Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 04.02.2014 Autor: Peter Haršáni - Haro
Čitatelia: 5531 [Šport - Rally]
Pútavý rozhovor so Štefanom Svitkom, ktorý na Dakare 2014 znovu získal umiestnenie v najlepšej desiatke.
Predchádzajúci | Seriál článkov: Dakar 2014 | Nasledujúci
Štefan Svitko |
Haro: Na začiatok blahoželám k opäť skvelému výsledku. Umiestnenie v prvej desiatke a znovu najvyššie z netovárenských jazdcov hovorí o Tvojich kvalitách.
Najprv začneme traťami. Ako hodnotíš tohtoročný v náročnosti Dakar? Vypadá to tak, že organizátori úplne prispôsobili trate pre kategóriu do 450 ccm a zároveň zvýšili kilometrovú nádielku na úroveň veľkoobjemových čias.
Števo: Hlavne prvé etapy boli nečakane náročné. Asi potrebovali oddeliť slabších od výkonnejších jazdcov. Etapy boli viac endurové a zároveň mali veľa kilometrov. Plus k tomu aj do začiatku dali maratónsku etapu.
Haro: Poďme o poriadku. Profilom tratí sa delil Dakar 2014 na dve časti. Argentína je síce už známa krajina pre Dakar, no etapy sa mi zdali dosť netypické. Teda porovnanie s Afrikou nejde, ale aj na Južnú Ameriku sa vyskytlo priveľa vysokohorských kilometrov…
Števo: Argentínske etapy sa rýchlo vyšplhali do výšok, kde sa už takmer nedá pretekať. Jedna z vysokohorských etáp viedla prakticky celá v nadmorskej výške 3.500 – 4.000 mnm. Pre karburátorové motorky je to hotová pohroma, takéto striedanie výšok. Továrenskí jazdci so striekačkami mali priepastné výhody v týchto terénoch. Vlastne sme stále išli po obrovských výjazdoch a zjazdoch. Motory s karburátormi normálne zhasínali od nedostatku kyslíku. Všetky tieto etapy mali málo otvorených terénov, málo piesku a typických dakarských trás.
Haro: Ako sa prejavovali extrémne nadmorské výšky na výkone motoriek a jazdcov?
Števo: Ako som spomínal, motorom to ubližovalo a neťahali, striekačky ako tak šliapali. Horšie to mali jazdci. Niektorí znášali výšku normálne, iní úplne zle. Bolo to individuálne.
Haro: V riedkom vzduchu má mnoho ľudí vrodený problém. Hlavným problémom sa stáva regenerácia po ťažkom výkone. Mal si podobné problémy aj Ty???
Števo: Našťastie ma podobné problémy obišli. Možno mám túto vlastnosť vrodenú, možno napomohla vysokohorská príprava v Tatrách pred Dakarom. Občas som sa musel pri namáhavých pasážach dva krát silnejšie nadýchnuť na potlačenie kyslíkového deficitu, ale to bolo asi všetko. Aj som kľudne spal a nedostavila sa nejaká nečakaná únava.
Niektorí pretekári ale problémy mali, v bivaku maratónskej etapy sa dokonca museli rozdýchavať pomocou kyslíkových masiek. Tie boli s malými bombičkami k dispozícii v dostatočnom množstve. A zopár z nich dostalo infúzie, inak by skolabovali.
Haro: Prechod do Bolívie bol veľkou neznámou. Všetci očakávali jazdu priamo po slanej pláni Salar de Uyuni, no vlastne ste kopírovali jej obvod. Bola táto časť navigačne a jazdecky náročná?
Števo: Aj my sme čakali čokoľvek, nakoniec sa jednalo o 400km objazd po obvode pláne. Po soli sa takmer nešlo. Tým bola etapa navigačne jednoduchá, až pri konci sme odbočili mimo a trochu náročnejšie ponavigovali. Ale znovu viedla vo veľkej výške.
Haro: Druhá polovica bola mierne iná. Divákom sa javilo Chile a ako menej motokrosové a viac „dakarské“. Bol to iba náš dojem, či skutočnosť?
