Priehrada Mládeže

Minulý režim bol známy nadšeným budovaním Československa po II. svetovej vojne a staviteľmi všetkých veľkých diel mimo väzňov boli aj tu veľké skupiny nadšenej mládeže budujúcej novú epochu, epochu socializmu, ktorý sa po nežnej revolúcii 1989 ukázal ako totalitný. Režim naše hranice oficiálne bránil proti votrelcom, no paradoxne reálne väznil ľudí vo vnútri ČSSR. Nosicko-Nimnicko-Púchovská priehrada preto niesla a dodnes nesie prídomok "PRIEHRADA MLÁDEŽE".

Na jej stavbe sa vystriedali tisícky mladých, ktorí boli registrovaní v jedinej oficiálnej mládežníckej organizácii ČSSM (SZM) a zanietení boli aj agitátormi a kandidátmi jedinej oficiálnej strany KSČ (KSS). Samotné budovanie prebiehalo oficiálne v rokoch 1949 – 1957. Mimo večne zaplavovaných polí pod hladinou skončili najnižšie položené miesta dotknutých dedín Nosice a Nimnica a obec Okrut.

priehradný múr dnes uzavretý

Pôvodným údolím viedla železnica, ktorej teleso po zatopení bolo premiestnené pozdĺž dnešného nosického brehu priehrady ústiaceho do Dolného Milochova. Dnes je táto trasa tiež minulosťou. Nové trasovanie je vedené novými mostami a tunelmi a na pôvodné teleso sa napája až tesne pred Považskou Bystricou. Na starom telese sa buduje nová cesta spájajúca Púchov s Považskou Bystricou. Pri výstavbe priehrady boli pre budovateľov postavené najskôr drevené baraky, ktoré skončili tiež pod hladinou vody a neskoršie murované ubytovne, ktoré stoja dodnes. Tie sú súčasťou kúpeľov Nimnica, ktoré tam vznikli po objavení žriedla liečivej minerálnej vody.

Tento priestor som navštívil ako turista vyhľadávajúci tesné spojenie s prírodou a vyhľadávajúci nové dobrodružstvá v destináciách, ktoré nie sú zrovna mnou vyhľadávané. Nebyť toho, že v kúpeľoch bola moja svokra v doprovode mojej manželky, asi by som sa tam spontánne nevybral. Môj pôvodný zámer bol stanovať a občas navštíviť zázemie v kúpeľoch, no pôsobí to deprimujúco, keď v okolí prírodných vodných hladín neexistuje žiaden kemp, žiadne kúpanie.

dedina mládeže dnes - Dolný Milochov

Paradoxne po zadávaní akýchkoľvek podmienok na "ČUNDER" sa na internete zobrazia len kúpele ako jediná možnosť ubytovania. Lúskal som v okolí akúkoľvek možnosť trampovania, no nič som nenašiel. Jediné, čo vzdialene pripomínalo môj zámer bol penzión ZUZKA v Nimnici a robotnícka ubytovňa v Púchove, dokonca žiadna možnosť prírodného kúpania. Oslovil som e-mailom obecné úrady v najbližšom okolí, kde by som si mohol rozložiť stan, no žiadnu spätnú väzbu som doteraz nedostal.

Usúdil som, že doba diaľnic zabila mimo ich dosah akýkoľvek cestovný ruch a určite tomu dopomohol aj COVID 19. Nakoniec som obložil svoju veteránsku skladačku a nastúpil na rýchlik do Púchova. Musel som pripustiť možnosť prístelku v jednom z kúpeľných domov CARITAS priamo v kúpeľnej izbe spolu s manželkou a jej mamou.

Bola to pre mňa výzva, s ktorou som sa veľmi rýchlo zžil. V Púchove, po zistení polohy som sa nedal na novovybudovaný cyklistický chodník, pretože ten podobne ako nová železničná trať predĺžil moju vytýčenú trasu asi o kilometer. Rátal som s tým, že z Nosíc do Nimnice pôjdem cez priehradný múr, no ten práve v ten deň uzavreli kompletne pre havarijný stav hrádze a elektrických turbín.

pohľad na kúpeľný areál

Musel som sa teda vrátiť a využil som nový most k novej železničnej stanici a pochodz na novom železničnom moste pre peších a cyklistov, ktorý ale bol dostupný až po prekonaní zákazu vjazdu všetkých vozidiel. Samozrejme som nestihol plánovaný príchod do kúpeľov.

Ak by som mal zhodnotiť aktuálnu cestnú sieť, tak spojenie medzi mestami Púchov a Považská Bystrica funguje len po brehu priehrady na strane Nimnice. Opačný breh ponúka hustú premávku vozidiel Doprastavu, ktoré pracujú na novej ceste po brehu priehrady medzi Nosicami a Milochovom. Pre zarytých off-roadistov je z Nosíc čiastočne rozbitá kedysi asfaltová cesta a len za sucha zjazdná lesná cesta do Považskej Bystrice cez Dolný a Horný Milochov.

Zrejme v budúcej sezóne tomuto úseku bude vládnuť nová cesta na trase už neexistujúcej železničnej trate. Za možnosť použitia historických fotografií ďakujem občianskemu združeniu "Puchovo dedičstvo".