Dobývky farebných kameňov

Je to zrúcanina stredovekej pevnosti na ktorej nádvorí stojí hrad so zaujímavým múzeom, kde sa pod rúškom Múzea bábik a bábkarstva nachádzajú expozície, ktoré by tam bežný smrteľník vôbec nečakal. Na úbočí Malých Karpát sa ďalej nachádzajú ďalšie farebné kamene. Medzi Modrou a Smolenicami to je „ČERNENÝ KAMEŇ“, ktorému sa budem venovať neskoršie. Bližšie k Bratislave je v lesoch nad mestom Svätý Jur ukrytá, aspoň z môjho pohľadu, ostatná zrúcanina niekdajšieho hradiska a ruiny hradu „BIELY KAMEŇ“.

Svätý Jur Krajinská cesta 1938 internet

Svätý Jur je starobylé mestečko smerom z Bratislavy na Pezinok. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1209, kedy bola stredoveká osada na upätí Malých Karpát uprostred vinohradov povýšená na slobodné trhové mesto. Mesto Jur má tento štatút vzhľadom na to, že nad pôvodným Jurom je dnes ako súčasť mesta dedinka Neštich. Za bývalého režimu bol Jur pri Bratislave nielen pre motocyklistov, ale aj pre všetkých motoristov známy tým, že pôvodnú úzku cestu pozdĺž dolnej časti nekonečne dlho prestavovali na štvorprúdovú komunikáciu aj s podchodmi, ktoré už dnes neexistujú. Od Pezinka vtedy obchádzka šla cez dnešné historické jadro mesta. Trasa viedla popri veľkej dvojposchodovej kúrii, ktorá stojí na rohu pri hlavnej ceste. Následne vodiči stúpali do kopca až k najväčšej križovatke. Tam bola cesta na Neštich. Na pravo bol komplex Piaristického mužského kláštora so slnečnými hodinami. Odbočovalo sa v ľavo do uličky medzi ďalšími pamiatkami ako mestský úrad a kaštieľ. Mestský úrad odjakživa sídlil v budove Zichyho kúrie, kde som často navštevoval manželku, či jej zamestnankyne, keď tam mali vysunutú kanceláriu. Samotný Pálfyovský kaštieľ sme vlastne nemíňali, lebo bol trochu mimo obchádzky. Táto išla ďalej uličkami medzi učupenými vinohradníckymi domčekmi, ktoré aj dnes majú dlhé dvory a býva tam niekoľko rodín vlastne v domčekoch za sebou. Trasa obchádzky sa nakoniec vrátila na hlavnú cestu. Pri jazde od Bratislavy obchádzka išla dole kopcom k železnici okolo ihriska a vrátila sa späť na hlavnú potom už štvorprúdovú cestu.

stará Kúria na rohu Krajinskej cesty začiatok obchádzky internet

Toto mestečko je známe nielen dávnou históriou, ale aj takými osobnosťami motocyklového športu ako František Srna, či František Kročka. Myslím, že tieto osobnosti nemusím nijako zvlášť predstavovať, len spomeniem, že F. Srna sa síce narodil v Jure, no žil v Pezinku a tragicky zahynul počas pretekov v Bratislave v roku 1971. Rodinu Kročkových som už tiež zbežne spomínal. Do galérie pridávam fotografie pretekových Mustangov, ktoré som nafotil na Grand Prix Pérák Bernolákovo 2014 a na nedávnej výstave Považskobystrický motocykel 2020. Neviem, či starý pán Kročka ešte jazdí, ale jeho potomkovia sú stále aktívni myslím syna Mariana.

rodák z Jura František Srna

Ako som naznačil súčasťou mesta je aj horská obec Neštich. Nešticháči boli v minulom režime známi svojimi rebéliami. Chalani mali vtedy poriadne gule. Nekonečné vinohrady mali zmapované na svojich motorkách. Po cestičkách vo vinohradoch to dávali aj na autách. Spomínam si, že ich hráškovozelená stará Oktávia bola dlho odstavená pri obratisku električiek v Rači – Komisárkach. Ostala tam po naháňačke, kedy ich chlapci z VB prenasledovali. Či ich policajti lapili si už nepamätám, čo viem ale presne posádka Oktavie boli „násťroční“ bez vodičákov, ktorí si auto z frajeriny „požičali“. Dali o sebe vedieť o niekoľko rokov potom, na vinobraní. Pod dojmom seriálu „Beverly Hils 90210“ sa promenádovali po Jure na kabriolete Š 100 s odpílenou strechou a starou vodnou pumpou na zadnej kapote. Samozrejme, že im policajti auto zhabali a dlho stálo pred policajnou stanicou v Pezinku.

Neštich, dnes súčasť mesta internet

Neštich bol v minulosti známy aj tým, že tam kedysi fungoval lyžiarsky skokanský mostík a nebol sám. Podobný bol aj v Bratislave na Kamzíku, dnes už po nich nie je vlastne ani stopy. V súčasnosti sa Neštich pýši rozhľadňou medzi Vinohradmi a vinárskym skanzenom a tesne pod vrchmi je „zájazdový hostinec s ubytovaním“ ako sa kedysi hovorilo reštauračnému zariadeniu s ubytovaním. Výstupom od tohto bodu môže každý okúsiť nadýchať sa horského vzduchu neďaleko Bratislavy s nádychom dávnej minulosti z obdobia Veľkej Moravy a nádychom času tureckých nájazdov, či stredovekých bojov o udržanie a posilnenia si moci vtedajších veľmožov.

vyhliadka nad jurskými vinohradmi I internet

Na úbočiach dolinky, kde možno ešte stále bývajú starousadlící, no hlavne sú tam víkendové chatky, sú spomínané ruiny. Na jednom návrší je priestor Slovanského hradiska s pozostatkami, ktoré je datované do obdobia Veľkej Moravy, konkrétne v 9., či 10. storočí na pravekom osídlení. Hradisko bolo jednou zo strážnych pevností v okolí Bratislavy. Podľa archeologického výskumu osídlenie bolo zaznamenané ešte v 13., či 14. storočí, keď ho naši predkovia opustil a presídlili sa na náprotivné návršie a do nižších oblastí. Presídlenie bolo vlastne presun do nového. Na náprotivnom kopci bol vybudovaný opevnený hrad „Biely Kameň“, ktorého existencia nadväzuje na opustenie starého hradiska. Svätojurskí grófi tam sídlili od 13-teho do 16-teho storočia. Začiatkom 17-teho storočia sa panstvo presťahovalo nižšie do mestečka pod hradom, kde si nechali postaviť kaštieľ.

celkový pohľad na ruiny internet

Hrad začal pustnúť po vpáde Turkov a slúžil už len ako databáza vtedajšieho stavebného materiálu. Autentické fotografie sú už staršieho dáta, keď sa dobývka udiala počas náučného školského výletu mojej najmladšej dcéry. Dúfam, že to nebude problém, pretože podľa zmienok pamiatkárov sa tam dlho nič nedialo. Myslím, že toto moje navnadenie na klubový výjazd, či individuálnu dobývku niekoho, keď bude teplejšie, osloví. Uprostred sezóny určite dobre padne pomotať sa v tieni stromov, no vtedy ale výhľad do údolí vegetácia určite nedovolí.

zrejme jedno z nádvorí

mapka lesov nad Svätým Jurom

Gilbert