Kráľovná adventure – alebo KTM LC4 ADVENTURE R

Svoju Katarínu som kúpil v roku 2005. Rozhodnutie to nebolo ťažké, nakoľko srdce hovorilo áno. Kamaráti síce všetci svorne nie, ale keďže skúsenosti z LC 4 nemal s nich nikto, tak ...

Motorka mala nabehané cca 12 000 km a bola už v nejakej tej rallye úprave. Dovezená tuším z Rakúska. Moja prvá cesta s novou motorkou z BB do RA bola plná neistoty. Pravdu povediac, zvuky vychádzajúce z motora pri jazde ma aj napriek stálemu uisťovaniu sa prinútili v Slovenskej Ľubči zastať. Rozhodovanie to bolo ťažké. Pokračovať, alebo sa vrátiť. Nakoniec som sa rozhodol správne. Šiel som ďalej domov. Cestou som stále menej počúval zvuky z motora a začal som vnímať motor a jeho reakcie ako také. Za Breznom som už v zákrutách vnímal len plyn a reakciu na jeho otočenie. V Tisovci sa mi aj ten zvuk motora už zdal normálny. Ten motor si proste žije svoj život. Má svoj charakteristický zvukový prejav, ktorý je daný tým, že motor je pôvodom súťažák a celkové odľahčenie hmoty blokov proste netlmia ten zvuk, ktorý sa trocha podobá zvuku plechovky klincov letiacej dole schodmi.

To bolo prvé zoznámenie s touto motorkou. Bolo plné rozporov, ale zároveň radosti z jazdy.

Takže trocha údajov: jedná sa KTM LC 4 Adventure R – r.v. 1998 v klasických modro oranžových farbách. Motorka má na svoju váhu 154 kg – potom už pribrali 158kg - slušné parametre. Jej výkon 50 koní pri 7 500 otáčkach a krúťaku 52 Nm pri 5 500 otáčkach jej dáva papierovú maximálku 165 km/h. Schválne píšem papierovú, lebo je to so štandardným prevodom 15 - 42. Pri prevode 16 – 40 sa prehupnete na diaľnici cez 180. Sériovo montovaný karburátor – membránový Mikuni BST 40 na modely od roku v. 99. Moja je ešte osadená karburátorom Dell Orto PHM 40 SP zo šupátkom používaných na modeloch 620 a 625. Dell Orto dáva motoru prudšiu odozvu na plyn. Takže Katarína ťahá za ruky statočne. Podvozok WP s prednou ešte klasickou vidlicou priemeru 50 mm a zdvihom 280 mm a zadný tlmič so zdvihom 310 mm je plne nastaviteľný a plní svoju funkciu na 1tku. Nádrž 28 l vám dáva pri spotrebe 5 -6 l slušný dojazd. Brzdy Brembo fungujú podľa mojich predstáv. S primeraným tlakom na páčku dosiahnete žiadanú účinnosť. Brzdy ale nekúšu, a tak v teréne netreba takú ostražitosť pri brzdení. Novšie modely majú vpredu už dva kotúče, ale porovnať to neviem. Nemal som možnosť skúšať.

Výška sedla 95 cm, svetlá výška 34 cm a úzka stavba motora vám dáva najavo, že táto motorka nemá problém s priechodnosťou, pokiaľ máte na nej nohy až po zem. Toľko o technike s ktorou jazdím a používam ju vo všetkých režimoch. To znamená od turistiky vo dvojici až po amatérske rallye.

Jazda : cestovanie – Adventura je predurčená na ďaleké cesty. Musíte počítať ale s tým, že sedíte na nekompromisnom endure. Geometria rámu a jeho tuhosť je skôr podobná s motokrosovou motorkou. Tým pádom sa pri prudkých kľučkách – kanál, jama – správa trocha inak. Proste neuhne, ale ide v náklone ďalej rovno. Je lepšie nekľučkovať ale proste pridať a neriešiť. V zákrutách sa vám ale odvďačí. Čím rýchlejšie, tým sa ľahšie preklápa a ovláda. Pozor ale pri prudkom brzdení do zákrut. Najme s naloženou. Veľké zdvihy vás potrápia. Batožina aj spolujazdec vám pri ponorení predku a odľahčení zadku lezú na hlavu. Treba mať silné ruky, alebo zvoľniť tempo. Aj tu sa dá nájsť ideálna rýchlosť a potom je to v zákrutách radosť aj s naloženou. Je to len o správnom zaradenom stupni a otáčkach. Tak idete len na plyn – uber – pridaj. Ani rýchlym presunom sa motor nebráni. Veď otáčky má rád. Ja ale na diaľnice používam prevod 16 – 40. Na asfalte sa musíte zmieriť s tým, že žijete s motorom. Jeho vibrácie cítiť v celom režime chodu. Pre niekoho nepríjemné, pre mňa normálne. Rovné a pomerne dlhé sedlo dáva možnosť nájsť tú správnu polohu a aj napriek tomu že je úzke, je na enduro tohto druhu vcelku pohodlné. Spolujazdec ale musí byť trénovaný. 50 koňový jednobuch vám dá pocítiť pri každom pridaní svoj ťah. Takže krčné a trapézové svaly spolujazdca spoznajú stredovek. Primárne ale táto motorka nie je určená na asfaltové cestovanie vo dvojici, hoci ho zvláda hravo.

