Minimotocykle pre deti na báze Pionier 550 2/2

Vo svojom archíve som našiel zmienku o pretekoch minimotocyklov na uzavretom okruhu pre mládež v areály jednej z mnohých Autoškôl Zväzarmu. Takéto podujatie každoročne organizovala Základná Organizácia Zväzarmu ČKD Hradec Králové. Z dnešného pohľadu bohatým sponzorom bol podnik ČKD (skratka prezentuje firmu známu už od prelomu 19/20-teho storočia ako Československá Kolben Daněk a.s.- za socializmu známa výrobou lokomotív). Bolo to vrcholné detské podujatie bývalého Východočeského kraja. Organizátori ho pojali ako výstavu detských vozítok, preteku mini – motokár, mini – crossov a mini – cestných špeciálov. Samotné preteky boli ako súťaž zručnosti, súťaž pravideľnosti (ako u dnešných veteránskych akcií) a nakoniec bola spanilá jazda všetkých účastníkov. Aby bola naplnená litera stanov Zväzarmu (zväz pre spoluprácu a armádou), tak sa v učebni areálu Autoškoly v Malšoviciach jazdci popasovali s testami zo znalosti predpisov cestnej premávky, ktoré boli kedysi súčasťou dopravnej výchovy na ZDŠ (Základných Deväťročných Škôl). Prezentované podujatie bolo tretím ročníkom a pretekári boli vo veku od štyroch do dvanástich rokov. Športovým náradím boli amatérsky a za pomoci dielní Zväzarmu vyrobené nielen minimotocykle, ale aj minikáry. Ako základ tohto športového náradia bol zase len nezmar v Považia, ktorému asistovali minivozidlá z mopedových dielcov Stadiona a Jawetta. Ilustračné foto tejto akcie naznačilo ako pretekári klučkovali medzi kuželmi a zdokumentovaný jazdec bol na crossovom stroji postavenom z Jednohrba, čo dokumentujú polonábojové brzdy na bantamových kolesách. Mini mal znížený rám a podľa veľkosti sa zrejme jednalo o jedného z najmenších jazdcov. Celkovo najmenším šampiónom bol štvorročný Zdeněk Červený, ktorý svojho Jednohrba preháňal len pol roka. Najkrajším bol mini dvanásťročného Jiřího Mikysu z Trutnova. Žiaľ text neuviedol či šlo o cross, GP, či motokáru. Za to v závere autor článku V. Klišč uviedol, že odmenou pre deti boli samolepky a iné propagačné materiály. Pre rodičov a konštruktérov to bola „hodnotná a krásná podívaná na naši nejmladší sportovní generaci“.

09 cross medzi kuželmi na parkovisku

Len nedávno som na internete objavil tiež zaujímavý minicross, ktorého základom bol opäť rám z Jednohrba. Podobne aj náboje obidvoch kolies boli z toho istého zdroja až na prednú teleskopickú vidlicu, ktorá bola z 555-ky, na ktorej bol uchytený pevný predný blatník. Klzáky boli ale opäť z 550-ky s odpílenými držiakmi pôvodných ramien originálneho predného blatníka. Pozoruhodné je, že originálna nádrž 550 nebola v továrenských ukotveniach, ale bola vysunutá nad rámom. Týmto novým ukotvením sa zlepšila prístupnosť nalievacieho hrdla. Aby pri jazde v nepriaznivom počasí jazdec nebol prehnane zablatený bol podsedadlový priestor zakrytý plastovou kapotážou. Kompletný motor konštruktér použil zrejme z modelu 20 a vyššie. Predpokladám, že minijednohrb mal rám znížený len v partii zadnej vidlice a rúry pod nádržou. Parametre prednej vidlice zostali zachované.

Ostatné minicrossy, ktorým sa budem venovať teraz majú s Jednohrbom spoločných len málo dielcov a aj tie nie sú letmo okom viditeľné. Prvý, ktorý ma v tejto kategórii minicrossov zaujal bolo športové náradie s použitím originálnych plastových dielcov inej nemenovanej značky. Zaujal ma preto, lebo namiesto nádrže mal len malú plastovú nádobku na trocha palivovej zmesi. Pripadá mi to ako keby jazdec mal palivo na prídel. Prozaickejšia je tá varianta, že aj napriek zrejme prasknutej palivovej nádrži malý šampión potreboval zanietene trénovať. Motor tejto „minikrosky“ má pôvod v type 550, prípadne 555, i keď kryt primárnej reťaze a spojky je z typu 20 prípadne vyššie. Na ďalších fotografiách, ktoré majiteľ zverejnil je už minicross kompletný s vodorovne uloženou nádržou z Babetty, na ktorej bolo prevarené nalievacie hrdlo. Podobne uloženú babettovú nádrž mali aj minimotocykle Pipo, ktoré ale vychádzali z Babetty a boli minicestnými špeciálmi GP. Väčšina dielcov vrátane nábojov kolies a zadných tlmičov boli teda z Babetty. Prakticky jediným jednohrbovým dielcom, aj to prepracovaným bola predná vidlica s pre ňu upravenými klzákmi pre ukotvenie celonábojobých bubnových bŕzd. Tieto mali upravený tvar na uchytenie predného kolesa, ktorého náboj je síce podobný jednohrbovému, ale tiež zodpovedá Babette.

