Na sever - skrz lesy, skrz divočinu 1/3

Prípravy a ako to celé začalo:

Pre spolucestovateľov a moju deravú hlavu, rozhodol som sa uverejniť naše zápisky a vytesať ich do internetového kameňa. Snáď niekomu poslúžia, ak nie potešte sa aspoň fotkami a videom.

Naše (rozumej moje a bratove) motocestovanie začalo po tom, čo sme si kúpili veľké motorky japonského typu. Jazdenie ku babičke na buchty na pionieri sa zmenilo na jazdenie okolo komína na Slovenku. Niekoľkokrát sme skúsili Alpy, potom Chorvátsko a napokon Rumunsko. Severné škandinávske krajiny ma fascinovali už dávno, to bolo vtedy, keď z Nórska nebolo ešte „Chorvátsko“. Tých 5 cestopisov, čo boli na serveroch som čítal v úžase nad krajinou a nad nákladmi na cestu. Brata som postupne spracoval a pripravil ho na vytrvalé zrážky. Dve posledné sezóny som postupne kupoval a testoval doplnky a výbavu, ktorá by sa mohla hodiť do Škandinávie. V zime som prečítal snáď všetky cestopisy o severe, i sprievodcov od Ježiška. Bolo rozhodnuté, v júli ideme! V práci som šéfov psychicky pripravoval na moju mesačnú absenciu. Do Nórska som sa tešil na krajinu, do Švédska na pekné Švédky a do Fínska najviac – bez jasného cieľa.

Video: Scandinavia mototrip 2016

Deň D (5.7.):

K prípravám som chcel ešte dodať, že obe naše motorky boli spoľahlivé a nikdy nás nenechali v štichu. Čo čert nechcel, mňa začal Versys zlobiť asi mesiac pred odjazdom. Niekedy nenabehla ECU a naštartoval som až na niekoľký pokus. Pátral som, diagnostikoval s nejasnými výsledkami. Objednal som second-hand podozrievanú súčiastku a týždeň pred odjazdom som robil zborku-rozborku polovice motorky v Prahe na ulici :D. Brat pre zmenu objednal reťaz, ktorá prišla so zlou spojkou a starú samozrejme rozrezal. Výmenu reťaze, TK a prezutie si nechal ako inak na posledný možný deň.Napokon ju doma nitoval ešte v deň odjazdu.

Miesto stretnutia bolo večer v Nuslích v Prahe. Brat dorazil už deň predtým, aby sme stihli koncert IronMaiden. Rišo dorazil akurát po koncerte. Večer sme rýchlo zaľahli, motorky spali pod plachtou.

Deň 1 (6.7.):

Budík, raňajky, balenie motoriek, kontrola tlaku v pneu a vyrážame na západ po D8. Počasie máme svieže, zachádzame do Ústí n/Labem a robíme posledný nákup supermarkete. Prechádzame do Nemecka. Plán je minúť Drážďany, Hannover cez Hamburg a čo najviac na sever. Máme 3 navigácie, každá nás ťahá inde, preto 2x schádzame z pôvodnej trasy. Na odpočívadlách baštíme salámu.

Za sprievodu silného bočného vetra a krátkych prehánkových spŕch parkujeme večer suchí 60 km za Hambugom v BadBradstedte. Poznám miestny hotel, dnes ešte spíme v posteliach. Motorky spia v garáži.

Deň 2 (7.7.):

Budík bliaka 6:30, mimochodom o tomto čase budeme stávať počas celej dovolenky. Dávame si výdatný frištik a tiahneme na Flensburg. Keďže v bratovej makovici skrsol nápad fotiť sa s tabuľami všetkých štátov, ktoré prejdeme, náročky schádzame z diaľnice, aby sme vyfotili Dánsko. Za zjazdom je semafór, kde zastavujem, zle sa podopriem a už tu ustlávamVersysovi – pekne zľahka som sa tam vykotil ako amatér. Našťastie si to odniesla len nálepka na kufri. Andrej stál hneď za mnou, takže ma okamžite začal zbierať. Ďalej zámerne zastavujeme pri známych mostoch, aby sme si ich vyfotili. Na odpočívadle Kundenhoven (naozaj sa to tak volá) obedujeme a fotíme. Prechádzame Storebæltsbroenský mostom, platíme mýto a prášime do Kodane. Tam sa ako teroristi vkradneme na letisko, aby sme mali výhľad aj na Oresundský most. Za oba mosty sme zaplatili cca 50€. Dnes sme stretli posledné SK ešpézetky, ďalší týždeň sme na krajana nenarazili.

