Via ITALIA 2016

3.9.2016 Sobota, Žilina - Jezerski Vrh - Radovljica

Okolo šiestej prichádzam vyzdvihnúť ľadvinku a ideme po diaľnici smer Bratislava. Na Zlatých Pieskoch tankujeme a dávame si kávičku. Za hraničným prechodom Jarovce/Kitsse kupujeme rakúsku diaľničnú známku, aby sme si trošku skrátili cestu k Slovinsku. Po ceste zastavujeme len na pumpách a robíme si prestávku pri vyhliadke Sonnenturm na jednom z odpočívadiel. Keď sa nabažíme výhľadom po okolitej krajine, ideme ďalej.

Pokračujeme po diaľnici, z ktorej schádzame smerom na Bad Vellach a hraničný prechod Jezerski Vrh. Cestou sa kocháme krásnymi výhľadmi. Máme v pláne prespať niekde pri Jezersku, no pri pohľade na hodiny sa rozhodujeme ísť ďalej, keďže je ešte relatívne málo hodín. Pomaly sa prepletáme mimo diaľnice smer Kranjska Gora.

Po dlhšej dobe začíname hľadať nejaký kemping alebo miesto, kde by sme sa mohli zložiť na noc. Vidíme ceduľu kempingu, ktorá nás smeruje do mesta Radovljica, no akosi ho nevieme nájsť. Blúdime hore dole po mestečku, kde zbadáme v zákrute vpravo tabuľu na jednej z budov. Na vrátnici nikto nie je, no majú uvedený otvárací čas recepcie. Máme asi hodinku čas, tak sa ideme zatiaľ najesť. Po večeri sa vraciame na recepciu a fasujeme parcelu pre stan. Rozkladáme si stan, prezliekame sa a neskôr končíme v obchode, aby sme si nakúpili pitie a niečo na raňajky. Škoda, že kvôli rekonštukcii sa pred spánkom nemôžeme osviežiť v bazéne. Po večernom teplom čaji si teda už len líhame do našich spacákov.

4.9.2016 Nedeľa, Radovljica - Triglavski narodni park - Auronzo di Cadore

Ráno vstávame do slnečného rána, po raňajkách sa balíme a vyrážame smer Kranjska Gora. Z nej sa dostávame do Triglavského národného parku. Po pár kilometroch sa zastavujeme pri Ruskej kapelici. Je to malinká kaplnka, ku ktorej vedie upravený chodník pomedzi stromy.

Sadáme späť na motorku a čochvíľa sa ocitáme na horskom priesmyku Vršič. Robíme si pár záberov, kupujeme magnetky a pokračujeme k Soči.

Brázdime si to popri rieke Koritnica. Voda je čistá, krásne tyrkysová, fotíme sa na jednom z mostov a sme očarení okolitou krajinou.

Ďalej vedie naša stopa na Log pod Mangartom. O chvíľu prichádzame na križovatku, kde je odbočka na Mangart. Dostávame sa k malej búdke, pri ktorej vyberajú za prejazd poplatok 5 Eur. Čím vyššie stúpame, tým viac hmly a oblakov pribúda. Aj napriek tomu máme úžasný výhľad. Hore je výrazne chladnejšie a fúka silný vietor, tak robíme len pár záberov a zliezame dole.

Pomaly sa dostávame k talianskym hraniciam. Začína nám dobrodružstvo v novej krajine. Odbočujeme na Sella Nevea, až sa dostávame do Chiusaforte, odkiaľ sa napájame na hlavný ťah a ideme smer Ampezzo. Tu zastavujeme na obednú pauzu v miestnej pizzerii a tešíme sa, že si dáme fajnú taliansku pizzu. O to väčšie sklamanie nás čaká, keď nám ju nechcú pripraviť, pravdepodobne kvôli sieste. Pani nám podáva lístok s nejakými rýchlymi jedlami. Vyhral to šalát caprese, ktorý bol z lístka najdrajší. Tak vyhladovaní tlačíme do seba mozarelu s paradajkami a kúskom bagetky, zapíjame colou, platíme vcelku zaujímavý účet a ideme ďalej.

Predierame sa peknými kľukatými cestičkami smerom na Passo di Mauria, pred ktorým nás doháňa dážď, takže obliekame naše "rumunským dažďom ošľahané" nepremoky. Odtiaľ ideme ku kempingu, ktorý sme si vyhliadli. Obloha však nenaznačuje nič dobré, tak upúšťame od spania v stane a snažíme sa nájsť nejaké ubytovanie na blízku.

Po obehnutí asi troch penziónov, kde pýtajú za prenocovanie viac, ako máme v pláne minúť, hľadáme ubytovanie cez internet a nachádzame malý penzión Albergo Larese, asi 15 km od nás, v dedinke Auronzo di Cadore. Vybaľujeme si veci v izbe a schádzame na večeru. Počas nej sa vonku riadne stmieva a prichádza silná búrka. Po večeri si už len zajednávame raňajky a ideme si ľahnúť spať.

