Ďalší blázni vo veľkonočnom Chorvátsku 2005

Napadlo nás to už niekedy v pondelok pred Veľkou nocou, a už odvtedy sme prezerali všetky servery o počasí na internete. To ako aby sme niekde našli pekné počasie, keďže všetci hlásili škaredé... Ale čo veď predpovede klamú a to včerajšie polojasno už pol dňa vylievame kýblami z pivnice, jak praví ftip.

1.deň - BA-Rajka-Csorna-Kormend-Rédics - Čakovec-Zagreb

Keďže to bola naša prvá dlhšia cesta, vyrazili sme po veľmi dôkladnom balení až v piatok o cca 12.00 z Bratislavy-Petržalky smer Rajka a Maďarsko. Každý s jedným kufrom a tankvakom na 4 dni. A to sme mali celkom problém čo do nich dať aby neboli prázdne. Cez Maďarsko to bola celkom príjemná, až trošku nudná cesta. Sucho, relatívne teplo. Až keď sme sa ulakomili na pravý čípoš jelení guláš v miestny špeciál csárda asi 50 km od hraníc so Slovinskom, tak na vytrávenie nám začalo mrholiť. Sviňa, až do večera neprestalo. Ale držali sme, jak hluchý dvere. Maďarsko začalo byť zaujímavé až po tej fasa večeri po 16.00. Konečne aspoň nejaký vršok a zákrutka. Ale čo už, išli sme ako posratí. Nejako sa stmievať začalo a tak sme asi 10 km pred Zágrebom na diaľnici zvolili možnosť "penzión" a mŕtvi padli po prvých 350 km vkuse v živote do vykúrenej postele takého menšieho penziónu. Za obeť mu padlo pár ojro viac ako sme chceli, ale v tej chvíli by sme brali čokoľvek. Ešte že nám milá pani na recepcii ponúkla aj garáž na moto. Ešte drobnosť – Kolega s článkom pod nami spomínal nejaké zdochliny. Zato ja som na diaľnici pred Zagrebom, večer v daždi, prešiel asi 3 žaby z tej kopy, čo si to krosli cez cestu. Fuj nepríjemné.

2.deň - Zagreb - Karlovac - Rijeka - Ostrov KRK – Krk

Ráno sa začalo celkom sľubne, vyšlo slnko, vysušilo miestne cesty a tvárilo sa veľmi optimisticky. No šup na stroje a poďme diaľnicou aspoň do Karlovacu, odkiaľ sme plánovali už bočnými cestami do Rijeky. Diaľnica ubehla rýchlo a od Karlovacu asi ešte 50 km bolo pekne. Prekrásna cesta pri nenormálne zelenej rieke, stretli sme mnoho motorkárov. Ale to sme netušili, že sa dostávame do nejakých hôr, kde už veru tak teplo a pekne nebude. A šup, najprv mrholenie, potom dážď, zrazu kopy snehu popri ceste a tak reku - aha mapa ukazuje fajn skratku, nebudeme sa predsa ondiať tak dlho. Ehm, poznám jednu skratku, je síce trošku náročnejšia ale zato podstatne dlhšia. Totálne úzke cesty, všade zvyšky posypu, niekde aj na mačacích hlavách a meter snehu okolo. V auguste by to bola pecková cesta, koncom marca vôbec.

Zvrtli sme to po váhaní na diaľnicu, nech to pretrpíme rýchlejšie, ale... tam sa pridala taká hmla že sme sa ondiali 40tkou.... Zastali sme na pumpe, že zohriať sa. No ale aká zima mi ostala keď tam s úsmevom na perách prifrčal miestny "strítfajter" v texaskách a dvoch šušťákoch na nejakom naháči Yamahe s laďákom a poznamenal niečo o "bed vezr" a odfrčal hľadať "gúd vezr". Mraky sa rozostúpili až keď sme klesli pomaly na hladinu mora, pri moste na ostrov KRK, za ktorí Chorváti pýtajú 15 tých ich lasičiek. Či kún.

Ale tam to už zavoňalo dovolenkou. Ja to mám ako Pavlovov pes - zacítim vôňu Chorvátska a už prepínam na mód "dovolenka". Tie ich stromy, dym z komína a predstava ražniči, pljeskavice a je to. Aj pršať z tej vône prestalo. Na ostrove sme to zvrtli do prvého väčšieho turist centra a šup rovno k moru. Zaparkovali sme to rovno na móle a užívali si toho pocitu. Keďže to bolo dosť vymreté mestečko, cieľ sme posunuli do mesta KRK, ktoré už stálo za to. Cesty na ostrove boli veľmi príjemné, akurát ich povrch až tak nie. Hrozne hrboľaté. Ale pekne kľukaté. Bolo asi 16.00.