Za mostom nás víta Švédsko a kontrola blonďavou colníčkou. Asi či nevezieme v kufroch nejakých utečencov . Vymotáme sa cez Malmo, smerujeme na Ystad krajina je už iná. Na skok sa zastavíme na monolitoch AlesSteinar (niečo ako Stonehange).

Cestou traumatizujeme ovečky a poľských turistov. Po Švédsku sa jazdí výrazne lepšie, na cestách sú konečne zatáčky, kopčeky a lesy. Mesto Kalmar vypúšťame a tiahneme večer na Kristianstad. Využívame právo spať v prírode, ale nebolo to jednoduché. Všade samé súkromné pozemky a hustý les sme chvíľu hľadali. Motorky sme schovali do húštiny, postavili stany, uvarili vifónky a išli spať. Počasie nám zatiaľ prialo.

Deň 3 (8.7.):

Ráno nás budia kamióny, ktoré jazdia po lesnej ceste kúsok od nášho úkrytu. Oberieme kliešte, vyženieme potvory, balíme a vyhrabávame sa z mokrej lúky. Ráno sa cestuje dobre, na benzínke raňajkujeme, doťahujeme a mastíme reťaze. Keďže náradie je pod sedlom všetko treba zhodiť a rozložiť okolo seba. Tým pádom sme obsadili polovicu parkoviska a z diaľky to vyzerá ako keby sme robili "GO aj kardán." Na benzínke sa dá zohnať všetko, predavačku ukecávame až nám napustí vodu. E4 Jonkoping bola pekná cesta, na 5 min mrkneme na múzeum Husqvarny, na jazere Vättern sa zastavujeme na jarmoku pri pevnosti Vadestena.

Vo Švédsku stretávame samé krásne historické automobily. Ďalšie pekné cesty boli v okolí Degersfors. Hlavnými ťahmi pokračujeme na Karlstad až do Tocksfors, kde pri jazere odbočujeme na 20 km štrkovú cestu k pohrebisku áut. Keď dorazíme na miesto, dobre sa už zmrká, pohrebisko obzrieme len okrajovo a staviame stany na neďalekej lúke. Po západe slnka nás napadli malé kur..kúsavé mušky, ktoré nám nedali ani najesť. Museli sme jesť s kuklami na hlavách. Medzitým Rišovi vybuchla večera (Adventrue menu s vápnom). Ak nás niekto videl, určite nás mal za teroristov. Pred spaním čítame knižky (dezinfikujeme). Dnes počasie na výbornú. V "noci" (tmy je už menej a menej) tam okolo nás pochodoval nejaký čudný človek, ktorý bol tiež pozrieť staré autá.

Deň 4 (9.7.):

Ráno sme v kľude prešli väčšinu pohrebiska. Bolo to úžasné miesto z pohľadu technického ale aj dojmov, ktoré to zanechalo. Každopádne miesto je asi hodne známe, pretože sme tam stretali mnoho návštevníkov.

Do Nórska sme prešli nepozorovane po lesnej ceste, Rišo tu ešte skúša, či dosiahne MPR 80, ktorú tam niekde videl. Po zbrusunovej diaľnici pokračujeme na Oslo, kde sa mám stretnúť s kamarátkou motorkárkou zo Slovenska. Vidíme čudné značky a lámeme si hlavy, či máme niekde niečo platiť za cesty alebo nie? Po zjazde z diaľnice je to hneď iný svet, po kľukatých okreskách sa jazdí výborne. Celkom rýchlo nachádzame udanú adresu a dom, kde bývajú. Po x rokoch sa zvítame a sme pozvaní na výborný obed. Zdržujeme sa pár hodín a kamarátka nám vysvetľuje ako sa žije v Nórsku, ako tam veci fungujú a akú majú severania mentalitu. Vyzbrojení radami a čokoládami sa lúčime a fotíme. Na záver nám vybavila ubytovanie na Lofotách a upozornili nás na riziká nočnej jazdy.

Počasie je premenlivé, ale máme šťastie a slnečno. Oslo obchádzame podmorským tunelom s dlhým klesaním a stúpaním. Ďalší POI je HeddalKirke (čierny drevený kostol). Bohužiaľ prichádzame po zatváračke, tak si ho aspoň fotíme.

