Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 18.04.2012 Autor: Brco928
Čitatelia: 12880 [Mototuristika - Európa - Cestopis]
Ráno nás čaká krásne slnečné počasie a luxusné miesto nocľahu zaliate slnečnými lúčmi sa stáva ešte luxusnejším. Balíme veci a pokračujeme ďalej cestou popri fjorde, ktorá aj napriek studenému vetru vyráža dych svojou krásou.
Nádherný fjord |
Z cesty E6 sa napájame na E69, ktorá vedie priamo až na Nordkapp. Cesta je krásna, neskôr stretávame stádo sobov, ktoré asi 5 minút nechce uhnúť z cesty, tak za sebou vytvárajú menšiu kolónu vozidiel.
Soby premávka netrápi |
Pre tých, ktorí nevedia: Nordkapp sa nachádza vlastne na ostrove, na ktorý nevedie most kvôli nehostinným prírodným podmienkam, ale skoro 7 kilometrový tunel vedúci až 212 metrov pod morom. Ale keďže Nórsko je drahé a nič nie je zadarmo, tak sme si za tento tunel krásne zaplatili pri vstupe - a dokonca aj výstupe, vždy po približne 15 eur. Ostrov, ktorý pripomína mesačnú krajinu s jedinou vegetáciou, ktorými boli lišajníky, prechádzame až na sever celkom rýchlo.
Cestou pribúda na okolitých lúkach čoraz viac snehu. Tesne pred Nordkappom prechádzame sériu serpentín a stúpaní, lebo samotný Nordkapp sa nachádza na 600 metrov vysokom brale. Vstup do areálu je spoplatnený ako inak, draho. Za osobu sa platí 160 NOK (okolo 28 €), ale my ako študenti máme zľavu úžasných 10 NOK (1,2 €). Máme šťastie na počasie, pretože presvitá pomedzi mraky trochu slnko aj keď je vďaka silnému severáku dosť zima. Fotíme sa s hrdzavou železnou zemeguľou, bralom a robíme pár fotiek smerujúce k severnému pólu.
Zemeguľa na Nordkappe |
Vonku je zima, tak sa ideme rozmraziť do obchodu so suvenírmi, kde sme toho moc nekupujeme, keďže ceny presahujú rozpočet skoro celého výletu.
Troll na Nordkappe |
Vychádzame von, kde je už tak hustá hmla, že sme skoro nevieme nájsť motorku. Teplota sa pohybuje okolo bodu mrazu, jemne mrholí alebo skôr sneží. Ako schádzame z brala, relatívne sa otepľuje a my sme sa vyberáme tou istou cestou späť k tunelu. Smer jazdy sa nám mení a namiesto na sever, smerujeme na juh do Alty, kde prvýkrát stretávame bohatých Nórov preháňajúcich sa po meste na obrovských starých amerických „burákoch“ ako cadillac, buick, mustang a pod. Miesto na kempovanie si nachádzame za mestom na lúke - síce nie je tak luxusné ako deň predtým, no aj tak tie hory, ktoré nás obklopujú, sú čarovné.
Ráno nás znova zobúdza slnko, ktoré nás sprevádza celý deň. Predpovede ostatných o daždi, zime a hmle sa tak nepotvrdzujú a namiesto toho je slnečno s príjemnou teplotou a skoro bezvetrím. Vyrážame po ceste E6, ktorá sa tiahne po celom Nórsku zo severu na juh. Hneď za prvou zákrutou nás čaká nádherný pohľad na fjord, kde musíme zastaviť.
Všímam si, že zadnú gumu máme mäkšiu, ideme ju dofúkať na pumpu. Zisťujeme však, že dezén už nevyzerá najčerstvejšie, no boli sme dosť ťažkí. Naberáme vodu a ideme ďalej. Po pár kilometroch znova stojíme, teraz však kvôli kráse ďalšieho fjordu, ktorý sa nám otvára po prejdení menších vrchov. Hovoríme si, že takýmto štýlom Nórsko neprejdeme ani za 2 mesiace. Všetko fotíme, sme úplne očarení z tej krásy. Všade naokolo je sneh a vysoké hory zasypané snehom. Počet ľadovcov nedokážeme spočítať na dvoch rukách - sú proste všade. Vychádzame do vyššej nadmorskej výšky a po sérií krásnych serpentín až na vrch Gildetun.
Gildetun |
Slovami sa ani nedá popísať, čo vidíme. Postavíme si malého snehuliaka a chvíľu sa guľujeme. Všade okolo nás je plno komínikov postavených z kamienkov alebo skál - neskôr zisťujeme, že to stavali horolezci ako znak pre miesto, kam sa chcú ešte vrátiť. Ak by tam boli voľne pohodené kamienky, určite si taký komínik postavíme.
Gildetun |
Pri odchode sme si všimli obrovské stádo sobov pasúce sa na snehu - to vysvetliť neviem, asi boli smädné. Okolo obeda sa zastavujeme pri fjorde (zase ďalšom) a varíme si obed (opäť cestoviny). Lepšiu polohu reštaurácie si neviem predstaviť, pretože voda vo fjorde bola ako zrkadlo a z okolitých hôr šumeli vodopády stekajúce do mora.
Reštaurácia |
Sú 3 hodiny popoludní a nemáme za sebou ani 150 km. Pokračujeme v ceste a asi 100 km pred Narvikom kempujeme za pumpou, kde je sprcha a môžeme sa zadarmo osprchovať (po 4 dňoch). Na večeru si zohrievame tomatové fazule, prichádza k nám stopár a pýta sa: „Hey guys, where are you from?“ po odpovedi „Slovakia“ na nás spustil: „Jó, tak to můžeme mluvit normálne“. Čech nám dáva nejaké rady a rozpráva zážitky z cesty. Išiel tú istú trasu ako my, len opačne a stopom. A bez peňazí - taká drobnosť. Vravel nám, že vyrážal z Nemecka s 50 € vo vačku. Lúčime sa s Čechom a ideme spať.
Priestor na poďakovanie. Chceli by sme poďakovať za podporu na cestách hlavne motoshopu VARAN www.varan.sk za ochotu sponzoringu mladých cestovateľov a poskytnutie motooblečenia vo forme sponzorského daru. Predsa len nám študentom spríjemnili chvíle na dlhej ceste, z ktorej sme sa vrátili živí a zdraví s mnoho zážitkami.
Pokračovanie v ďalšej časti.
Pridané: 18.04.2012 Autor: Brco928 Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 125154 | Včera: 167247