Ďalším pre mňa zaujímavým projektom minicrossu je dielo s veľmi ojedinelou koncepciou zadnej kyvnej vidlice. Z pôvodného pravdepodobne jednohrbového rámu zostal len kĺb ukotvenia zadnej trojuholníkovej kyvnej vidlice s jej dolnými ramenami. Nosná rúra rámu bola odstránená úplne a pionierkový motor zrejme z modelovej rady 05 až Mustang konštruktér ukotvil len v na oká v zadnej časti, čím bol uchytený len letmo bez horného oka. V prvom momente som nadobudol dojem, že zadná kyvka kopíruje východonemeckú konštrukčnú motocyklovú školu. Jej podstatou bolo, že motocykle MZ a Simson mali tiež letmo uložené motory no podstatou tejto konštrukcie bolo to, že pri pohľade na pravú stranu motocykla zadná kyvka v ľavo a motor v pravo sa rovnomerne otáčali na v čape zadnej kyvnej vidlice. Ak sa koleso dostalo čo najbližšie k zadnému pevnému blatníku a k sedlu, vtedy sa motor oddialil od nádrže. Konštrukcia na tomto mini ale, mala motor pevne uložený v ráme aj bez asistencie nosnej rúry nad ním tak, že kyvka sa pohybovala nezávisle od motora. Konštruktér do rámu vložil novú nosnú rúru na ktorej bola opačne otočená nádrž z 05 až 21 a delené sedadlo z dvoch kusov dávalo možnosť pracovať jazdcovi v teréne v stupačkách a aj v sedadle. Nepredpokladám, že sa toto približovadlo niekedy dostalo do ozajstného terénu, pretože ukotvenie motora sa mi zdá naozaj dosť labilné. Originálne ukotvenie na rúre nad motorom je v dvoch miestach a pod motorom tiež spoločné s ukotvením stupačiek. Absencia ukotvenia motora v oblasti karburátora dáva možnosť pri neustálom namáhaní vyosenia celého motora s následkom deformovania sekundárneho reťazového prevodu.

Na záver minitereňákov priblížim ešte minienduro tiež na báze Jednohrba, na ktorom ma zaujali práve riadidlá modelu 550 C, či až typ 05 alebo 20, ktoré nie sú až tak športové ako širšie či s hrazdičkou, alebo bez nej. Vždy sú v crossoch preferované riadidlá s hrazdičkou. Toto športové náradie malo mimo iného aj náboje bantamových kolies z Jednohrba.

Pre mňa čerstvý záber minimota som získal pri návšteve depozitu jedného veteránistu v okolí Nitry. Ten ešte v svojej mladosti postavil viaceré minimotocykle. Z plejády ma najviac oslovil biely model. Ten mal rám z Jednohrba, ktorý bol ale maximálne zmenšený a prepracovaný. Pozoruhodná bola jednostranná predná vidlica. Model mal nárdž z 05 a vyššie obrátenú horednom s prevarenými otvormi. Zadný blatník bola vlastne dolná časť predného hranatého blatníka zo spomínaného typu 05 a vyššie. Podsededlová kapotáž mala pôvod v bočných skrinkách kývačky. Pohľad zo zadu bol úchvatný vďaka dvojitému výfuku. Majiteľ ho používal na promenádne približovanie vo svojom najbližšom okolí. Postavením mini s celkovou výbavou sa stal v tej dobe snáď jediným výrobcom, ktorý mini predurčil na používanie dospelákom. Dnešný boom takýchto motocyklov pre dospelých tak predbehol o niekoľko desaťročí. V tejto súvislosti som si spomenul na mini, ktoré som tiež dokumentoval a tiež ho používal dospelák. To ale bol iný príbeh, pretože jazdec bol v seniorskom veku a jeho výška nepresahovala jeden meter. Svoje mini používal na jazdu na rybačku.

Jednohrb v období svojho vzniku bol motocykel s nadčasovým desingom. Aj keď pôvodne vychádzal z mopedu Jawa 359, tak po odstránení pedálov to bol skutočný motocykel obdivovaný s nadšením každým, kto sa chcel viezť a nepedálovať ako bicyklisti. Mal svoj osobitý šarm a ani dnes z neho nič nestratil. Najbližšie priblížim jeho nástupcu typ Pionier 555.