Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 17.01.2022 Autor: Buty
Čitatelia: 8068 [Šport - Ostatné]
Šampionát 2021 sa začínal prvým závodom vo Vysokom Mýte. V máji bola situácia s COVIDom ešte dosť nejasná, ale našťastie sa prvý závod sezóny nemusel rušiť ani presúvať, tak aj my zo Slovenska sme mohli cez hranice. Zhruba za 4 hodiny som bol z Bratislavy vo Vysokom Mýte, aj so svojim vozíkom, stanom a nadšením. Nadšenie ale rýchlo opadlo, keď od môjho príchodu vo štvrtok začalo pršať. Keďže som si v predstihu kúpil mokré gumy, výhovorky na vypustenie jazdy na vode sa hľadali ťažko. Pravda ale je, že skúsiť jazdiť na vode som chcel vždy…ale nie zrovna na mojom prvom závode a na novej trati! Jedna vec je si predstavovať aké to bude fasa a sranda, druhá stáť ráno s motorkou pred dráhou a hľadieť na ten lejak a mokrú dráhu ako bacil do lekárne. Motorku som ráno s pomocou prezul na mokré, a so stiahnutým zadkom som sa vytackal k vstupu na dráhu. Tam som to ale hneď otočil, reku, najprv sa trochu bokom rozjazdím, dám zopár osmičiek, zistím ako to drží…ale voľajako to nebolo ono. Bol som v kŕči, strach mi nič nedovolil, neveril som, že to bude držať.
Nakoniec mi Pierre pomohol v osmeľovaní radou: že sa nemusím báť, treba začať pomalšie a plynulo, opatrne a jemne s plynom, brzdami, prenosom váhy a ono to pôjde. Neboj, drží to.
Tak, celý rozklepaný vybieham na trať. No po pár kolách zisťujem, že to nebude také hrozné ako som si pôvodne v hlave vyrobil. Nešmýka ma, drží to na výjazde, na brzdách, v náklonoch. Skúšam postupne zrýchľovať tempo. No pod istý náklon mi pud sebazáchovy stále zakazuje ísť. O chvíľu na to ma niekto rýchlejší predbehol a zopár zákrut predo mnou prešiel s kolenom po zemi ako za suchých podmienok. Dosť ma to prekvapilo, ale taktiež mi došlo, že ak tak môže ísť on, môžem aj ja. Nejak som sa osmelil - keď nie teraz, tak nikdy - a ani neviem kedy som začal dávať koleno na vode aj ja. Vymakaný pocit! Rossi mohol handry fajčiť! Mal som pocit, že to najťažšie na motorke som práve zvládol, a už ma nemôže nič zastaviť na ceste ku sláve. Hehe.
Premočený od hlavy po päty, unavený, ale so skvelým pocitom som sa tešil na nasledovný závodný deň. Piatkový tréning bol môj úplne prvý v šampionáte RivalTrophy. Pierre ma teda musel (popri ostatných debutantoch) zaradiť iba na základe mojich piatkových časov do jednej z kategórii (NEWCOMMERS, OPEN, FAST, PRO), v ktorej potom budem danú sezónu jazdiť. Bol som ráno prekvapený, keď som sa uvidel v triede FAST.
Sobotňajšie ranné tréningy sa niesli v znamení technických problémov. Voda v karbeci na nálade moc nepridá, ale aj za sucha som stále zápasil so správnym nastavením karburátora a trysiek. Táto technológia mi ide pod kožu len veľmi pomaly.Doobeda sa ale trochu vyčasilo, prestalo pršať, oschla trať, takže šup-šup prezuť na suché slicky. Časový stres, nemotornosť v kombinéze spolu s kombináciou technicky nepresne vyriešeného zavesenia a vypodložkovania kolies na Thundrovi zabrnkalo na moju cholerickú povahu, tak som si krásne zanadával a pár krát sa slušne opustil. Ak si pamätáte na legendárneho opravára Zetora „ani vočko nenasadíš“ tak, asi tak nejak tak.
