96 hodín 2/6

Laboe. Ponorka U 995

Z Peenemünde je tam 360 km, ale už 2 hodiny neprší a vyšlo slnko. Laboe je už pri brehu Východného mora. Uvedomujem si, že je tu v obciach veľa cyklistov ako v Holandsku. Že majú nádherné tehlové domčeky bez plotov. Čudujem sa, ale som v pohode aj po 1500 km, slnko svieti, je 16 hod. a múzeum je otvorené do 18 hod.

Pozrieme si lodné skrutky a kormidlá

Ponorka U 995 spustená na vodu 22. 7. 1943 je na peknej pláži v peknom zálive. To znamená, že môžeme vidieť lodné skrutky a kormidlá. Z tejto triedy je jediná zachovaná na svete. Technické údaje dĺžka: 67.2 m, šírka: 6.2 m, výška: 9.6 m, hrúbka lodného trupu: 20.5 mm, hĺbka ponoru 240 m, posádka 44 – 52 mužov, pohon 2 x preplňovaný 6-valec, každý s 1400 ks, 2 x BBC elektromotory, každý 375 ks, rýchlosť (na hladine / pod hladinou): 17 uzlov / 7,6 uzlov. Interiér tejto o 20 rokov staršej ponorky bol „útulnejší“ ako ruskej. Mohlo to byť aj tým, že bola dôsledne zreštaurovaná.

Ticho lieči. TDI, dci? To neviem, ale turbo má!

Posádka na konci vojny bola zajatá v dokoch mesta Trondheim a tak nestihli ponorku potopiť. Ako vojnová korisť pripadla Dánsku a slúžila ako výcviková loď. Vyradená bola v r. 1962. O tri roku neskôr ju predali za 1 DM Nemecku a v r. 1972 ju slávnostne otvorili pre verejnosť.

Po dvoch mesiacoch si v noci pozriem skvelý pravdivý starý film Das Boot. Pozerám kadiaľ chodí a ako pracuje strojník Johann, ako sa tlačí posádka, ako sa dvaja muži nevedia obísť v uličke, kde všade visia potraviny. Posádka spí okolo torpéda...ako zmoknú, mimochodom voda má 2 - 3 stupne Celzia...

Luxus, drevená skrinka pre osobné veci

Čo mi pripadalo zvláštne a nepochopiteľné bolo vstupné k pamätníku padlým námorníkom U – Boot – Ehrenmal a k pietnym miestam. Keď zoberiem do úvahy, že nemecké hroby po Slovensku sú upravené a vstup k svojím padlým je spoplatňovaný. Pamätník je na mieste delovej veže a je z červených tehál vysoký vyše 72 m. Je z neho pekný výhľad. Je tam lodná skrutka z vojnovej lode Prinz Eugen.

Kam to bude? BBC sú motory a nie rozhlas!

Ďalšou nemilou zvláštnosťou bol fakt, že v sobotu podvečer, pripomínam, že bolo 6. 10. 2012 som našiel ubytovanie na ozaj dvatsiatykrát aj to asi 2 km za mestom u 100 ročnej pani za 50 €. V sprche som nastavil vriacu vodu a uvaril sa k spánku. O 6 hod. ráno sedím na motorke a cez ľudoprázdny Kiel smerujem do Hamburgu. Len pre zaujímavosť v meste Kiel som mal všade zelenú na semafóre, snímače registrovali motorku.

Fajn posteľ. Tiež tu chýbajú tri torpéda...