Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 24.08.2015 Autor: René Valúšek - NaBabettePoSvete
Čitatelia: 30610 [Mototuristika - Ázia - Cestopis]
Výprava Na Babette do Ázie 2015 má za sebou Arménsko, kde dosiahli aj najvyšší bod výpravy jazero Kari (3190m n.m.) pod horou Aragats. 23.8. po viac ako 5000km dorazili domov, do Senice.
Polohu na mape je možné si priblížiť. Slúži na to ovládací panel a tlačidlá a v ľavej časti mapy. Mapu môžete aj posúvať jednoduchým kliknutím a ťahaním.
Klikom na vybraný bod na mape označený poradovým číslom: sa zobrazia bližšie informácie o čase, mieste, celkovo absolvovaných kilometroch a podobne.
Tu na tomto mieste nájdeš vždy najčerstvejšie správy od chalanov z cesty. Správy zasielajú denne prípadne raz za 2-3 dni podľa toho ako sa im podarí pripojiť na internet. Na mape môžeš aj sledovať ich postup.
Prinášame vám rozhovor natočený s chalanmi v úplnom závere cesty už na Slovensku.
5000 kilometrov, 50 dní, 3 blázni
Cesta skončila, zážitky ostávajú
"Život je krátky, ale nemusíš sa ponáhľať, aby si si ho užil"
ĎAKUJEME, bez vás by sme to nedali:
www.styx.sk/titulka/aktuality/
www.moped-slovakia.sk/
www.whiteonion.sk/
hotelslovan.sk/
MESTO SENICA
COOP JEDNOTA
AUTOCENTRUM SENICA
www.facebook.com/pages/DD-Autotechna-Senica/220315634833616?fref=ts
www.tvregion.tv/
motoride.sk/
www.outdoorfilmy.sk/
www.facebook.com/SenicaDen?fref=ts
a ostatní
smile – emotikon
STE SUPER
Keďže chalani boli na východe slovenska dohodol som si (Tomáš Hajduch - Awia) s nimi stretko. Stretli sme sa v Prešove a vybehli niečo zjesť a pokecať do Veľkého Šariša.
Zobúdzame sa celí mokrí na ukrainskom poli, 45km od hraníc (obec Poroshkovo). Kupujeme lacný ukrainský benzín, vodku a mierime do obce Ubľa. Na hraniciach zasa zhadzujeme batožinu. Kontrola prebehla k údivu úspešne, sme na Slovensku! Ach tie cesty! Asfalt a konečne viem prečítať všetky nápisy na značkách. Iba do kopcov sa s tými 12 litrami ťažkého ukrainského benzínu ide ťažšie. Momentálne sa nachádzame v Humennom, no radi by sme ešte dnes prišli k Veľkej Domaši. Čaká nás ešte cesta cez celé Slovensko, no je to super pocit byť po 40. dňoch znova doma.
Tri dni blúdime po ukrainských kráterových cestách, mokneme a hľadáme hranice. V beznádeji sa pred križovatkou pýtame ukrainského policajta na cestu. Posiela nás rovno. Ideme v ľavo. Výmoľov na cestách na 1km2 tu je viac ako počet obyvateľov. No aspoň krajina a dievčatá sú tu pekné =)
Celkovo: 4185km
O ôsmej ráno odchádzame z dedinky Hulboaca (pri Kišiňove) na sever Moldavska. Zasa na nás pečie slnko a zasa stále klesáme a stúpame. Denis je bez zadnej brzdy, no vraj má kvalitné podrážky. Po obede sa začalo zmrákať, mierne popŕchať a zrazu sme boli v búrke. Prešli sme si menšími krúpami a celí zmáčaní išli ďalej, nech rýchlejšie uschneme. K večeru sme sa dostali až k ukrajinským hraniciam. Colníci sa nás milo spýtali, čo máme v batožinách, tak sme milo ukázali na naše tričká - prešlo nám to bez problémov. V poli, za mestom Rososhany, sme zložili stany a prečkali búrkovú noc viac-menej v suchu.
Dnes sme prešli: 236km
Celkovo: 3677km
Hneď ráno prechádzame ukrainské hranice - a sme v Moldavsku. Radi by sme prišli do Kišiňova, takže to vyzerá na celý deň v sedle Babetty. Cesta sa akosi ťahá, keď sa pred nami objaví cyklista. Zapíname kameru, bude sa predbiehať. Prebehne 10 minút, stále sa nepribližujeme. Asi 30km žhavíme Babetty 32 km/h a má to výsledok. Predbiehame cyklistu, predbieha cyklista nás a potom odbočuje na benzínku. Vzdal to. Blížime sa ku Kišiňovu, keď na nás začne trúbiť dodávka s českou značkou. Z auta výjdu dvaja Česi - patria k výprave ôsmych Babiett k Čiernemu moru. Jednoducho neskutočná náhoda. Vymeníme kontakty, pokecáme, pofotíme a ideme do Kišiňova.
Dnes sme prešli: 181km
Celkovo: 3441km
O 8 ráno prichádzame do prístavu v Illichevs'ku na Ukraine. 3 hodiny čakáme, kým nás konečne pustia z trajektu. To však nie je všetko. Na rade sú kadeaké kontroly. Ďalšie 2 hodiny blúdime po prístave a zbierame všemožné razítka a podpisy. Cítime sa ako na detstkom tábore, kde beháte od stánku k stánku, ibaže naše stánky nie sú nijako označené a nikto nevie kam prv ísť. Pri poslednom stánku so závorou odovzdáme papier s peknými farebnými razítkami a konečne vstupujeme na Ukrainu.
Vychádzame z prístavu, tankujeme lacný ukrainský benzín a smerujeme do Moldavska. Asfalt na ceste vyzerá super. No po 20km mizne, potom sa zasa objaví. Až máme pocit, že stále blúdime po Arménsku. Počasie si to konečne rozmyslelo a namiesto 40 stupňových horúčav je príjemných 25 a zamračené. Cesta sa zlepšila a Denisovi začína tancovať zadné koleso - defekt. Chytol do zadného plášťa pekný 2cm dlhý klinec. Pipleme sa s defektom a príjemne nám u toho prší. Stanujeme u rieky, 12km od Moldavských hraníc (za mestom Maiaky).
Dnes sme prešli: 82km
Celkovo: 3260km
Budeme sa plaviť z Batumi do ukrajinského mesta Illichevs'k. Pred sebou máme ešte približne 1700-kilometrovú cestu naprieč Ukrajinou, Moldavskom a Slovenskom.
Vybavujeme v Batumi trajekt do Illichevs'ku a konečne trocha oddychujeme.
O 14:00 máme prejdených 126km a konečne sme dorazili do Batumi. Nechceli sme platiť za ubytovanie, tak sme prvú noc prespali na pláži. Večer nám gruzínsky mikrobus pri cúvaní nabúral do Babetty. Našťastie si to odnieslo len zadné svetlo, z ktorého sú teraz pekné puzzle.
Dnes sme strávili takmer celý deň v Tbilisi. Pochodili sme mesto, pozreli most mieru a navečer vyrazili smer Batumi. Z časových dôvodov nechceme riskovať vedľajšie (poľné) cesty, tak ideme po diaľnici v odstavnom pruhu. Najhorší bol výjazd z mesta, no v Batumi je doprava rozhodne horšia. Hneď ako sa dalo, zišli sme z diaľnice a kempovali na obilnom poli pri meste Mukhrani.
Dnes sme prešli: 81km
Celkovo:2769km
8:00 opúšťame Sevan a začíname druhú polovicu našej cesty - 2500 km zdolaných. Odhodlaní vyrážame k hraniciam, ktoré sú podľa nášho cestného meradla "palec-ukazovák" približne 170 km. Do 12:30 bojujeme so stúpaniami nad 10%, ktoré sú dlhé 5km a viac. No kompenzujeme si to príjemnými 6% klesaniami. Za 5 hodín sme prešli 56 km, čo je neskutočne málo. Povedali sme si, že zosadneme až na hraniciach (pokiaľ si to teda Babetty nerozmyslia). A nerozmysleli.
O 17:00 prichádzame na hranice. Balím suvenír do batožiny, a dúfam, že nás už tradične prehľadávať nebudú. A ako napriek. Prvýkrát v histórii našich výprav musíme dať dole všetku batožinu, aby ju skontrolovali. Röntgenová kontrola prebehla v poriadku (už som si vymýšľal príbehy o náleze lebky). Potom však prišiel policajt so psom. Zasa chvíľa strachu, no keď si pes čuchol k mojím týždňovým ponožkám, nečudujem sa, že tú lebku nezacítil. Všetko prebehlo ok, síce nás hodinu zdržali, ale sme v Gruzínsku! Ideme takmer do ôsmej večer. Pozriem na tachometer, počítam kilometre. Máme tu Ázijský rekord! Dnes sme prešli 189km! Čo je napriek tomu, že sme za prvých 5 hodín prešli približne 60km, čistili spojky a karburátor plus nás na hraniciach hodinu zdržali super výkon! Uťahaný rozbaľujeme o deviatej stany. Sme 27km od Tbilisi, hlavného mesta Gruzínska. Zajtra nás čaká gruzínska cestná anarchia!
Dnes sme prešli: 189 km
Celkovo: 2688
Ráno vyrážame z mesta Ashtarak smerom na jazero Sevan. Z časových dôvodov chceme ísť po diaľnici, ktorá vyzerá na mape kratšia a pravdepodobne tam nebude veľa stúpania. Na cestu sa pýtame miestnych, ktorí nás však naviedli na vedľajšiu cestu. Super. 5km dlhé 6-12% stúpania nám pri 40 stupňových horúčavách dávajú zabrať. Chladíme, ideme, chladíme, chladíme, ideme. A stále dookola. V jednom z kopcov sa mi roztrhla reťaz na šliapanie, opravujeme a v tráve vidíme čosi divné. Našli sme lebku! Je to zvieracia (pravdepodobne psia). Mrzelo ma, že som zo Slovenska do Arménska nič zaujímavé nedoviezol, tak som sa rozhodol zobrať si suvenír z Arménska.
Lebku som pripevnil na predný blatník (cestou na nás zúria psy, možno to pomôže) a išli sme ďalej. Značenie je tu len na jedno mesto - Jerevan, ktorému sa chceme vyhnúť. Za Jerevanom už značenie nie je. Zasa sa pýtame na cestu, po chvíli vidíme diaľnicu a vchádzame na upravený asfalt! No aj na diaľnici sú 9% stúpania dlhé 1-2km. Chladíme. No aspoň tu je značenie na Sevan. Po 79 km prichádzame do mesta Sevan a hľadáme cestu k jazeru. Je opravdu veľké, vlny sú väčšie ako vo Varne! Kúpeme sa v 20 stupňovej vode a hľadáme camping. Všade sú platené campingy, no po chvíle hľadania sme si miesto našli. Zajtra chceme prejsť späť do Gruzínska. Snáď sa to podarí.
Dnes sme prešli: 101km
Celkovo: 2499 km
O Siedmej ráno vyrážame na Kari Lake v Arménsku. Toto jazero vo výške 3190m n.m. je taktiež najvyšším bodom tohtoročnej expedície. Blúdime po meste Ashtarak a pýtame sa na cestu. 7:45 stojíme pod prvým kopcom. Prejdeme 2km, kopec nekončí. Kupujeme jedlo, vodu na cestu a ideme ďalej. Celých 36km sme stúpali viac ako 2000 metrový výškový rozdiel. Žiadna milosrdná rovinka alebo klesanie.
Neustále stúpanie, prehrievanie a chladenie. 3000 metrová nadmorská výška sa na výkone Babetty výrazne preukázala. Otáčky klesali, vzduch redol, posledných 5km sme neprekročili rýchlosť 10km/h (pre zmenu sme Babetty tlačili zasa my), no stálo to za to! Babetty to zvládli bez poruchy a my sme mali poriadny 5 a pol hodinový kondičný tréning. Pri jazere sme omylom narazili na kempujúcu arménsku rodinku, ktorá nám dala najesť a vypiť sme si s nimi tiež museli. Po šiestom prípitku sme sa po rusky zhovárali ľavou zadnou a cesta späť bola o veľa veselšia. Neostáva mi nič iné, než dodať, že Arménci (najmä tí mimo veľkých miest) sú úžasný a veľmi pohostinný ľudia.
Dnes sme prešli: 81km
Celkovo: 2408km
Vstávame 5 km za arménskym mestom Gyumri a ideme smer Spitak. V noci bola strašná búrka, takmer nám to dolámalo stany. Od rána je to samé stúpanie a klesanie. Najhorší úsek bol so značkou 9 percentného stúpania dlhého 7 km. 4krát sme stáli a chladili - seba aj Babetty.
Prešli sme 135 km, celkovo 2327km. Spíme v meste Ashtarak. Zajtra sa chystáme vystúpať horu Aragats, až po Kari Lake, vo výške 3190m n.m. Približne 2km do výšky na ceste dlhej 36km. Už sa tešíme!
Popredu sa ospravedlňujeme za minimum infornácií... 3 dni sme sa plavili, ale SME TU!!! Gruzínsko je naše! Bohužial nezačalo príliš dobre a pokračujeme len dvaja. (Keď bude čas pridáme info.). Máme za sebou prvé stovky gruzínskych kilometrov a asi najhorší úsek našej cesty, vedúci cez horské sedlo vo výške cez 2000 m.n.m., 50 kilometrov off-road cesty, pred ktorou to vzdal aj nemecký pár na GS-ách, no v žiadnom prípade nie MY!! Ak nám podmienky dovolia pridáme čoskoro fotky.
DOPLNENÉ: Príchod do Batumi (Gruzínsko) bol naozaj krásny. Mali sme skutočne radosť. Až do chvíle, kedy Láďovi začala Babetta protestovať. Mysleli sme, že zase len jedna z bežných porúch, a tak sme sa dali do práce... ani po dvoch hodinách sa nám ju nepodarilo sprovozniť, preto sme ju z ulice zatlačili k pláži, kde sme opäť pokračovali... Vymenili sme všetko čo sa dalo, robili sme čo sme mohli... 2 dni sme takmer nejedli, spali na tráve pri chodníku a vŕtali sa v stroji... Bohužiaľ občas veci nejdú podľa plánu a jednoducho sa to nepodarí... Možno to bola naša chyba alebo to bolo nad naše schopnosti, ale urobili sme všetko, čo sme vedeli... keby sa to stalo komukoľvek z nás, tak sme takisto skončili... bez Láďu tu nie je taká sranda a je nám to ľúto... cestu ale dokončíme. MY SA NEVZDÁVAME!!!
Bulharsko je naše prekliatie... Zlé cesty, o ktorých sme počuli, sú ešte horšie... Doslova nás to ničí... rozbité ložiská v kolesách, zlomené zrkadlá, pokazené zapalovanie, defekty, pokazená volnobežka v motore... A aby toho nebolo málo, v noci prišla polícia. Keďže sme sa vŕtali takmer 3 hodiny hľadaním závady a vymieňaním zapalovacej cievky na Denisovej Babette museli sme kempovať hneď za mestom, cez ktoré sme prechádzali. Zložili sme z babiet všetky veci, rozložili stany a v tom (niečo po 11 večer) zastavilo u našich stanov auto - Polícia. Po anglicky nám vysvetlili, ževraj to tu je tak nebezpečné a že vonku spať nemôžme. Noc sme strávili za bránami policajnej stanice pod hromadou kamier a svetiel, ktoré sa v noci zhasnúť neplánovali. Máme toho dosť ale nevzdáme to!!!
Sme 60 km od mora (Varna)... Juhuuuu!
Dnes sme sa konečne dotali do Bulharska Babettky šlapú ako hodinky... na cestách vládne anarchia... väčší má prednosť (mesto Vidin).
Ráno sa kúpeme, varíme polievku a o 9:00 vyrážame do dedinky Stará Palanka, na kompu cez Dunaj. Ideme podľa značenia a prichádzame k Dunaju. Je 9:45, kompa ide o 10:00 a nikde nikto. Pýtame sa miestnych, posielajú nás naspäť okolo celej dediny. Až keď prídeme na miesto, všimneme si, že sme boli asi o 100 metrov ďalej. Nevadí, stíhame. Naloďujeme sa na kompu a plavíme sa cez Dunaj, ktorý je v týchto miestach ohromne široký, jednoducho úžasný. Ušetrilo nám to obchádzku cez Belehrad, a aspoň na chvíľu sme zosadli z Babiett. Vyloďujeme sa. Nekonečné rovinky sú za nami a pred nami 300 metrový strmý kopec. Šliapeme. Asi po piatich kilometroch sa začína asfalt zhoršovať. Po desiatich už asfalt nie je. Myslíme si, že ideme zle, no mapa velí vpred! Pred sebou máme štyri kilometre štrku, piesku, jám a kameňov. Cesty sú značené až za križovatkou alebo vôbec. Je teplo, tak posielame Denisa do malého obchodíku pre vodu (lebo ako jediný mal dináre). Vracia sa bez vody. V presvedčení, že dal predavačke 500 dinárov mu povedala, že to neberie a na otázku „credit card?“ dostal odpoveď NO. Potom prišiel na to, že nemá 500 dinárov, ale 500 forintov. Tak bez vody pokračujeme ďalej. Cesta sa už zlepšila, prichádzame k Silver Lake (Strieborné jazero). Chceme si dať niečo z miestej kuchyne, a tak prvýkrát jeme v reštaurácii. Po obede pokračujeme ďalej, popri Rumunsko-Srbských hraniciach. Ideme popri Dunaji zvyšok dňa. Vidíme na druhú stranu – do Rumunska. Dunaj je v týchto miestach vážne krásny. Dokonca mi príde krajší ako pri jeho delte. Kempujeme za mestom Dolnij Milanovac. Pri rozkladaní stanov sa pri nás pristaví auto s rumunskou ŠPZ a pýta sa na cestu. Kam? Do Rumunska. Tie ženy.. =D A tak Slováci pomáhajú Rumunke, dostať sa do Rumunska.
Kilometrov za deň – 140 km
Kilometrov celkovo – 1085 km
V noci bolo okolo 10°C. Denis spal (mrzol) v hammacku. Smejeme sa jeden na druhom, fotíme, je sranda a dobrá nálada. Na obed prichádzame do Kovačice a po týždňovej paštekovej strave hľadáme reštauráciu. Blúdime po Kovačici, no všade, kde nás posielajú sú len bary. Je sobota 12:00 a jediné čo sme našli bol fast food, kde neberú kreditky. Kupujeme chleba, vyťahujeme pašteku. Pristavujú sa pri nás ľudia, ktorí rozumejú a aj hovoria po slovensky. Odporučili nám prejsť aj cez slovenskú obec Padiny, kde už je územie Deliblatskej Peščary. Prechádzame cez Padinu a stojíme na svetelnej križovatke, keď sa pri nás pristaví auto a vodič nás pozíva na kávu. Tak ideme. Vysvitlo, že je to sám majiteľ miestneho baru Elephant a vie perfektne po slovensky. Dozvedáme sa, že v Padine žije 99 percent Slovákov. Prečo? Samí Slováci a jeden cigán, ktorý o sebe tiež tvrdí, že je Slovák. Do baru sa na nás príde pozrieť zopár ľudí, ktorí neverili, že by niekto mohol prísť do Srbska na Babettách. Radia nám cestu – kratšiu, rýchlejšiu. Keď spomenieme, že sa nám celé Srbsko nepodarilo zohnať mapu, Martin, ktorý je mimochodom tiež motorkár („Goldwingáč“) nám priniesol z domu starú mapu. Bola to mapa bývalej Juhoslávie, zakúpená ešte na Slovensku za 12 KČS. Ukazujú nám, kde máme prespať a kde sa dá prejsť cez Dunaj. Odchádzame. Neradi, no veľké straty si dovoliť nemôžeme – trajekt nás nepočká. Po 80 km prichádzame do mesta Bela Crkva (Biely Kostol) a stanujeme na pláži jedného zo siedmych jazier. Konečne voda!!! Ten úžasný pocit čistoty...
Kilometrov za deň – 157 km
Kilometrov celkovo – 945 km
Je super zase počuť slovenčinu od niekoho cudzieho ...slovenská dedina, Kovačica. Smerujeme do púšte (Deliblatska Pescara)
Zobúdzame sa na mäkkom! Daniel nám uvaril tri kávy, Denis si dá tradičné tri lyžičky cukru a ide baliť veci na Babettu. Láďa vstane, príde ku káve a omylom dá do Denisovej ďalšie tri lyžičky cukru. Denis pije cukor s kávou. Nabudení sadáme na motorky a ideme smer Kikinda. Čas ubieha neobvykle rýchlo. Po dvoch hodinách jazdy zastavujeme na benzínke. Milá predavačka nám dala lízatka! Ja som mal na obale blondínku, Denis černovlásku a Láďa kura =D jednoducho každý to, čo má rád. Slnko začína piecť. Teplo a nekonečné srbské rovinky nás uspávajú, no jazdí sa tu super. Vsadil by som sa, že človek, ktorý povedal že Zem je rovná doska, bol zo Srbska. O piatej večer prichádzame do Kikindy a voláme ďalšiemu srbskému kamarátovi Denisovi Igazovi. Chvíľu pobudneme v Kikinde, tradične vymeníme naše tričko za tričko ich klubu a ideme v ich doprovode smerom na Kovačicu. Spíme za mestom Ecka (asi 30 km od Kovačice) v prístrešku pri cyklotrase, ktorá slúži viac pre Tomosy (niečo ako nepodarená Jawa 50/23 Mustang) ako bicykle.
Kilometrov za deň – 146 km
Kilometrov celkovo – 788 km
Búrka prestala, no pršať nie. Vietor odfúkol altánok stanu a kompletne mi premokli topánky ( mám len jedny topánky). Na nohy som si navliekol igelitové sáčky a vyrazili sme k Maďarsko-Srbským hraniciam. Oproti predošlým dňom, teplota klesla takmer o 20°C. Konečne! Spočiatku to bol trocha šok, no chladili sme sa lepšie my, a aj Babetty. 15:30 prechádzame hranice a voláme srbskému kamarátovi Danielovi. Bol zaskočený. Pôvodne sme sa dohodli na piatok, no dnes je štvrtok. Chvíľu sa hanbíme, že už nepoznáme ani dni v týždni, no Srbi sú jednoducho úžasní ľudia. Za dve hodiny zvolali členov ich motoklubu, zorganizovali grilovačku a čakali na nás. Pokecali sme, pojazdili okolie a prespali v dome motoklubu Sinovi Severa, v meste Bačka Topola. A aby som nezabudol, dostali sme čisté klubové tričká!! Srbsko je super!
Kilometrov za deň – 163 km
Kilometrov celkovo – 642 km
Vstávam skoro ráno (okolo 5:30). Musím vyčistiť spojku a vymeniť tesnenie palivovej nádrže, palivovú hadičku a filter. O 10:00 opúšťame Balaton a smerujeme k Srbským hraniciam. Horúce počasie dáva zabrať nám i Babettám. Kde sú tie sľubované búrky?! Nocujeme 70km od srbských hraníc v opustenom starom kaštieli, ktorý pravdepodobne slúžil ako detský domov. Denis si rozložil medzi stromy hamack, no v tom začalo pršať. Blýskalo sa, hrmelo, okno na opustenej veži kvílilo a trieskalo. Búrka ako sa patrí.
Kilometrov za deň – 135 km
Kilometrov celkovo – 479 km
A na Balaton! 39 stupňové horúčavy sú dostatočnou motiváciou. To dáme! Cestou sa zastavujeme v Kolárove (moped slovakia) a pribaľujeme posledné veci, ktoré by sme mohli na ceste potrebovať. V Komárne máme okrem prekročenia hraníc ešte jednu misiu. Neradi by sme do Ázie prišli na dvoch Babettách a jednej Ba....a-e, tak potrebujeme nové polepy. Po pol hodine vyjednávania a hádania sa na pošte víťazoslávne štartujem Babettu. Máme ich! Čerstvé originál nálepky BABETTA od Juraja Klimenta. Spokojne opúšťame Slovensko, keď mi začne zadné koleso vydávať podivný zvuk. Odpadla skrutka blatníka. Kupujem nové, aj do zásoby, a ide sa ďalej. Okolo ôsmej večer prichádzame na Balaton.
Kilometrov za deň – 163 km
Kilometrov celkovo – 344 km
Tretí deň na ceste, 215 kilometrov za nami, 4785 pred nami
všetko šlape ako má (Láďa stratil pedál a Renovi odpadol blatník)... po ceste sme navštívili našich partnerov (www.styx.sk, www.moped-slovakia.sk ) a vyrážame smer Balaton
21:50: Dnes sme dorazili na Balaton (Maďarsko) takmer bez poruchy
Vyrážame smer Vráble. Testujeme vysielačky a s napätím sledujeme kamióny, ktoré nás predchádzajú na hlavných cestách. Kúsok od Kolárova z Láďovej Babetty čosi odletelo. Pedál!! A priamo pod kamión. Stojíme a smejeme sa. Potom sa už smejeme stále. Stanovali sme v Nových Zámkoch, u vody a s komármi.
Kilometrov za deň – 116 km
Kilometrov celkovo – 181 km
Výprava Na Babette do Ázie 2015 odštartovala túto sobotu. Takmer dva mesiace budeme Babetty trápiť na miestach ako je Deliblatska Peščara (jediná európska púšť ležiaca v Srbsku), či hory Kavkazu s nadmorskou výškou cesty viac ako 3000 metrov. Nejde tu len o tú ázijskú, gruzínsko-arménsku časť cesty, veď takmer mesiac strávime blúdením po Balkáne, kde je taktiež veľa veľa zaujímavých miest, ako sme už zistili na minuloročnej ceste do Moldavska.
O 14:30, plní optimizmu opúšťame Senické námestie. S úsmevom na tvári míňame prvý kilometer za Senicou ( kde sme minulý rok hodinu stáli a nakoniec vymenili karburátor). No dlho nám to nevydržalo. 2km za Senicou stojíme. Meníme vymedzovač v zadnom kole a zahusťujeme tlmiče. Dostali sme sa len kúsok za Trnavu. Veď čo.. Je to prvý deň. Netreba to preháňať.
Kilometrov za deň – 65 km
Kilometrov celkovo – 65 km
Tramtadadááá (famfáry)... je tu ten moment, na ktorý ste všetci netrpezlivo čakali, ten moment kvôli ktorému už mesiace nespávate!!! Náš SLÁVNOSTNÝ (no dobre, nie až tak slávnostný...) ODJAZD ...robím si srandu, len jednoducho konečne vypadneme
KEDY? ...5.7. (pre toho kto nevie čítať dátumy to je už túto nedeľu!)
KDE? ...Senica, námestie (ani slepý by to neminul)
O KOĽKEJ? 14:00 (najteplejšia hodina dňa)
AKO? jednoducho... len kopneme do pedálov a ono to už ide samo...
Znovu ĎAKUJEME tým, bez ktorých by sme boli zopár dní viac hladní ako obvykle
www.styx.sk/titulka/aktuality/
www.moped-slovakia.sk/
www.whiteonion.sk/
hotelslovan.sk/
MESTO SENICA
COOP JEDNOTA
AUTOCENTRUM SENICA
www.tvregion.tv/
motoride.sk/
www.outdoorfilmy.sk/
a ostatní
..ste SUPER
Pridané: 24.08.2015 Autor: René Valúšek - NaBabettePoSvete Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 166801 | Včera: 198911