Števo: Áno, bolo to skutočne tak. Táto časť už predstavovala to, na čo sme zvyknutí. Dôležitá bola navigácia, pretože trať miestami sledovala trate z predošlých rokov. Niekedy trasy križovala a to človeka mýlilo. Samozrejme množstvá divákov na motorkách zanechávalo všade stopy a orientácia nebola vždy jednoduchá. Tu sa mi išlo dobre a aj málo jazdcov vypadlo.
Haro: Poďme k technike. Motorka bola mierne poladená a teda motoricky dobrá. Ale konkurencia mala v talóne silné tromfy. Honda a KTM s novými modelmi, nedali sa zahanbiť ani Yamaha a Sherco… Ako si vnímal rozdiely vo vypaľovákoch a v technických pasážach?
Števo: S veľkou slávou poladený motor nič nepomohol, zmes bola bohatá a vysoko v horách vôbec nešiel. Celý sme si ho pracne pretryskovávali aby bol výkon v normále. Tie rozdiely v motoroch sú stále neskutočné a berie nám to náladu. Bežne som držal krok s továrenskými jazdcami, v technických pasážach som bol rýchlejší. No na nasledujúcom rýchlom úseku jednoducho otočili plynom a znovu mi ušli. Mne namerali maximálku 164km/h, továrenské KTM išli mierne nad 180. Plus ich zrýchlenie bolo lepšie.
Vyhovujú mi riečištia a pieskové pasáže s ťavou trávou, tam dostávali na frak. A zrazu na vypaľováku bez zákrut sa všetko zmenilo. Pretože pisty boli rovné, bez technických zákrut a nebolo kde dokázať jazdeckú prevahu. Napríklad jazdci Hondy (okrem Barredu) a Yamahy (okrem Despresa) sú nie práve najrýchlejší.
Haro: Mali navrch továrne aj v podvozkoch, alebo sa dokážu súkromníci aspoň v tomto materiálovo priblížiť fabrikám?
Števo: V podvozkoch nemajú až takú výraznú prevahu v komponentoch. No celoročne súťažne a skúšobne jazdia. Preto je všetko otestované a hlavne naladené o triedu lepšie, ako súkromníci. Jednu časť etapy som jazdil v pohode s Barredom, v enduráckych úsekoch mi nedokázal vôbec ujsť, až na rýchlej ceste mu pomohol silnejší motor…
Haro: V posledných rokoch dosť pokročila spoľahlivosť motorov. Napriek ich vyladeniu a kilometrovej nádielke to vypadá nádejne. Síce časy 690-tok sa nedosiahnu, ale situácia nie je zlá…
Števo: To je pravda a motory skutočne začali byť kvalitné. Najskôr sa pokazí nejaká maličkosť. Rozobrali sme motor z minulého Dakaru a piest nemal takmer žiadne opotrebovanie, podobne na stenách valca bolo vidieť pôvodné povrchové vrstvy.
Haro: Skúsme niečo konkrétne o pretekoch. Začal si zostra, ale pod kontrolou. Prvé problémy nastali po nejasnej penalizácii o hodinu. Bežne sa v iných pretekoch dá cez satelit sledovať, kadiaľ jazdci idú. Proste to organizátor netají a v ostatných rally je to verejne prístupné na nete. Vieme, že Tebe a aj ostatným penalizovaným túto možnosť odoprel. Zaradenie čerstvo zmenenej krajiny po povodniach do preteku zvyšuje nepresnosť roadbooku. Tým sa zvyšuje miesto na ovplyvňovanie výsledkov a na prechmaty. Výrok, že je to tak 50 na 50% a následné udelenie penalizácie je proste neslýchané!!!
