Rival Trophy 2021 alebo ako som v štyridsiatke pretekať začal 1/7

Krátky úvod

V 2018 som si konečne splnil sen a kúpil (po prvej Transalpe a VFRke) svoju celoživotne vysnívanú CBR 600 RR. Bol to cukrík - 10 ročná, ale ako nová, málo nabehaných kilometrov, žiadny škrabanec. Rýchle nasledovali prvé kolá na ringu, prvé zádery na slajdroch, a bolo vymaľované. Potvrdil som si, že toto bolo to, prečo som sa narodil. Za tým prišli ale aj prvé šmyky a skoro-pády a rýchlo mi došlo, že jazda na okruhu a vozenie sa po okreskách vyžaduje rozdielne zručnosti. S kamarátom Maťom (ktorý má tiež CBR-ku) sme sa takto chodili voziť a nabrali sme rovnaký pohľad na vec. Zhodli sme sa, že techniku a skúseností nechceme naberať draho a bolestivo, ale tak nejak rozumnejšie. Začali sme preberať alternatívy. Youtube poskytuje veľa inšpirácie, a tak cez rôznych talianskych v-blogerov som natrafil na pitbiky. Sú to síce tri-štvrťové motorky pôvodne určené pre dorast, no vedia na tom jazdiť aj dospelý v približne rovnakom komforte. Jazdný štýl pri tom na pohľad vyzerá rovnako ako na veľkých superšportoch. Vlastne som zistil, že celý západ, ktorý nepozná zimy a mrazy tak ako v našich končinách už dávno na pitbikoch trénuje popri veľkých motorkách. Tak sme sa rozhodli to skúsiť tiež.

Moja CBR-ka

U nás sú asi viac známe a rozšírené motokrosové pitbiky, minimotárdy moc nie. V živote sme na tom nesedeli, takže prvý krok pred kúpou bolo nájsť príležitosť kde by sme si ich mohli vyskúšať. Bola vtedy zima, a prvé čo bolo široko-ďaleko možné skúsiť bol novo-otvorený Pitland v Prahe. Chalani-nadšenci tam upravili halu, v ktorej majú asfaltový povrch a vlastné elektrické pitbiky. Ideál na zimný tréning. Tak sme si spravil v januári výlet do Přahy a po dvoch hodinách tréningu bolo jasné, že ideme kupovať pitbiky! No, ale aké?

Thunder-SX 160

Kúpiť japonskú krosu a nechať ju prerobiť na pitbike (ako sa to v pitbikových začiatkoch robievalo) by nás vyšlo hádam drahšie ako naše CBR-ky. Tak po rýchlom prieskume trhu a značiek ako WPB, Stomp, YCF, IMR a podobne zisťujeme, že to je vlastne všetko úplne-Čína (rám a podvozok) alebo skoro-úplne-Čína (taliansky alebo španielsky rám, motor Čína). Tak sme sa zmierili s tým, že osedláme taliansko-čínske stroje, a dúfali, že sa nám to pod rukami nerozsype. Nakoniec padlo rozhodnutie na PBS. Takže v apríli 2020 sme už mali svoje prvé Thunder-SX 160 (od Pierra Coppy z MV69) ako ideálny model na začiatok ale aj prípadné závody. Aj keď pôvodný plán bolo zohnať motorky iba na tréning popri veľkých motorkách, ja som hneď začal rozmýšľať aj nad závodením. Lákalo ma to. Chcel som sa vďaka tomu dostať do komunity ľudí čo s tým majú viac skúseností a hlavne, veľa jazdiť a vďaka tomu sa zlepšovať a posúvať ďalej. A čo je lepšie ako závody? A keďže Pierre je zároveň aj organizátor českého šampionátu pitbikov - RivalTrophy - tak voľba bola veľmi jednoduchá. Ročník 2020 sme už nestihli, tak sme jazdili a trénovali po našich motokárových okruhoch. No o to viac som sa tešil na rok 2021. V mojej prvej závodnej sezóne v živote ma čakali štyri nové okruhy na ktorých som nikdy nejazdil a päť závodných víkendov. Juchú!

Šampionát Rival Trophy je teda Česká záležitosť. 2021 bol druhý ročník (rok 2020 bol debutový) a už štartovalo viac ako sto jazdcov dokopy v štyroch výkonnostných kategóriách – NEWCOMMERS (začiatočníci, alebo jazdci ktorí si chceli vyskúšať jeden alebo dva závody a nie celý šampionát), OPEN, FAST a PRO (jazdci roztriedený na základe ich najlepších časov a celkových skúseností. Napríklad v triede PRO nie je problém stretnúť bývalých, súčasných alebo začínajúcich profi jazdcov z iných motorkových kategórii. Výkon a krútiaci moment je limitovaný rovnako vo všetkých kategóriách (do 14 hp / 12,5 Nm) ktorý sa kontroluje na brzde. Takže všetci jazdia na takmer rovnakých motoroch ustálených na 160ccm. Čo ale nie je limitované je to aký použiješ rám, podvozok, komponenty. Jeden závodný víkend trvá dva dni - piatok voľné tréningy, v sobotu dve kvalifikácie a dva závody. Šampionát je regulovaný technickým poriadkom, ktorý musí byť rešpektovaný a striktne dodržiavaný za dohľadu traťových komisárov a riaditeľa závodu. Sanitka a zdravotníci sú samozrejmosťou. A nakoniec čerešničky na torte v podobe komentovaného live-streamu z každého závodného dňa, alebo zúčastňovanie fabrického talianskeho PBS teamu na jednom zo závodov.