96 hodín 1/6

Bohom zabudnutí ľudia

Tak to by som s kľudným svedomím mohol napísať o námorníkoch na ponorkách počas II. svetovej vojny, keby som nebol pred pár rokmi v Osvienčime. V piatok neskoro poobede vyrazím z Košíc cez Bardejov, Krakov, s nočnou zastávkou v Berlíne do Peenemünde pri Baltickom mori, kde by som mal byť do 10 hod. Pred Krakovom začína riadne pršať. Pršať prestane o 1000 km a 18 hodín. Dážď a chlad pre mňa už nič neznamenajú. Je to len potočenie potenciometrom na elektricky vyhrievanom oblečení. Diaľničnú nudu prerušuje rozsiahly Berlín.

Reichstag

Chcel som vidieť Reichstag, Brandenbursku bránu od, ktorej ma vykáže nemecký policajt, pretože tam je zákaz zastavenia kvôli americkej ambasáde, (zákaz nie je na druhej strane ulice) Bebelplatz, Alexanderplatz a TV vežu. Berlín je bez premávky, len pár opilcom triezve, alebo nevedia, že prší. Pri Reichstagu nedopatrením vytrhnem konektor z el. vyhrievanej bundy. Výborne, výlet môže začať. Dážď mierne zoslabol, vietor citeľne zosilnel. Kvapky letia skoro vodorovne. Sú 4 hod ráno. Na diaľnici je moje maximum 100 km/h a to mám obuté nové turistické Dunlopy. Okolo 6 hod. ráno, ešte za tmy si zdriemnem na motorke. Vážne, nerobím si srandu. Päty sú na späťákoch, lýtka na riadidlách, chrbát na mieste spolujazdca a hlava opretá o kufor. Za 30 min dobíjam baterky.

DémonU 461

Peenemünde. Ponorka U 461

Ta-ta-tak a som tu. Po 1100 km z toho 800 km v noci a daždi. (Dážď ma bude ešte sprevádzať). Som riadne uzimený a skrehnutý. Až doma v teple pri písaní mi napadlo, že to tak malo byť, aby som si tú prehliadku strašidelnej ponorky vážil. Originál ruská ponorka U 461 z čias studenej vojny je pripútaná v plytkom doku k mólu. Vyzerá ako spútaný a riadne nazlostený démon.

Ktorý ventil netesní?

Trup a vonkajší plášť má plno pretlačení. Odžila si svoje, vedela by rozprávať. Postavená okolo r. 1961, hmotnosť 4.127 t, dĺžka 85,9 m, šírka 9,7m, max. hĺbka 300 m, max. rýchlosť 18 uzlov. (1 uzol = 1.852 km/h) Motory 2 x diesel po 4000 ks, 2 x el. motor po 6000 ks. Doba ponoru: max. 33 dní. Kapacita palivovej nádrže: max. 670 t. Posádka: 78 - 82 mužov. Toalety 3 ks a jedna sprcha. Vyradená v roku 1991!!!

Nerušiť!

Presne o 10.00 hod. vstupujem dnu a mám ju 20 min pre seba!!! Absolútne depresívne miesto. V útrobách sú schované reproduktory a figuríny, simulujú prevádzkové zvuky a činnosť. Ale kto by nasimuloval ten zápach a vlhkosť pri prevádzke, niet tam kúsok normálneho hladkého miesta. Všade sú stovky ventilov, elektrické káble a hadice. Absolútne žiadne čalúnenie, surový stroj. Čalúnenie horí a zaberá miesto. Človek sa zblázni, vymenia ho. „Nemocnica“ mala 2 m2 vrátane lôžka. Kuchynská linka 1 m2. Aký hluk môžu vytvoriť dva diesel agregáty 6 m dlhé a 1,5 m široké v kovovom valci? Kde sa odvetral elektrolyt z vyše 200 t batérií? Keď sa ti bude na niektorej fotografii vidieť, že je tam voľné miesto, tak si uvedom, že tam mali byť torpéda a potraviny na týždne pre 82 mužov.

Sme vzadu. Chýbajú ešte tri torpéda. Ako tam chodili?

Keby si prevádzkovateľ múzeá chcel urobiť kanadský žartík a počas môjho pobytu v ponorke by ňou treslo a naklonila sa na stranu, dnu by sa valila ľadová voda... Keby so smiechom otvorili poklop a opýtali: “Hej turista, aké to bolo?“ Neodpovedal by som, obesení nerozprávajú.

Sadám na motorku, mechanicky počúvam GPS, vôbec neviem akými mestami som prešiel, až doma sa mi vybavuje, že v okolí je ozaj mnoho voľných penziónov a pekný nemecký vidiek. Upravený bez jedinej opadanej omietky.