Rakúsky supermoto week end "Wochenende" pod Babou 7. - 8. septembra 2002

V Pezinku sa dlho schyľovalo nielen k pretekom Supermoto ešte pred rokom 2000. Ako som spomínal najskôr to začalo prestavbami crossových, či enduro motocyklov na supermoto náradie. Zväčša svoje výtvory úpravcovia radili do kategórie Fun Bike, postupom času sa tieto diela ale svojimi tvarmi veľmi odlišovali. Boli to prestavby cestných motocyklov na Café Racer, na Chopper, či z okapotovaných sa robili naháče. Bolo ich toľko, že sa v tom človek začal strácať.

Prestavby supermoto sa teda ujednotili v tom, že na ich základ sa začali používať crossy (motocrossové stroje), endurá (ostré), endurá cestné a endurá cestovné (rally touring po vzore púštnych dakarských špeciálov). Keď som vyjadril toto svoje hodnotenie, tak ma vo vtedy vychádzajúcich nových motocyklových časopisoch (MOTO!fan a Svet Motocyklov) a na stránke www.supermoto.sk (už zaniknutej) vtedajší prispievatelia a čitatelia, podobne ako aj "samozvaní odborníci" div neroznieli v zuboch. Našťastie mi čas dal za pravdu v podobe produktov KTM Duke, Gilera NordWest a neskoršie BMW F 650 ST, samozrejme aj Dominator pána Pátka z Pezinka.

inštrukcie II

Na Slovensku prvou lastovičkou bol pretek v Bratislave a následne upršané preteky práve pod Pezinskou Babou. Nebola to prvá lokalita, ktorá padala do úvahy. Prvou bol areál motokárovej trate na konci mesta pri Policajnej Akadémii smerom na Limbach. Táto lokalita ale nemala všetky potrebné atribúty podľa požiadaviek SMF. Majiteľ areálu, ktorý už nepatril mestu, nemal záujem o nejaké investície a radšej sa rozhodol celý priestor trate, depa, kancelárskych budov prenajať a stala sa z toho skládka všemožného odpadu. Dodnes, ak majiteľ potrebuje peniaze, tak to mestu ponúkne na pár dní ako zberný dvor. Škoda toho areálu. Bývali tam naozaj aj medzinárodné napínavé preteky motokár.

Voľba teda padla na starý kameňolom, no ten priestor sa stal jablkom sváru všetkých Pezinčanov. Spočiatku tam mal Dodo Studenič svojich Žltých Anielov, potom areál pripadol mestu a bývali tam všelijaké motoristické, alebo strelecké akcie. Bývali tam burzy, preteky diaľkovo ovládaných modelov áut a samozrejme to bolo zázemie pri pretekoch do vrchu. Neskôr to pripadlo veteránistom, no ako som už neraz spomínal veteránske hnutie sa začalo v Pezinku trieštiť, až sa to dostalo do veľmi absurdnej situácie. Areál sa dostal do rúk zbohatlíkov, ktorí sa od pôvodného klubu odštiepili a vytvorili si nie VCC klub, ale VCK klub. Hlavným protagonistom bol majiteľ nielen klasickej červenej Felície ale aj iných veteránov a obklopil sa svojimi priaznivcami. Pripadlo mu detské dopravné ihrisko a dosť iných vecí. Areál teda prešiel na komerčnú bázu a bolo po veteránskych akciách v tejto lokalite. Mimo tohto človeka tam figuroval aj správca. Pri spomienke na prvé upršané preteky supermoto, kedy som nielen ja poriadne zmokol, som uviedol, že tam aj tak bolo fajn.

Fuchs Erich Yamaha

Pozadie a nadchádzajúcu dusnú atmosféru som až tak nevnímal, pretože ma zamestnávala situácia okolo mojej reportáže. U Milana Grégra v jeho garáži som sa dozvedel isté skutočnosti, ktoré viedli k obmedzeniu aktivít v starom kameňolome. Neboli nijako pre motorizmus ako taký priaznivé. Majiteľ areálu ťažil zo svojho monopolného postavenia a postupne sa zákutia mimo hlavného priestoru začali zapĺňať napríklad prístreškami z trhoviska v meste a podobnými nespratnými vecami.

Bol som teda prekvapený, že nakoniec druhé preteky v paddoku predsa len boli. Mimo slovenského šampionátu v pretekoch skútrov bol teda aj slovenský šampionát v supermote a zúčastnilo sa ho naozaj dosť pretekárov z celého Slovenska.

Početnou skupinou boli ale jazdci z Rakúska, či Nemecka. Werner Melden sa posnažil a zabezpečil, čo len mohol. Rakúšania sa doviezli na karavanoch, autách s prívesmi, či prichádzali po vlastnej osi. Na spánok sa ukladali vo svojich stanoch, prístreškoch, alebo sa ubytovali neďaleko. Zanieteným jazdcom ponúkol viaceré možnosti, či už zúčastniť sa slovenského šampionátu, či samostatných pretekov, alebo si mohli prísť len zatrénovať a spríjemniť si víkendovú návštevu Slovenska. Zrejme zabezpečil aj časomieru a administratívne zázemie pre chalanov, ktorí si tu pobyt zaplatili. V ponuke bola strava a kultúrne vyžitie, teda čosi ako supermottardový víkendový motorkársky zraz. Spolu s organizátormi zo Slovenska - Javorka, Podmanický, či Žubor si všetko naplánovali a zabezpečili. Areál si na víkend legálne, teda aj administratívne prenajali a zaplatili.

Krajčovič Vincent KTM

Všade panovala dobrá kamarátska nálada, no žiaľ len do nedeľného poobedia. Napriek písomným zmluvám so správcom areálu zažili šok z rýdzoslovenského ryžovania. V nedeľu sa tam ukázal predseda VCK (Veterán Car Klubu), všetkým začal nadávať a samozrejme ich šikanovať. Neobmedzil sa len na prehnané chodenie za zadkom každého zúčastneného, ktorý si po sebe "údajne neupratal dostatočne slušne", ale chodil od stánku k stánku a pýtal nad rámec zmluvy od každého Eurá. Vtedy sme my tu mali stále slovenské koruny. Neviem, čo bolo spúšťačom takého arogantného prejavu pošramoteného ega tohto človeka, ale malo to jednoznačný výsledok. Rakúšania sa už viac v Pezinku neukázali a supermotu pod Pezinskou Babou bolo odzvonené. Až po dlhšej dobe som sa dozvedel, že ješitné správanie tohto človeka malo jediný dôvod a to, že ho nikto nepozval na sobotné večerné striptízové vystúpenie a nebol o ňom dopredu informovaný. Zrejme si myslel, že to bola Wernerova psia povinnosť. Zrejme si myslel, že si spolu s kamarátmi užije niečo nezvyčajné a nemusí za to platiť, veď on je všemocný majiteľ.

Nie som sám, kto zažil v tom období dosť podobných momentov v živote, keď arogancia prekvitala všade. Nebolo vtedy nič normálne, nič štandartné, nič, čo bolo bežné vo vyspelom svete. Som rád, že to obdobie je už za nami. Mrzí ma ale fakt, že takí arogantní ľudia sú stále medzi nami. Dúfam, že sa to nevráti. Dúfam, že nedostanem návštevu, ktorá mi povie:" tento dom v ktorom bývaš sa mi páči a teda prac sa a nezavadzaj mi. Vlastne tu môžeš zostať, ale len ako menejcenný, poddaný, otrok......" Bohužiaľ, u našich východných susedov to veľký brat tak spravil.

rakúski tréningoví jazdci a rozprava s Wernerom