Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 08.09.2005 Autor: todra
Čitatelia: 17971 [Mototuristika - Európa - Cestopis]
Prepassovaní až až, sme sa pod mestom Bolzano spustili na diaľnicu vedúcu na juh a nabrali smer Lago di Garda. Trento - Roveretto - Riva del Garda. Ako bolo hore v horách príjemne, tak bolo dole teplo a hnusne dusno. Talianska diaľnica tiež nie je zrovna vábna a keď sa k tomu pridajú kamióny, stačilo mi. Rovno pri jazere v meste Riva del Garda sme našli celkom fajn penzión, zase 25 ojro + raňajky, asi 300 m od centra. Popili pivo, dali ďaľšiu pizzu, a ledva došli do postele. Ivana Mikloša, ktorý sem vraj chodí každý rok surfovať, sme nestretli.
Výhľad na dolinu, ktorou sa tiahne diaľnica od Brenneru smerom na Lago di Garda |
Prvé serpentíny cesty č. 669 nad Lago di Idro smerom na Passo Croce Domini |
Cesta na Passo di Croce Domini bola asi najmenej frekventovaná, akú som zažil. Počas jazdy hore som stretol 2 - 3 autá a až keď som vyliezol hore tak nejaké motorky. Čo sa týka prírody, bol to asi najkrajší pass v Taliansku. Minimálne najtichší. Cesta sa menila od „bežnej“ talianskej dvojprúdovky, cez ledva 2 m širokú „medzistromovku“ až po krátke neupravené úseky a potom holé zelené stráne a TICHO.
Passo Croce DOMINI, najvyšší bod |
Tá šírka bola chvíľami celkom stresujúca, keď sa bolo treba vytočiť nad zrázom, ale zvládol som. Posedel som 20 minút na vrchole (viď panorámu), pofotil, poposielal mmsky, zviezol sa kúsok nižšie a „ulovil“ tabuľu Passo di Croce Domini 1892 m. n. m.
Panoráma Passo Croce DOMINI, pohľad Z smerom z najvyššieho bodu |
A poďho Breno - Edolo - Apricia - Tirano - Chvajčiarsko. Chcel som dnes už spať vo Švajčiarsku.
Aby som nezabudol, tesne pred passo d‘Apricia ma skoro pri predbiehaní vytlačila z cesty jedna pipinka na 20-ročnom golfe, čo asi chýbala v autoškole keď učili spätné zrkadlá. Proste sa napriek smerovke, dlhým svetlám a pár sekundám čakania rozhodla predbehnúť obyt. voz pred nami práve vtedy, keď som bol v úrovni jej dverí. Buchla do mňa a posunulo mi to zadné koleso asi o 20 cm, ale nejako som inštinktívne pridal a „ušiel“ jej. Fuj, ľavou rukou som jej ukázal všetko čo sa dalo, riadne ma vyľakala.
Celkom som sa pobavil, že tabuľa Passo d’Apricia 1176 m. n. m. bola umiestnená v strede mesta, na štvorprúdovke. Iný pass… Musel som niečo pojesť (ešte dovytočený z toho, že som prešiel asi 8 reštaurácii a všade na obed nevarili, leniví taliani) a potom, už v pohode, som prešiel hranice I - CH z juhu na sever a po ceste č. 29 a nabral smer St. Moritz. Zrazu sa zo žltých talianských dramatických ciest stali rovnako žlté, ale krásne široké dvojpruhovky, s veľkými oblúkmi, no proste radosť jazdiť.
Berninapass, úplna gýčovka, tie oblaky... |
Berninapass 2323 m. n. m. bol toho ukážkou. Ako hovoria nemci – Kurvenorgie, alebo este krajsie - Kurvenfestival. Na Bernine mi to pripadalo také trošku „mesačné“, málo zelene, samé kamene, také opustené, ale možno len tým, že tam bolo dokopy asi 5 áut. Všeobecne som sa divil, že boli tieto cesty celkom prázdne. Asi tým, že nebol víkend.
Pridané: 08.09.2005 Autor: todra Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 87917 | Včera: 148480