5.9.2016 Pondelok, Auronzo di Cadore - Dolomity - Lana

Ráno vidno na oblohe ešte mraky, ale neprší. Schádzame dole na raňajky a po nich sa ideme prejsť mestečkom. Majú tu pekný kostolík, malé útulné obchody a spletitými uličkami prechádzame cez park k azúrovo zelenému jazeru.

Je čas sa baliť, tak sa vraciame na izbu a onedlho už nahadzujeme kufre na motorku a vyrážame. Po pár kilometroch zastavujeme pri lanovke, ktorá vedie na Monte Cristallo.

Robíme si fotky a pokračujeme na Passo di Giau. Fotíme a obdivujeme okolité kopce. Krajina je tu nádherná, každých pár kilometrov stojíme a máme čo dokumentovať. Pokračujeme na Passo Fedaia, kde sa kocháme okolím, vidno odtiaľto aj zasnežené hory. Stojí tu niekoľko desiatok motoriek a prechádzajú aj skupinky turistov.

Ďalej smerujeme na Canazei, odtiaľ sa kľukatými cestičkami dostávame k Passo Sella. Ťaháme to kúsok vyššie až po odbočku na Passo Gardena, kde to stáčame späť a odbočujeme na Passo Pordoi. Rozmýšľame, že sa vyvezieme lanovkou, ale kvôli času pokračujeme v našej ceste.

Popri množstve lanoviek a zjazdoviek vedúcich ponad cestu sa dostávame až do Passo Campolongo. Počas jazdy fotíme okolie až sa ocitáme v Passo Gardena.

Keď sa dostávame do mesta St. Ulrich, je už niečo okolo pol piatej. Odbočujeme na hlavnú cestu, ktorá vedie popri diaľnici smerom na Bolzano, po prejdení ktorého si dávame pauzu na kávu v motoreste. Dúfame, že tu nájdeme pripojenie na internet, aby sme si mohli v okolí nájsť nejaký kempingový flek na prenocovanie. Pripojiť sa v Taliansku na internet však nie je také jednoduché, ako sme si predstavovali.

Rozhodujeme sa ísť na sever k Meranu, kde vidíme ceduľu, ktorá nás navádza na kemp Alpin Fitness Waldcamping Völlan v meste Lana. Chvíľu tu blúdime, no nakoniec sa k nemu dostávame a nemecko-anglicky si dohodneme miesto pre náš stan. Kemp je pekný, čistý, dokonca s bazénom a majú tu aj Porsche traktor.

Staviame si stan, varíme večeru a po sprche si líhame spať.

6.9.2016 Utorok, Lana - Stelvio - Fucine

Zobúdzame sa do slnečného rána. Raňajkujeme a po malej prechádzke povyše kempu sa balíme. Pomedzi sady s jablkami schádzame na hlavnú cestu smer Merano. Zhruba o hodinu sa približujeme k Passo Stelvio, na ktoré sa veľmi tešíme. Tušíme, že ideme správne, keďže stretávame veľa motorkárov a šoférov na luxusných autách.

Množstvom kľukatíc sa dostávame až na vrchol. Parkujeme na konci parkoviska pre motorky a v momente zastavenia zisťujeme, že sme spravili dobre, pretože o tri parkovacie miesta vyššie padá smerom k nám nová Honda Africa, ktorú zhodil Nemec so svojím ťažkým BMW RTčkom, ktoré ho v tom miernom kopci prevážilo na bok. Pomáhame zdvíhať Hondu a ideme sa rozhliadnuť po okolí. Prechádzame k stánkom popozerať nejakú tú magnetku na pamiatku a tiež si odfotiť okolité výhľady. Je tu celkom chladno. Hore na Stelviu sa stále lyžuje.

Keď sa pokocháme horami, sadáme na motorku a prejdeme Umbrailpassom až do švajčiarskeho mestečka Santa Maria Val Mustair, kde sa otáčame a ideme späť do Talianska. Peknými vracakmi s ešte krajšími výhľadmi zliezame až do Bormia. Cez Santa Caterinu sa dostávame na Passo Gavia. Nemôžeme prehliadnuť mohylu, ktorá tu stojí na pamiatku obetiam prvej svetovej vojny.

O chvíľku prichádzame k jazeru Bianco, pred ktorým sa nachádza veľký krucifix.

Z passa zliezame kľukatými úzkymi cestičkami do Precasaglio, kde odbočujeme na Passo del Tonale. Po celom dni si chceme dať niečo pod zub, no už nevaria. V obchode si nakoniec kupujeme sladké pečivo a pitie a ideme si začať hľadať kemping. V meste Fucine jeden nachádzame, Cevedale, a už už si staviame náš stan. Po celom dni si konečne pripravujeme jedenie. Malá prechádzka po kempe a chystáme sa pomaly spať.

7.9.2016 Streda, Fucine - Lido di Jeselo

Noc je vcelku dosť chladná, no ako vstávame, začína vyliezať aj slnko. Nenaháňame sa, robíme si raňajky a ostáva nám už len zložiť stan a zbaliť všetky veci. Dnes máme v pláne doraziť k moru. Vyrážame smer Trento. Predierame sa dolinami, obzeráme krajinu, dávame si pauzu na krajnici a pokračujeme južne na Treviso.