Nakoniec som to ale voľajako dal a vybehol na kvalifikáciu. Ani nie po dvoch odjazdených kolách začalo popŕchať. Takže zasa prezúvať na mokré? Nejak sa všetci jazdci zľakli alebo ukvapili, lebo zbehli hneď dole z trate. Podmienky sa ale výrazne nezhoršovali, poprchávalo len zľahka, tak som na trati zostal, reku čo keď takto premenlivo bude celý deň alebo aj počas závodu! Chcel som zistiť, kedy to na slickoch na polo-suchom, polo-mokrom povrchu drží a kedy už nie. Držalo to stále, tak na trati, ktorú som mal na 6-7 minút takmer len pre seba som skúšal zlepšovať kvalifikačný čas. Nakoniec z toho bolo 10 miesto na rošte (sekundu za najrýchlejším), čo na začiatok nebolo vôbec zlé. Je treba ale povedať, že časy boli ovplyvnené premenlivými podmienkami. Málokto stihol do toho nejak výrazne na suchu zatlačiť. Čoskoro sa ale rozpršalo nadobro, takže späť na mokré gumy (to už som od nadávania pomaly zachrípol), odjazdiť druhú kvalifikáciu tentokrát na mokru (takže žiadne zlepšenie času) a juchú závodiť!
Príjazd na štart, strach, dážď, nervozita. Zahrievacie kolo. Štart! Rozbieham sa pozvoľne, ale vidím, že tak robia všetci, takže pomalým štartom pozície nestrácam. Po mele v prvých dvoch kolách sa dostávam do tempa, začínam dýchať, a zrýchľovať. Postupne dobieham a opatrne predbieham ľudí pred sebou. Po chvíli vôbec netuším na ktorom mieste som, a ktoré kolo sa vlastne ide. Ale pomaličky dobieham ďalšieho jazdca pred sebou (Pavel Buba) ale pripletie sa nám do cesty skupinka jazdcov, ktorým dávame kolo. Takže tuším, že sa závod chýli ku koncu. Pavlovi sa darí ich šikovne a rýchlo predbehnúť, ja sa s nimi trochu motám, čím strácam na Pavla. V zápale robím ale klasickú nováčikovskú chybu - rozhodnem sa, že ho ešte skúsim dobehnúť a prípadne aj predbehnúť. V hornom pravotočivom vracáku mi ale uchádza predok. Šmýkam sa po zadku s motorkou vedľa tak nekonečne dlho, že začnem rozmýšľať čo ďalej keď zastavím. Ako držím pravou rukou motorku, tak chňapnem aj po spojke nech motor neskape kým zastavím. Rýchlo na nohy, skopnúť do dvojky a bomby ďalej! Jedna zákruta, druhá, vybieham na cieľovú rovinku...a šachovnica. Kurv*drát!! Tak to bolo posledné kolo?!?….a to ešte, keď som v paddocku neskôr zistil, že som padol z druhého miesta....vám poviem, že som sa celkom kvalitne opustil. Vďaka tomu, že som po páde nezaváhal, som nakoniec došiel ôsmy. No, že som mohol dôjsť hneď prvý závod druhý....do smrti na ten pocit nezabudnem!
Štart druhého závodu som pokazil. Pri radení z jednotky na dvojku sa mi motorka nejak zakuckala, namiesto dvojky som kopol rovno trojku, a kým som to napravil, tak som sa ocitol v poslednej tretine štartovacieho poľa. Nevadí. Stratégia bola nebúrať, nájsť si tempo, netlačiť na hranu, a hlavne – nepadnúť v poslednom kole! Ale išlo sa mi skvele. Väčšinu závodu som sa držal okolo 10 miesta, predbehol zopár jazdcov. Zhruba dve kola do cieľa sa začalo nejak viac padať vďaka čomu som postupoval v pozíciách zadarmo. Nevedel som okolo akého miesta sa motám, no dúfal som, že sa mi podarí dôjsť do top 10. Hlavne nepadnúť! Piate miesto z druhého závodu bolo nakoniec moje najlepšie umiestnenie z celého šampionátu 2021. Domov som šiel maximálne nabudený a nadšený. Miešali sa vo mne všetky pocity - adrenalín, strach, únava, radosť, a nevedel som sa dočkať na ďalší závodný víkend.
Môj najlepší čas: 1.02.683
Pridané: 17.01.2022 Autor: Buty Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 163948 | Včera: 249389