Stojíme v mestečku, ja vyberám NOKy a nakupujeme potraviny v samoške. Obchody sú v týždni do 20:00 cez víkend do 18:00. Na parkovisku nás osloví starý motorkár, pokecá s nami a odporučí nám cesty na druhý deň. Cesty E134, Dalen 45 sú úžasné, skoro prázdne, tiahle zátačky, kvalitný asfalt, úchvatné scenérie, teplé počasie. Spíme nakoniec v kempe medzi horami, je výborne vybavený (má dokonca trampolínu pre deti a motorkárske hovädá, ktorú potom radšej vypustili). Večeriame, sprchujeme, Wi-Fi-nujeme a ideme spať. Medzi horami je výrazne chladnejšie.

Deň 5 (10.7.):

Ráno nás budí dážď a zima, z predchádzajúcej noci sme dokúsaní od mušiek. Pobalíme mokré stany a vyštartujeme v krátkej chvíli, kedy neprší. Po pol hodine stojíme a obliekame nepremoky. Jazdíme po horskej ceste 45, kde sa vyhýbame flegmatickým ovciam. Ďalej hustne hmla a silnie lejak. Mne sa v tom utŕha môj heavy-duty držiak navigácie, ktorý som pracne vyrábal. Kto by čakal, že ten najdôležitejší spoj súdruhovia vyrobia z plastu. Navigáciu ruším a pokračujeme po malebnej ceste Fv500 do Lysebotn fjordu.

Chčije! Neďaleko sú vychýrené turistické trasy, takže stretávame davy nórskych turistov, ktorí si to štrádujú akoby sa nechumelilo. Prídeme do prístavu vo fjorde a zisťujeme, že s trajektami to nebude až tak v pohode ako nám tvrdil motorkár zo včera. Trajekty jazdia riedko a niektoré sú už vybookované cez internet. Čakanie si krátime fotením, sušením sa v čakárni, debatou s Nemcami, nalievaním tatranského čaju stánkarom a ja lovom makriel. Z ničoho nič sa prihnalo hejnomakriel k brehu, ľudia vytiahli hneď prúty a so slovami „freefood“ sa na ne vrhli. Ako si tam sedíme tie dlhé hodiny, tak pozorovaním nórov sme zistili : -ak prší a premočia sa ti topánky, tak ich jednoducho vyzuj a kráčaj bosý -ak prší a nemáš dáždnik, nevadí je to len voda, -ak je vonku asi 12°C a chčije ako sprosté, je čas na zmrzlinu -to len my sme takí rozsmradení a nazvali by sme to zlým počasím

Po 6 hodinách nás konečne vzal trajekt, je to vyhliadkový, takže všade stojí a zachádza do zálivov. Plavíme sa pod Preikestolen. Plavba trvá asi 2 hod. My sme radi, že sme v teple, pretože sa na nás ženie ďalší lejak. Vylodíme sa v Forsand, tankujeme a za výdatného dažďa hľadáme ubytko – márne. Nakoniec sme našli kemp, kde sa skladáme v karavane – do ktorého sa s našimi krámami absolútne nemôžeme vmestiť. Sušíme sa a spíme.

Deň 6 (11.7.):

Výnimočne vstávame o 6:00, lebo neprší. 7:30 vyrážame a to už zase prší... Tiahneme po ceste 13, na trajekt Hjelmeland, za trajektom úžasná cesta (tunely – slnko – dážď – hmla – fjord – most a dookola).

Zdolávame horský prechod – fotíme vodopád Trindefossen, ďalej Skare, Odda, Botnen. Cestou nachádzame kruháče už aj v tuneloch . Vo Vossevangene si reťaz vypýtala mazanie, jazdenie vo vode a prachu z cesty ju úplne zničilo. Pískala ako cigánsky vozík. Pri čakaní pred uzáverou stretávame adventure team. Rodinka neďaleko od Prahy na BMW sfull terénnou adventure výbavou. Motorky si doviezli do Nórska, jazdia po okreskách a spia v hoteloch... tak sme sa len pousmiali .Ďalej pokračujeme po E16 dvoma dlhočiznými tunelmi, v jednom je odpočívadlo, kde odpočívame a fotíme. Neviem, či to bolo koncentráciou C02 alebo stúpaním, ale obaja sme v tuneli skoro zaspali. Hovorím si, že Nóri kopú 20 km tunel a nám je zaťažko ním aspoň prefrčať.

Rišo ide po starej ceste, horským prechodom. Stretávame sa pri Borgund Stave Kirke (drevený čierny kostol). Kde si platím prehliadku. V skratke: severanom vzali ich náboženstvo, tak si kostoly postavili po svojom s drakmi a vikingskými motívmi a tak...

Po 53 pokračujeme do OvreArdal – po krásnej náhornej planine, ale silno fúka a je chladno. Nakoniec spíme o Ovre v kempe, 20:30 sme už v stane.