BALKATOUR 2004 Časť prvá: Slovensko – Maďarsko – Rumunsko – Bulharsko 2 246 Km. 2/5

V tej chvíli tušíme, že kopce sa nebudú obchádzať, ale pôjdeme cez ne. Taký fantastický pohľad sa nám ešte nenaskytol. Je to niečo ako motorkárske nebo. Takto to tam musí vyzerať. Však posúďte podľa fotografií sami. Túto cestu musel projektovať motorkár.

Freedom tvrdí, že je to podstatne krajšie ako Talianske Dolomity. Za zákrutou na nás čakalo najväčšie prekvapenie. Závej snehu do výšky rukovätí na motorke.

Zosadli sme a začala veľká guľovačka. Nik z nás sa v júli, na ceste ku moru ešte neguľoval. RAdovi sme napchali sneh za krk, ohadzovali sme sa s nim ako malé decká. Na vrchole stúpania sme našli toľko snehu, že by sa tam dalo sánkovať. Proste úžasné. Boli sme vo výške 2 000 metrov nad morom. Na druhú stranu pohoria sme sa dostali tunelom, ktorý skôr pripomínal dieru v kopci. Bol neosvetlený, plný vody a špiny. Napriek tomu sme s vďakou spomínali na nemeckého motorkára, ktorý nás sem nanavigoval.

Prechádzame tunelom na druhú stranu pohoria. Výborný asfalt a nádherný výhľad nás sprevádza i naďalej. Schádzame nižšie ku nejakej priehrade pri ktorej sa týči hrad Vlada Draculu. Neviem či to máme len vsugerované, ale pôsobí hrôzostrašne. Pokračujeme ďalej. Zákruty začínajú byť ostrejšie, vo vracákoch je naplavený štrk, takže musíme byť opatrný. Plyn, brzda, rýchlosť, plyn, brzda, rýchlosť. Začíname byť unavení. Neberie to konca. Mám pocit že budem klopiť ešte aj večer po ceste do kúpelne. Kilometre nám idú pomaly. Maximálnu rýchlosť máme tak do 70 Km / h, ale to len v krátkych rovinkách. Zákruty sú zábavné, ale keď máte takéto ostré bez prestávky 150 kilometrov začína to byť drina. Každopádne sme to nejako zvládli a prichádzame na cestu kde sa dá ísť aj 110. V Curtea de Arges s potešením tankujeme benzín po 27 Sk / liter. Chceme si kúpiť piť, ale nedá sa. Tovar je vystavený, no nie je nahodený v systéme. Takže sme smädný. Tu Rado stráca po druhý krát kľúče od motorky. Hanbil sa ako pes a tak ich hľadal „na tajňáša“. Odhalili sme ho až vtedy, keď vyšiel šéf pumpy a pýtal sa, že kto si tam zabudol kľúče. Tak sme mu rozpovedali o Radovej roztržitosti a on mu ich priviazal na bundu.

Pokračujeme ďalej na Brasov. Transylvánska krajina ja nádherná. Hlboké doliny, dedinky na ich úpätí. Slnko nám zapadalo a skutočne tá krajina mala takú atmosféru ako ju opísal Bram Stocker v Draculovi. Bez najmenších problémov si viete predstaviť ako kočiar unikal na hrad pri východe slnka. Toľko romantika. Realita je taká že v náklone zbadáte kravu pokojne prechádzajúcu cez cestu. Rumuni objavili symbiózu medzi prírodou a človekom. Domáce zvieratá sú všade. Na ceste sa pasú kravy a kone. Kozy behajú krížom cez hlavnú cestu, okolo vás idú desiatky konských povozov s vyhukujúcimi cigáňmi. Proste deti prírody.
V Brasove po krátkom hľadaní nachádzame ubytovanie v kempe Brasov. Cena je podobná ako minulú noc takmer 10 EUR za osobu v chatke, kde sú dve izby po dve lôžka, obývačka s televízorom, WC a kúpeľňa. Priestranná obývačka sa najviac páčila Lukymu, ktorý do nej okamžite nasťahoval Varadero a začal si meniť brzdové platničky.