Off road turistika na adventure je kapitola sama o sebe. Je to v podstate osedlaný motorový kamzík. Prechodnosť, páduodolnosť, dojazd , váha a jednoduchosť celkovej stavby motorky ju predurčuje pre dobrodruhov. Na šotolinovej ceste sa zrazu strácajú aj vibrácie. Tu na rozbitých cestách a v koľajách oceníte geometriu rámu. Čím rýchlejšie idete, tým je jazda istejšia. Motorka sedí a podvozok ju vedie ako po koľajniciach. Pre krátkonohých je ale pomalá jazda v ťažkom teréne istý pád. Všetka batožina je oproti nižším motorkám podstatne vyššie a udržať potom motorku z batožinou 1,20 nad zemou je občas problém.

Takže čo sa týka cestovania – asfalt s kompromismi aj vo dvojici dobré a v pohode. Offroad cestovanie bezkonkurenčné.

Šport: Vyskúšal som svoju Katarínu na všetkých povrchoch v mne zvládnuteľnom tempe . Je to motorka ktorá keď na ňu v teréne sadnete a idete závod, vás posunie automaticky o stupienok vyššie, pokiaľ budete držať plyn a udržíte sa na nej. Podvozok zvládne aj motokrosové rolety aj dlhé šotolinové úseky s tiahlymi zákrutami kde valíte 120 a viac. Podvozok sa dá nastaviť presne podľa vašich potrieb a podľa charakteru trate, ale treba to vedieť. V teréne používam prevod 15 – 45. Na tomto prevode je ešte stále rýchla, ale už aj technické pasáže v lese sa dajú prejsť bez spojkovania.

Údržba a poruchy: čo sa týka spoľahlivosti tejto motorky musím podotknúť, že je to najdlhšie vyrábaný motor od KTM – tuším cez 20 rokov. Servisný interval je 5000 km. Ten je potrebné dodržať . Pri ňom sa mení olej, dva olejové filtre a kontrolujú sa ventily. Môj motor má k dnešnému dňu cez 54 000 km a ja som doň zatiaľ nemusel šiahnuť. Za tie roky čo Katarínu jazdím som 4x menil olej v prednej vidlici a každú výmenu oleja som mazal prepákovanie. Je pravda, že servisné intervaly som poslednú dobu skracoval, nakoľko už minimálne jazdím cestu a pri off dostáva motor trochu viac zabrať. Posledná výmena oleja prebehla napríklad po motorajďáckej Baji v Rumunsku. Takže olej naliaty pred závodom mal 3 etapy závodu.

Menil som 3x ložiská a guferá v kolesách – preventívne.Za tie roky som mal na nej len dve poruchy a to elektrické. Napriek pravidelnému čisteniu kontaktov. Raz vo Vespréme na tankodrome v Maďarsku – prestala dobíjať, ale na nakopnutie a bez svetiel ma vozila celý deň. Večer sme to s požičaným merákom a kusom drátu odstránili. Druhýkrát po Motoráj Strike sport maratone na Ukrajine ma po dojdení domov / nestihol som spraviť údržbu pred daľšou akciou / nechala na ceste. Blato a voda v elektrike.

Takže zhrnutie na koniec. Keby som ju mohol kúpiť novú ako funglovku - neváham. Keby som hľadal enduro, znova kúpim.
Tento článok nemá slúžiť ako test. Sú tu len moje pocity, postrehy a môj názor užívateľa od kúpy, až po dnešok. No a trocha technických údajov, ktoré si ale viete nájsť v Googlovi.