Ukrajina, Ukrajina kam kráčaš? 2/6

Objednávam si ešte jednu noc v hoteli a okolo 16 h sa prechádzam po pláži. Ľudia na pláži majú jednu zásadu, čo si k moru prinesú, to tam nechajú, okrem detí a psov. Nebaví ma chodiť po smetisku a idem do hotelového parku pri mori. Mám to do Bachčisaraja na Krym okolo 500 km a neviem akej kvality je cesta, chcem ju prejsť cez deň.

Nevedel som, že nasledujúce cesty budú kvalitnejšie ako naše! Idem do jedálne a babke hovorím, že si chcem objednať večeru. Zavelí: “Príď o 18 h presne, nakŕmim ťa, cena 35 hrivien!“ Prichádzam presne a neľutujem! Omladol som. Paradajky plnené syrom chutia ako paradajky, zabudol som aká výborná je uhorka so soľou a ako vonia! Pečené mäso je famózne. Smotana sa nedá vyliať z pohára, nič supermarketové. Bábuška je ťa tu škoda! Ochrankárovi pre istotu hovorím, že odídem o 4 h ráno, aby som ho nehľadal, keď bude spať. Chlapa som urazil. Uvedomelo si ľahnem o 21 h, samozrejme, že tri hodiny nemôžem zaspať. Prešiel som 80 km.

Bachčisaraj

Za úsvitu sa mi išlo dobre takmer všade som išiel 110 km/h, Mikolaiv, Cherson, Krasnoperekopsk ubiehajú rýchlo a ja si triedim čerstvé zážitky. Po vstupe na Autonómnu republiku Krym začína silný bočný vietor, dobrá široká cesta bez áut a ja nemôžem ísť rýchlejšie ako 90 km/h. V Simferopoli mám trošku problém vymotať sa z mesta, pretože je uzatvorené kvôli štátnemu sviatku, veď práve 9. Máj. Na jednom z prechodov pre chodcov púšťam mamičku s trojčatami, chlapcami, oblečených za malých námorníkov. Mávame si o dušu. Na križovatke oslovujem chlapíka na Keeway Landcruiser 250. „Poď za mnou“ :kričí. Vyvádza ma z mesta, zastavuje a ukazuje rovno a 3 x po 10 prstov. Chápem, 30 km. Na rýchlostnej ceste tankujem, obchádza ma Yamaha MT 01. Chlap sa pristavuje a pýta sa či niečo nepotrebujem. Odpovedám: „Nie ďakujem...počkaj, ako sa u vás povie Bachčisaraj, neviem to naklikať do GPS.“ Vyťahuje mobil s uhlopriečkou malého TV a na štvrtý pokus máme tie správne písmena.

V Bachčisaraji sa 4 x opýtam na Chánov palác a nájdem odbočku. Cesta a kraj mi silne pripomína Grécku Meteoru. Samozrejme Krymskí Tatári sú moslimovia, majú mešity a minarety. Sú výrazne nižší a útlejší. Komplex paláca je celkom pekný, mne však učarujú skaly nad ním. Idem na najvyšší bod v areáli, tam je trošku nevkusne umiestnený pamätník padlým v II. svetovej vojne. A čo nevidím? Ako z propagandy. Lenže bolo to dojímavé a bez propagandy. Starenka s vnučkou, či pravnučkou, slávnostne oblečené položili kyticu, poklonili sa a odchádzajú pomalým krokom, dievčatko pomáha starkej. Sme tam len traja. Silný moment, nepoužitá zrkadlovka ostáva na visieť krku.

Keď vyjdeš z paláca a pôjdeš vpravo do kopcov po pár km prídeš na neupravené parkovisko. Ak by si šiel ešte 2,5 km pešo, alebo na džípe prídeš do stredovekého jaskynného mesta Čufut – Kale, Pevnosť Židov. Dlho váham, odchádzam.