Števo: V tejto etape sme vyšli na pieskovú pláň s hrbmi ťavej trávy. V itinerári bol príkaz ísť na azimut, to znamená podľa kompasu určitým smerom 30km rovno. Tam sme mali natrafiť na riečisko a pokračovať hore po ňom. V ňom mal byť zároveň wait point. Po 30km som skutočne dosiahol riečisko, no navigácia nesignalizovala, že wp zaregistrovala a „zobrala“. Lenže pri jazde 30km priamo aj malá odchýlka pri obchádzaní prekážok môže znamenať veľkú nepresnosť na konci. Štartoval som 7. a 3 stopy viedli hore a tri dolu. Tak som sa pre istotu pustil 2km dolu, aby som sa nemusel toľko vracať. Navigácia bod nezaznamenala, tak po otočke idem hore. No ani po 8km bodu nikde. Pritom riečisko bolo tak úzke, že sa bod nedal minúť.
Tak znovu otočka dolu, tam stretávam Israela a Lopeza a ukazujú, že išli až 6km dolu. Znovu idem nižšie, bod nikde. Vtedy som uvažoval, že ho zrušili, niekedy to proste spravia. Pri návrate stretávam aj blúdiaceho Despresa, Ivana Jakeša…nikto bod nemal. Iní ho zase po prejazde okolo nás zrazu mali. Proste blúdili všetci. Tak sa vraciam po tretí raz ešte ďalej a nič. Už to nemalo zmysel, pokračoval som v etape do cieľa.
Tam sme išli prezvedieť, čo sa deje. Lebo bod nemal aj Despres, takže sa snáď budú problémom zapodievať. Dotyčný organizátor bol úplne arogantný a nechutný, to sa vidí málo kedy. Správal sa úplne povýšenecky a keby sme boli osamote tak mu dám poriadne po papuli!!! Ja som stále dobiedzal, nech nám ukáže, že ako sme ho minuli. No on stále že nie, že je to tak 50/50. Ako 50/50? Veď v Tunisku mi po etape presne ukázali, ako som minul bod 3 metre mimo povolenú toleranciu. Museli to vedieť presne, iba mali nejaké nečisté úmysly. Vraj večer zasadne jury a všetko objasní. Tak sme nasrdení odišli.
Haro: Coma zrejme prešiel cez waitpointy opačne. Nemožno ho obviňovať z neserióznosti, ale jeho nepenalizácia rozhodla o celkovom víťazovi.
Števo: Spolu s Comom ich prešiel opačne aj Przygonski, pričom Kubo dostal 40 minút penalizácia a Marc nič! No to bolo príliš okaté a tak na druhý deň penalizáciu radšej zrušili aj Przygonskemu.
Haro: V priebehu prvej maratónskej etapy si ohol riadítka. Jej druhý deň si jazdil a takto „vytunenou“ motorkou.
Števo: Mal som nepríjemný pád, urobil som úplné salto cez motorku. Dopad na chrbát a zadok bolel akoby som si zlomil panvu. Po chvíľke ležania som nabral odvahu a skúsil sa postaviť. Išlo to, no bolesť bola silná. Na motorke som ohol riadítka a vytrhol kábel štartéru. Čo sa dalo, to som opravol a pokračoval. No na motorke nešlo ani stáť pre ohnuté riadítka, ani sedieť pre boľavý zadok. V bivaku nebola technická pomoc, lebo v maratónskej etape je zakázaná. Tak som počas presunu získal riadítka od jedného z fanúšikov pri trati, že si ich vymením v bivaku. Ale uvidel ma technický komisár a pýtal sa, odkiaľ ich mám. No že od motorkára. Tak chcel vedieť štartové číslo, tak mu vravím že nie od pretekára. To je zakázané a musel som mu ich odovzdať. Preto som celú nasledujúcu etapu išiel s poničenými riadítkami a všetko ma bolelo. Našťastie mi večer dal doktor nejakú utišujúcu injekciu a to čiastočne pomohlo. Inak neviem neviem.
Haro: Väčšinou si strácal na začiatkoch etáp. Bola to smola, alebo zle zvládnutý adrenalín?
