť uličiek trhov.

Ponoriť sa do trhov znamená zabudnúť na čas a doslova sa na pár hodín stratiť. Predáva sa tu takmer všetko čo vás len napadne. Ale sú tu tiež na turistov zvyknutý a treba dať pozor na ceny a kruto zjednávať. Dali sme si tu asi jedno z najlepších jedál ale rozhodne aj najdrahšie v Maroku.

Navštívili sme Marakéške múseum a Mansúr (teologická škola) Ben Yousuffa. Úžasne zdobené stavby z ručne robených kachličiek miniatúrnych tvarov a z dreva vyrezávané nábytky a dvere.

Poobede sme sa presunuli na pobrežie atlantiku a zakempovali priamo na pláži pod mestom Essaouira.

6. 2. 2011; 16 deň, Casablanca

Ráno chladné na pláži, nočný príboj doniesol vlny na niekoľko metrov od našich stanov, našťastie nás nezalialo. Presúvali sme sa na sever. Samozrejme nie trasou najkratšou a ani nie po diaľnici, ale popri oceáne, po rybárskych dedinkách. Svet sa úplne zmenil. Ráno ste v nehostinnej púšti, na obed v horách Vysokého Atlasu a večer už pri oceáne a všade dookola úrodná zeleň.

Podvečer sa zastavujeme v meste El Jadida kde je portugalské opevnenie z kolonizačných čias. Dodnes zachovaná pevnosť z európskou architektúrou. Po prehliadke sme našli na motorkách odkaz od 4. slovákov. Stretli sme ich neskôr, túlajú sa po Maroku na požičanom aute. Príjemné stretnutie.

Nocľah sme našli neďaleko Casablanky na pláži tentoraz trochu ďalej od vody :-)

7. 2. 2011, 17 deň, Pláž pri Atlantiku

Ráno presun do metropole Maroka, ekonomicky najsilnejšie mesto, ktoré svojho času založili Francúzi. Mesto ma dnes oficiálne okolo 3.3 mil. obyvateľov ale neoficiálne čísla vrátane slumov hovoria s cifre 5 a viac miliónov.

Premávka už tomu nasvedčovala, taká poriadna divočina, autá, skútre, mopedy, somáre aj kone sa valia zo všetkých strán a niekedy aj 10 očí by bolo málo. Trúba je nevyhnutý doplnok.

V meste sme sa si pozreli palác Mohameda V. a presunuli sa k Mešite Hassana II. Ide o relatívne novú stavbu (1993) a ide o 3. najväčšiu náboženskú stavbu sveta. Vnútorný priestor mešity pojme 25 000 veriacich mužov (ženy sa modlia doma) a okolité námestie ďalších 80 000 ľudí. Vnútro je tak veľké, že by do neho pohodlne vošiel Notterdame.

Minaret je vysoký 220 metrov a je to jediný minaret na svete s výťahom. Celá mešita je z jednej tretiny postavená na mori. Zaujímavosťou je aj, že bola postavená z verejnej zbierky a stála vraj 600 miliónov USD.

Do väčšiny mešít v Maroku je vstup nemoslimom zakázaný. Tu však bol možný formou prehliadky so sprievodcom a tak sme si ho nemohli nechať ujsť a vy si môžete tie fotky pozrieť. Výzdoba je neskutočná. Veriaci moslimovia sa modlia na zemi, preto sa po vstupe treba vyzuť. Na časti mramorovej podlahy sú položené koberce. Priestor na modlenie bol vyhradený len pre moslimov a mešita je pochopiteľne orientovaná na Mekku, čo v Maroku znamená na západ.

Večer sme zakempovali medzi Casablancou a Rabatom znovu na pláži. Tertoraz sme sa dostali aj k večernému kúpaniu. Teplomer v Casablance podvečer ukázal 15 stupňov a rovnako odhadujeme aj teplotu Atlantiku. Stálo to ale zato, vlny sú neskutočné.

8. 2. 2011, 18 deň, Rabat

Chladné ráno na pláži a potom už presun do Rabatu. Hlavné mesto bolo trošku ospalejšie, menej kozmopolitné ako moderná Casablanca. Začali sme prehliadkou Kasbahu.

Potom sme sa presunuli k veži Hassana a pozreli si aj priľahlé mauzoleum. Neskutočná výzdoba.

