Zhodnotenie Dalmatia rally 2015 4/4

Landal

Prvá ma napadne perfektná organizácia a druhá nádherná krajina. Nebola to nenáročná záležitosť, a v druhej 395 km dlhej etape sa niektorí jazdci údajne sťažovali na vysokú náročnosť, ale žiadny masaker sa z môjho pohľadu nekonal. Celý pretek mal skutočný rally charakter a podiel vypalovacích šotoliniek bol vysoký. Kamene boli, aj nejaké skalné schodíky a skaly v tráve, ale v celku prijateľne. Pripúšťam ale, že po dvoch absolvovaných „Albániách“ môžem mať kritériá trochu posunuté.

Rally je logisticky nenáročná vďaka stálemu bivaku. Ubytovanie na úrovni, strava výborná a pestrá. Celý pretek sa dá odjazdiť na jednej prednej a dvoch zadných pneumatikách. Terény sú zmiešané, nájde sa aj tráva, aj hlina, ale základom sú rôzne stupne šotolín a kamienkov.

Navigácia je intenzívna a itíky sú dlhé. Ale ich kvalita je výborná. Za 5 dní jazdenia som nezbadal v itinerári jedinú nesprávnosť! Špeciálky sú krátke a skoro vždy majú dĺžku okolo 20 km. V jednej etape sú dve. Časové limity na spojovačky sú pohodové. Samostatnú zmienku si zaslúži Honda Africa. Po totálne zbabranom prológu, kedy som nabral penaltu 25 minút, som napokon skončil z 90tich súťažiacich na 32. pozícii, a to s najťažšou motorkou v štartovom poli. Ak zohľadním, že problémy s magnetom pre Tripmaster som odstránil až pred posledným dňom, tak aj v navigácii som podal svoj doteraz najlepší výkon (jazdiť navigačnú rally bez navigácie je vtipná záležitosť). Celá starostlivosť o motorku spočívala v nasledovnom. Počas dňa voľna prezutie zadnej gumy, kontrola namazania predného mousse, kontrola stavu oleja, výmena šróbov uchytenia blatníka, vyčistenie vzduchového filtra. Každý večer vyčistenie a namazanie reťaze. To bolo všetko! Pohodovejší pretek z hľadiska motorky som ešte neabsolvoval.

Obuté som mal mousse, na ktorých som odjazdil minulý rok 1500 km na Albánii. Vydržali celú rally aj napriek Afričkynej váhe.

Josip si to zase odskákal s defektmi. Neviem ako to robí, ale on pichne všetko čo sa pichnúť dá! Odkedy sme mu obstarali mousse tak to bolo pohodička.

Z celej rally je smutné len Samčove odstúpenie pre neopraviteľnú poruchu motorky. Pritom ako nováčik to mal fakt slušne rozbehnuté. Dúfam, že si začiatočnícku smolu vybral a nabudúce to naplno odpáli.

Pretek so mnou absolvovala aj rodina. Každý deň ma čakali pri bráne starého mesta, kde etapy končili – zakaždým rovnaká radosť a skákanie, že „ocko už je tu!“. A potom jazda so synmi za sebou a dcérou pred sebou na motorke až do depa - to je na nezaplatenie! Napriek tomu, že išlo o rally na vysokej úrovni, mal som čas, resp. som si ho urobil, aby som sa im mohol venovať. Táto rally je určite tou, kde má význam brať rodinu sebou.

Na záver trochu chvály na náš tím. O tom, že sme zrejme urobili dobrý dojem svedčí samostatný odsek o nás v talianskom internetovom magazíne mAXImagazine (str. 25), voľný preklad znie asi takto: "...A keď už hovoríme o bojovníkoch ... tento rok pricestovali traja jazdci zo Slovenska, ktorí ihneď získali prezývku Vikingovia pre ich prístup: jednoduchý a tvrdý. Jozef Kráľ napríklad bol schopný v druhej etape prejsť viac ako 200 km s prázdnym predným kolesom a nechcel prijať pomoc na posledných 60 kilometrov hard off-road, hoci to bolo neskoro večer, zo strachu, že bude penalizovaný a nebude môcť štartovať na ďalší deň. Ďalší slovenský jazdec Martin Landl pretekal na ťažkej Africa Twin a nikdy sa nesťažoval ani nespomalil."