V meste plnom tabuliek "Zimmer frei" sme našli frei Zimmer až na štvrtý pokus. No čo sezóna tu zjavne začína inokedy ako by sme chceli. Ešte, že v centre to ako tak žilo a to čo nám v reštyke položili na stôl predčilo naše očakávania, ale aj schopnosti zjesť to bez ujmy na žalúdku. Gigantické mješano meso, tri pivá a nakoniec travarica na účet podniku. Od slova Tráva (byliny, nie maryša), nie tráviť. Správne drsno motorkársky sme potom grgali ešte asi dve hodiny. A aby toho nebolo dosť, priložili sme ešte strašne drsný motorkársky zmrzlinový pohár.

3 deň - KRK - Rijeka - Karlovac - Zagreb - Letényie – Nagykanizsa

Ráno nás zobudil veľmi pesimistický pohľad z okna na chčijúcu oblohu. Kým sme sa naraňajkovali, aspoň pršať prestalo. Šup na stroje, malá okružná jazda mestom - asi 1 km.

V meste to dookola točil miestny drsňák na nejakom vietnam čopri. Kým my sme si dali jedno kolečko, on zvládol asi 6. No mal asi 16 a viditeľne sa tešil, tak doširoka rozťahoval úsmev. A potom pekne smer pevnina. Konečne sme stretli aj nejakých turistov na moto - oproti išli jední na GS 650 a FJR1300. Aj zamávali. Keď sme vyliezli na pevninu, vôbec nás neprekvapil dážď a návrat do zimy, našťastie už nie hmly. A tak sme to zvrtli rovno na diaľnicu a rovno smer Zagreb a konštantných 110-120. Veľmi sme boli radi že sme si zaobstarali vysoké plexi. A keďže od Zágrebu vyššie to tiež nebolo s cestami nič moc, potiahli sme to až do Maďarska do mesta Nagykanizsa. Samozrejme nám po ceste, asi pri hraniciach začalo pršať. Veď už od rána nepršalo, nech si nezvykáme moc. Dúfali sme, že v Maďarsku sa to zlepší, ale ako sme zistili, toto bola jedna z mála predpovedí ktorá vyšla snáď celoeurópsky. Teda ak nad nami necestoval mrak tam aj späť. V hustom daždi sme na tretíkrát našli taký fajn penzión, ešte nám aj motorky schovali pod strechu na terasu. A tá bašta potom, to bolo zadosti učinenie. Tí Maďari to kua s reštauráciami sakra vedia...

4.deň Nagykanizsa - Balaton - Vesprém - Komárno – BA

Nebola náhodou aj tá karate Babeta Linda z Vesprému ? či ona sa len volala Vesprémiová ? No nič, hlavne že zase pršalo od rána. Proste ideálny začiatok motodňa. Poznamenám že sme mali obaja bundy Nazran Dakar a nohavice Nazran Motorway. Bundy po dlhšej jazde premokli na rukávoch, ale najmä (ja somár) na vrecku na mobil, ktorému od tej chvíle fungovala len polka klávesnice. Na druhej strane však poviem, že s tepelnou vložkou ma pojem zima ani nenapadol. Vydali sme sa rovno k Balatonu a dobre sme spravili. Prestalo pršať, ale zato sa tak rozfúkalo, že nás skoro zmietlo z motorky.

Vyšlo slnko, oteplilo sa a bolo to tu. Zjavili sa bandy húnskych motorkárov, dvoj troj, desaťčlenné. Prvá lastovička bola KTM 950, tie ďalšie si už nepamätám. Zdravili o dušu a bolo ich tam ako na Babe. Pekné, rovné, kvalitné cesty, príjemný výhľad a pohodových 80-110 bolo odmenou za celé predchádzajúce 3 dni. Príjemné počasie vydržalo až do Blavy. Ešte poznamenám, že veľmi fajn cesta takými dobrými kopčekmi vedie od mesta Vesprém skoro až po Komárom. Zákrutka, kopeček a toto stále dookola. Samý motorkár po cestách. Čopre/krujzre v prevahe nad čímkoľvek iným. Od hraníc SK to bol už len presun a následne zaparkovanie strašne zasvinených motoriek s takou únavou že až. No a prvých 1300 km máme za sebou. Nabudúce si ale to počasie radšej vyberiem. Keď bude z čoho.