Poobede vyrážame smer Meknes, kde sme našli aj ubytovanie a šli si pozrieť večerné mesto.

9. 2. 2011, 19 deň, Fes

Dnes ráno sme začali deň priamo v Meknese v kráľovskom meste sultána Mulája Ismaila. Človek si myslí, že videl už v Maroku všetko sa potom sa ocitne medzi hradbami tohto kráľovského mesta. Nádherne zdobená brána Bab Mansour a sultánovo Mauzoleum boli hlavné body programu.

Potom nasledoval krátky presun do blízkeho Fesu a prekvapenia pokračujú. Miestna medina je neuveriteľným miestom, uzučké uličky v kopcovitom teréne, úplný stredovek. K tomu sa pridajú všetky tie vône ale aj zápachy z dvorov kde sa spravuváva koža - garbiarske dielne. Jednu takú sme si aj pozreli...

Z Fesu smerujeme na východ smerom na Tazu teda do mieste kde nás zastihli na začiatku našej cesty veľké dažde. Tentoraz to bolo bez zrážok a tak sme sa vydali na okružnú jazdu národným Parkom Tazzeka cez vysoké hory a lesy plné cedrov a korkových dubov. Koho by napadlo, že tu na nás bude striehnuť sneh a dokonca poľadovica?

Pred západom slnka sme stihli ešte prehliadku jaskyne Friouato (Gouffre de Friouato / Friouato Caves), 520 strmých schodov na dno obrovskej jaskyne. Smerom dole sa šlo dobre :-) Hore to už bolo náročnejšie.

Spíme pod korunami cedrov priamo v parku.

10. 2. 2011, 20 deň, Algeciras

Chladné ráno v horách parku Tazzeka, teplomer ukázal 0.4 stupňov celzia. Stany s námrazou rýchlo balíme, hrnček teplého čaju a vyrážame do doliny za teplom. Dnes je pred nami dlhá cesta až na úplný severozápad Maroka.

Presúvame sa cez Fes a potom na sever. Ideme v podstate s minimálnymi prestávkami. S Atlantickým oceánom sa stretáme až v meste Larache, odkiaľ je to už len na skok do Tangeru. Predtým ale ešte odbočujeme na západ smer mys Spartel.

Na tomto myse sa okrem iného nachádza aj Grotte d'Hercule, Herkulesova jaskyňa, ktorej venujeme niekoľko minút času. Je to naozaj len malá jaskyňa s výhľadom na Atlantický oceán. Povera hovorí, že Herkules kedysi odtrhol od seba Európu a Afriku ale že zachoval jaskynnú chodbu, ktorá tieto dva kontinety spája. Začiatok mal byť v tejto jaskyni a koniec v Gibraltarskej skale.

Dávame si náš posledný marocký mätový čaj (Nana tee) s výhľadom na majestátne vlny Atlantiku a potom sa už presúvame na mys Spartel. Je to vlastne najzápadnejšie miesto Afrického kontinentu a je tu maják.

Potom už smerujeme do prístavu v Tangeri, kupujeme lístok na trajekt do Tarify a 22:00 už v Algecirase rozoberáme motorky a nakladáme do dodávky. Dodávka nás bez problémov a bezpečne počkala v prístave.

O polnoci sme úspešne naložený a vyrážame smer Barcelona...

11. - 13. 2. 2011, 23 deň, cesta domov

Tak a už sme doma... Okrem iného máme aj odpoveď na otázku: "Dá sa prejsť z Gibraltaru na Slovensko bez drahých diaľničných poplatkov?"

Áno dá, ak máte 56hod času :-) Ale prejdete asi 2 miliardy kruháčov :-) Tož kríza mali sme napnutý rozpočet... ;-)

Sme doma, všetko OK, asi 150GB dát, videa a fotiek... Hádam to čoskoro spracujeme... Vidíme sa na film feste budú tam už nejaké ukážky...

Mapa:

Našu polohu na mape je možné si priblížiť. Slúži na to ovládací panel a tlačidlá a v ľavej časti mapy. Mapu môžete aj posúvať jednoduchým kliknutím a ťahaním.

Klikom na vybraný bod na mape označený poradovým číslom: sa zobrazia bližšie informácie o čase, mieste, celkovo absolvovaných kilometroch a podobne.

Podporili nás: