Kolyma Trip 2019 - časť 1 - Altaj & BAM 2/6

Deň 9 – 10.06. – 614km – Onega – Severodvinsk – Archangeľsk - Bereznik

Ráno nechávam na pamiatku nejaký suvenír a za slnečného počasia pokračujem popri Bielom mori smer Archangeľsk. Do Severodvinsku je to okolo 120km peknej šotoliny. Včerajšie búrky nechali na motorke vrstvu piesku + dnešná šotolina nepomohla. Na umývarke to narýchlo spláchnem. Nemám rád piesok zalezený všade.

Do Archangeľsku už vedie asfalt, premávka sa zhusťuje. Za stále slnečného počasia zbežne prebehnem mesto a pospomínam na výlet z pred 3 rokov. Kúpim olej na výmenu a pokračujem na chvíľu smer Moskva. Potom beriem odbočku na Kotlas a som zvedavý čo ma čaká. Do Kotlasu je to 300km z ktorých 200 bolo šotolinových. Vtedy mi ale pršalo, teraz je fajne.

Krátko po tom ako začína šotolina končím deň niekde na lúke pod stromami. Dumám ako ďalej. Predpoveď neklamala, ochladenie prišlo a má prísť aj dážď. Predpoveď na moje severné ciele pred Uralom je veľmi nepriaznivá.

Deň 10 – 11.06. – 556km – Bereznik – Kotlas – Vizinga - Kažym

Cestou do Kotlasu ma nejak berie na spanie. Rieši to blízky breh rieky Severná Dvina, kde na parádnom mieste pod borovicami v znova slnečnom počasí dávam očiam pauzu.

Do Kotlasu vchádzam asi iným vjazdom, lebo to nejak nespoznávam. Môj cieľ je len vymeniť olej. Na pumpe sa pýtam kde by sa dalo zbaviť starého, chlapík ma zavedie ku kontajneru, dá mi nádobu tak to riešim rovno na pumpe. Kúsok opodiaľ dávam obed a diagnostikujem prečo mi nenabíja dorábaná USB nabíjačka. Káble sú dobré, takže mením zásuvku za druhú a pokračujem.

Za Kotlasom sa dlho ťahajú dediny ale je tu nový asfalt. Prechádzam do republiky Komi. Oblohu zatiahnu ťažké mraky a po napojení na ťah na Syktyvkar ma chytá búrka. Vo Vizinge tankujem a musím sa rozhodnúť čo ďalej. Predpoveď pre sever sa nezmenila. Je zima a ešte väčšia zima ma neláka, takže sever ruším a korigujem trasu ďalej na východ. Zime tak úplne neujdem ale aspoň nebude väčšia a budem mať viac času na Altaj a Tuvu.

Beriem nejaký benzín aj do zásoby do vaku a odbočujem smer Kažym. Je večer, už je po búrke, no tá ustupuje presne mojim smerom. Čím dlhšie idem, tým je všetko mokrejšie. Aj by som zobral gastinicu, no toto nie je zrovna používaná cesta, takže hľadám aspoň trochu suchý flek na stan. Podarí sa mi nájsť fajn pieskový flek na ihličí pod stromami asi 100km pred Kažymom. Život je krásny.

Deň 11 – 12.06. – 556km – Kažym – Usť Černaja – Gajny – Kudymkar - Kupros

Ráno ma budí slnko svietiace do stanu, paráda. To sa rýchlo mení, keď prídu oblaky. Fučí a je celkom zima. Predpoveď neklamala, ale hlavne že neprší. V Kažyme sa tentokrát trochu pomotám. Je tu zaujímavý polozarastený kostol a vodná nádrž s posedením. Dávam raňajky a pokračujem na Usť Černaja. Tam ma minule dobre preveril hlbší piesok. Ten je tu furt, pár krát ma zmotá, ale nič hrozné. Cesta ďalej už je parádna.

V dedinke Usť Černaja sa znovu trochu motám, minule som to len strelil, čo bola škoda. Celá dedina žije ťažbou dreva v okolitých lesoch, cez deň tu moc života nie je. Ale miesto majú pri riečke pekné.

Ďalej až do Gajny je cesta parádna. Tabuľa pred dedinou je už skoro zarastená, ale cesta je stále rovnaká. Na Lukoilke tankujem pár litrov a pokračujem už celkom často po asfalte ďalej. Ešte ma zláka kaféška, kde som sa minule dobre najedol a ani na tom sa našťastie nič nezmenilo. Polievka a nejaké mäso so zemiakmi a čaj za 193 rubľov.

V Kudymkare na pumpe sa rozmrazujem, lebo teploty padli niekam ku 10-12 stupňom a fučí silný vietor. Tu stretávam motorkára, čo sa živí vozením vecí práve do Gajny. Údajne je tam celkom dosť motorkárov. Sám má nejakú Ducati. Zaujímavé.

Večer v odbočke už len nájdem na kopci miesto na stan. Celkom nepríjemne sa mi darí pri tom zapadnúť do neviditeľných blatových koľají v tráve, ale po zhodení batožiny sa z toho vyhrabem.

Deň 12 – 13.06. – 490km – Kupros – Berezniki – Gornozavodsk – Serov

Ráno ma víta slniečko a je príjemné ráno. No realita je taká, že je pod 10 stupňov a za jazdy teda nič moc. Za krátko končí asfalt a zo stále tmavších mrakov chvíľu prší, chvíľu neprší. Pred mestom Berezniki prechádzam obrovskú rieku Kama. Mesto je zvláštne. Napriek tomu, že nie je úplne maličké, tak nemá vstupný ani výstupný monument a ani normálnej európskej pumpy som sa nedočkal. Zastavujem teda až v kaféške za mestom. Okrem toho, že som hladný, tak mi je fakt zima. Oblečené mám už skoro všetko čo sa dá. Neznížil som sa ale ešte k nepremoku. Nepomáha fakt, že kombinézu mi podfukuje a ide mi to rovno na chrbát, krám jeden.

Následne začínajú už trochu kopčeky. To je znamenie, že sme na Urale. Prechádzam niekoľko celkom pekných dediniek, aj slnko na chvíľu vyjde. Akonáhle sa ale pripájam na ťah od Permu, tak sa zvyšuje koncentrácia kamiónov. Prechod Uralu je spojený aj s prechodom do Ázie, pri dokreslenom monumente dávam pár fotiek.

Za Uralom ma dosť dlho čaká hlavný ťah, tak sa mu vyhýbam ešte cez dedinu Nižná Turá a je to príjemné spestrenie. Tu niekde objavujem stopy po oleji na zadnej gume. Nie je to moc, takže si robím mentálnu poznámku a neriešim. Potom už niekde pred Serovom hľadám miesto na noc.

Deň 13 – 14.06. – 682km – Serov – Ivedeľ – Jugorsk – Talinka

Už to býva skoro zvykom, že ráno ma víta slnko. Vydrží to prvých pár mestečiek. V Serove skočím na námestie a chvíľu sa na slnku pokochám okoložijúcim mestom. Na výjazde z mesta na pumpe doťahujem vypušťák oleja, ktorý presakuje. Potom už míňam Severouralsk, Ivdeľ a točím sa na východ smer Chanty Mansijsk.

Slnečné počasie už dávno nie je pravdou a pod pochmúrnu zatiahnutu oblohou ťahám už po Sibíri. Smerujem na miesto pri rieke, ktoré som našiel kedysi. Cesta sa ťahá, nejak mi to dnes nejde. Míňam Jugorsk a zastavuje ma policajná hliadka. Pozrú dokumenty, atkuda-kuda a už pokračujem nerušene ďalej.

Za Jugorskom sa okolie mení na už naozajstnú, nezameniteľnú Sibír. Zisťujem, že miesto pri rieke je fakt ďaleko, tak ťahám. Aj tak nie je pekne. Za mestom Talinka je už aj fakt zima a ku rieke dorazím už fakt cez zuby. Sú tu aj nejakí rybári, ale len postavím stan a zaleziem.

Deň 14 – 15.06. – 556km – Talinka – Chanty Mansijsk - Toboľsk

Ráno zhodím motorku na bok a robím inšpekciu vypúšťáku. Evidentne som pri výmene v Kotlase nenainštaloval podložku, preto presakuje olej. Riešim to silikónom na tesnenia, uvidíme či to zafunguje.

Kým sa pozbieram, znova sa zatiahne obloha a tak úsek do Chanty, na ktorý som sa najviac tešil neukáže svoj potenciál. Aj som sa snažil zreprodukovať niektoré z tých fantastických fotiek z pred pár rokov, no márna snaha. Ďalej už len strelím zbytok do Chanty.

V Chanty fotím mamuty, hore na vežu spravili rampu a nedá sa k nej dostať na motorke, tak im na to kašlem. Motám sa aspoň po námestí. Chanty je pekné, moderné mesto. Je viac v európskom štýle skôr ako ruskom. Kupujem nejaké suveníry a pokračujem preč.

Idem prepojom smer Toboľsk, ktorý prehlasujem za najnudnejší úsek cesty. Je to asi 200km, kde nie je vonkoncom nič a za celú cestu sa v okolí nič nezmení. Step v Kazachstane je zaujímavejšie sledovať.

Deň končím niekde v lese pred Toboľskom. Je po búrke a na mokrej tráve idem ale najskôr niekoľkokrát k zemi. Je zima.

Deň 15 – 16.06. – 801km – Toboľsk – Išim - Omsk

Ráno niekde pri Toboľsku na pumpe dávam raňajky. Robím minirevíziu motorky. Potešujúce je, že zasilikónovaný vypušťák drží. Menej potešujúci je stav zadnej gumy. Hlavne vzhľadom na veľmi opatrnú jazdu som očakával nájazd aspoň 15000km. Má za sebou 8000km a sme niekde na posledných 25%-30%. Je mi jasné, že ak sa chcem v Altaji povoziť, tak budem musieť zohnať novú.

Pokračujem bočným ťahom smer Išim. Míňam dedinku Vagina. Tabuľu s jej začiatkom som ale nenašiel. Možno si ju niekto zobral domov :-)

Cesta celkom ubieha, povrch je trochu zvlnený ale ide sa mi dobre, vylieza slnko a postupne sa otepľuje. Veľmi vítaná zmena po 4 dňoch teplôt neprevyšujúcich 12-13 stupňov.

Pri Išim sa napájam na hlavný ťah na Novosibirsk a krájam kilometre. Na ceste sú brutálne kolóny pretože robia nový koberec a je striedavá jednosmerná premávka. Obieham tak doslova kilometre po krajnici.

Večer sa mi podarí dotiahnuť až za Omsk kde teplota dosahuje neuveriteľných 18 stupňov.

Deň 16 – 17.06. – 699km – Omsk – Čulym – Kameň na Obi

Ráno je pekne a slnečno. Blízkosť Kazachstanu sa podpisuje na príjemnejších teplotách. V priebehu dňa sa formujú viditeľné búrkové mraky. Našťastie ich je vidno dlho dopredu a vďaka fantastickej ruskej appke Yandex Weather je možné odsledovať ich vývoj a podľa toho buď urýchliť prejazd alebo naopak vyčkať kým sa preženú.

Poobede pri meste Čulym odbočujem z hlavného ťahu, lebo mi z tej rovnej cesty už drbe. Zakrátko končí asfalt a míňam chudobné dedinky v kazašskom štýle. Podvečer pri Ob sa napojím znova na asfalt a je to pekná cesta. Ob je už tu obrovská rieka.

Pred mestom Kameň na Obi ma zláka krásna, asi spasená lúčka s nízkou trávou a niekoľkými stromami. Parádny večer.