Števo: Po druhom páde vo feši sa porúchalo elektrické pretáčanie roadbooku. Samozrejme na začiatku etapy a musel som vyše 300km pretáčať ručne. Dohromady som nabral dosť veľké straty, preto som síce pokračoval v preteku rýchlo, no bez zbytočných rizík. Preto tie na pohľad straty, no už bolo nutné dávať viac pozor.
Haro: Skúsme niečo pohovoriť o podkladoch.
Števo: V prvej polovici preteku boli buď kamene, alebo miestami rovné pisty. V horách boli iba kamene a nič iné. Až v druhej polovici tvorili podklad konečne viac piesky a duny. Málo bolo otvorených priestranstiev a širokých údolí.
Mne najviac na Dakaroch vyhovujú technické riečištia, pláne s pieskom a piesok ako taký. Toho však v tomto ročníku bolo málo.
Haro: Znovu si sa dostal z netovárenských jazdcov najvyššie. Kuba Przygonski, Laia Sanz a niektorí ďalší „amatéri“ si užívajú továrenskú podporu. Majú tak podstatne lepšiu techniku a tým aj východiskové pozície.
Števo: Áno, Kuba má továrenskú mašinu a bolo to cítiť. Proste niekedy doľahne rozčarovanie nad obrovskými technickými výhodami továrenských jazdcov…
Haro: Čo vravíš na Barredu? Je fakt taký talent, alebo bolo otázkou času, kedy sa pre neuveriteľne rýchlu jazdu rozbije? Lebo rýchlosť a plynulosť neznamenajú to isté.
Števo: Barreda je z Hondy naozaj najrýchlejší a má vysoké ambície. Jazdí rýchlo, no v technických častiach mu stíham. Ale celkovo je rýchly a môže si dovoliť každú etapu zničiť motorku. Mechanici mu do rána postavia úplne novú, s pôvodným rámom a motorom. V budúcnosti môže pri troche šťastia Dakar vyhrať a asi sa to aj stane. V tomto ročníku bol priveľmi zbrklý a na druhej pozícii stále chamtivý po etapových víťazstvách. Risk mu nevyšiel a bol rád, že dokončil. Pretože Dakar je dlhý a on to stále nechce pochopiť.
Haro: Veľa vypadnutých jazdcov a motoriek dalo niečo tušiť o smerovaní Dakaru. Ale hlavné sito bolo v jeho prvej polovici.
Števo: Podľa mňa to organizátori začali preháňať. Na začiatku dať likvidačné etapy, k tomu maratónske, neviem čo tým chceli dokázať. Štartové pole poriadne preriedili už v po prvých 3 – 4 etapách. Asi je taký zámer, aby organizačne stíhali, tak jednoducho naschvál nechajú vypadnúť čo najviac pretekárov. Aj dlhé etapy vo veľkých výškach považujem za hlúposť. K ničomu to neviedlo, iba sa všetci trápili a nepretekali.
Haro: 9. miesto je v danej konkurencii vynikajúce, sú sponzori spokojní?
Števo: Ja spokojný zrovna nie som, dalo sa dokázať viacej. Na druhej strane som nemusel dokončiť, takže vlastne tak nejako napolovicu spokojný som. Sponzori všetci chválili výsledok a prisľúbili pomoc aj budúcnosti.
V budúcich Dakaroch by som potreboval hlavne vylepšiť zázemie, aby som nemusel spávať v stane v horúčave, v chlade či v nekonečnom hluku bivaku.
Haro: Ešte na koniec: ako fungoval zmiešaný slovensko-český tím?
Števo: Úplne perfektne, spolupráca bola výborná na všetkých úrovniach. Môže ju iba pochváliť a je možné, že budeme spolu aj v budúcnosti.
Haro: V mene fanúšikov Ti ešte raz ďakujem za nádherné zážitky a vzornú reprezentáciu Slovenska a prajem ešte veľa úspešných Dakarov!
Števo: Ďakujem, pozdravujem všetkých priaznivcov.
Pridané: 04.02.2014 Autor: Peter Haršáni - Haro Zdieľať
Predchádzajúci | Seriál článkov: Dakar 2014 | Nasledujúci
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 179737 | Včera: 228886