S pribúdajúcimi kilometrami je stále teplejšie a začíname vo vzduchu cítiť soľ. Cesta k moru sa nám zdá nekonečná a už sa tešíme ako sa v ňom osviežime. Približujeme sa k Lido di Jesolo, nášmu konečnému bodu tohto dňa. Prechádzame pár uličiek a nachádzame náš hotel La Fenice & Siesta, ktorý sa skladá z dvoch budov. Parkujeme a ideme sa zahlásiť na recepciu. Dostávame izbu, vykladáme si veci, prezliekame sa do plaviek a utekáme sa po celom dni schladiť do vytúženého mora.

Pred večerou ešte lebedíme pri bazéne na streche hotela. Dávame si sprchu a schádzame na večeru. Po dobrom jedle líhame do postele, pozeráme ešte ako by sme sa najlepšie dostali do Benátok, čo sa nakoniec rozhodujeme nechať na náhodu a zaspávame.

8.9. 2016 Štvrtok, Benátky

Prebúdzame sa do krásneho slnečného rána. Pred výletom sa ideme naraňajkovať. Balíme si ruksak a štartujeme motorku. Po asi dvadsiatich kilometroch parkujeme na parkovisku v Punta Sabbioni, kde platíme 5 Eur. Tu si v jednom zo stánkov kupujeme obojsmerný tiket loďou Marco Polo do Benátok. Cena za oboch nás prekvapuje, platíme 20 Eur s tým, že loď z Benátok do prístavu chodí cca každú hodinu, takže nie je problém dostať sa späť, aj keby sme sa pri prehliadke mesta zdržali.

Sadáme si na hornú palubu a pomaly sa plavíme aj s ostatnými spolucestujúcimi. Plavba trvá asi pol hodinku. Loď kotví kúsok od námestia San Marco. Vrháme sa do davu, aby sme preskúmali toto starobylé "romantické" mesto. Všade je toľko turistov, že odfotiť sa niekde osamote je tak trochu problém. Prechádzame námestím, fotíme okolité budovy a postupne sa vnárame do úzkych uličiek plných reštaurácií či rôznych obchodíkov. Zakaždým vychádzame na nejakom malom námestíčku a prechádzame množstvom mostov.

Zrazu sa ocitáme na druhej strane Benátok. Tu si dávame pauzu na pitie a niečo malé pod zub. Pri ceste späť sa orientujeme podľa mapy, ktorú sme dostali pri kúpe tiketu. Benátky máme preskúmané, už len kupujeme nejaké tie suveníry na pamiatku. Po úmornom chodení sa usádzame na palube lode.

Sadáme na motorku a cestou späť do Lido di Jesolo sa ešte zastavujeme v meste Cavallino, kde mala ľadvinka stužkovú. Pár pamätných foto s miestami, kde sa nič po nejakom tom roku nezmenilo a už si to ženieme k nášmu hotelu a potom hneď na pláž. Čaká nás už len večera a po nej výdatný spánok.

9.9.2016 Piatok, Lido di Jesolo

Po raňajkách si chceme tento deň dopriať oddych na pláži. Kúpeme sa, relaxujeme, počúvame hudbu a užívame si ničnerobenie pred zajtrajšou cestou domov. Na obed sa schovávame pred slnkom v izbe s pivkom a našou prvou talianskou pizzou. Neskôr si ešte užívame posledné čvachtanie sa v mori, nasleduje večera a po nej prechádzka po dlhej ulici s kadejakými obchodmi. Spiatočnú cestu do hotela si volíme popri pláži. Balíme si veci, pozeráme trasu domov a líhame si spať.

10.9.2016 Sobota, Lido di Jesolo - Žilina

Vstávame, ideme na posledné raňajky. Je pred nami dlhá cesta domov na Slovensko. Nahadzujeme kufre na motorku, na recepcii odovzdávame kľúče, nasadáme a valíme mimo diaľnice smer Tarvisio. Kúsok za hranicami sa napájame na diaľnicu. Všade naokolo vidíme veľa motorkárov. Na odpočívadle stretávame český pár na ich trojkolke. Od nich sa dozvedáme, že pri jazere Faaker See sa koná zraz.

Zvyšok cesty zastavujeme už len kvôli tankovaniu a malej pauze na občerstvenie. Ideme smer Žilina, zbytočne sa nezdržiavame. Najbližšie stojíme až na bratislavskom letisku, kde sa stíhame rozlúčiť s rodičmi, ktorí letia užiť si dovolenku. Pôvodne sme sa chceli ísť najesť na Červeník, no nakoniec meníme plán a šinieme si to rovno domov.

Po návrate nás čaká spánok a po ňom vstrebávanie pocitov z našej cesty za poznaním talianskych hôr. Či už sme celé dni cestovali kľukatými horskými cestami alebo sa váľali na piesočnej pláži, riadne sme si to užili. Už sa tešíme, kde nás nabudúce zavanie naša chuť po cestovaní a objavovaní pre nás ešte nepoznaných ciest.