Nordkapp 2011: Severnejšie to už nejde 1.časť - Ako sme do Ruska prišli 1/2

Po minuloročnom výlete na Balkán a do Beneluxu som vedel, že tento rok chcem podniknúť niečo ďaleké a aj náročnejšie. Voľba padla na sever, pretože som tam nikdy nebol a vidieť soby iba v Bratislavskej zoologickej ma nelákalo. Tento nápad sa mi zrodil v hlave niekedy v októbri alebo novembri a oboznámil som o ňom svoju drahú polovičku- Maťku, ktorá to pochopila a na Vianoce ma čakal pod stromčekom bedeker o Nórsku. A tak cez skúškové, keď som sa mal najviac učiť, som listoval cestopisy o Škandinávií a počítal kilometre cez google maps. Na konci skúškového som už mal všetko naštudované a vytýčené body, ktoré chcem navštíviť. Cesta bola naplánovaná na 21 dní a podľa plánu sme mali prejsť 11 štátov a pritom si aj pozrieť zopár väčších miest ako Varšava, Riga, Petrohrad, Murmansk, Oslo, Trondheim a tak ďalej.

Keďže sme sa zo začiatku obávali ísť iba sami, predsa len sa môže niečo pritrafiť a je lepšie, ak sme na dvoch motorkách, tak som začal hovoriť o tomto výlete kamarátom, či sa nechcú pridať. A tak sa stalo, že keď sme boli v Jelke na rybe, kamarát Martin povedal, že by išiel a nakoniec aj teda išiel. Na rad prišli ďalšie povinnosti ako napríklad pripraviť motorky na takú cestu.

Na 9000 kilometrovú cestu sa bolo treba zodpovedne pripraviť, za čo sa neskôr motorka aj patrične odvďačila. Tak som zavítal do servisu, kde mi menili olej, gumy, kontrolovali ventily a synchronizovali karburátory. Ešte som vymenil baterku, lebo stará to mala už skoro za sebou a bál som sa, že teploty okolo bodu mrazu, ktoré sme očakávali, by ju položili úplne.

Keď bola motorka hotová, potrebovali sme aj nejakú výbavu pre nás. Stan, spacáky, nafukovačku, benzínový varič, kompresor a podobné kempovacie potreby. Stan sme si požičali od kamaráta Tomáša spolu s varičom. Spacáky sme kúpili v akcii v obchode so športovýmmi potrebami do mínus 4 stupňov, čo nám stačilo. Kompresor poslúžil dobre, aj keď bol z nemenovaných potravin za 7 €. Keďže aj moja motorkárska bunda už mala čo to odžité, sústavné dažďe vo Fínsku a Nórsku by nezvládla, potreboval som novú. Poskytol mi ju Berry z Varan Ridera www.varan.sk ako sponzorský dar, za čo som mu vďačný. Ako posledné sme riešili víza do Ruska, ktoré nám vybavila agentúra Event- Tourism so sídlom na Bulharskej v Bratislave. S jej službami sme boli veľmi spokojní, stačilo priniesť pasy a papiere od motoriek a do týždňa nám volali, že si máme prísť pre víza. Popriali nám šťastnú cestu a dali zľavu, ktorá nás potešila. Všetko vybavené, plán hotový už len zoštátnicovať a môžeme sa vydať na cestu. Čas odchodu padol na 26. júna – nedeľu.

26. jún (636km) BA - Warsawa

Ráno vstávame o 7.00 hod., balíme ešte posledné veci na motorku a voláme Martinovi, že o 9.00 hod. je stretko na Rožnavskej na Shellke. Tankujeme a vyrážame smer Poľsko. Okolo 11 sme na hranici za Čadcou. Je celkom zima, ale nám to nevadí, pretože vieme, že ideme do ešte väčšej zimy.

Poľsko prechádzame len ako tranzitnú krajinu. Máme pocit, že tie cedule „koniec dediny“ v tejto krajine ani neexistujú a MPR v Poľsku je 70. Maťka si párkrát aj pospala na zadnom sedadle. Či to bolo od nudy alebo od únavy nepovedala, ale našťastie nemohla vypadnúť, keďže sme mali stany a spacáky na kufroch, a tak tvorili akési home made airbagy.

Stretávame plno motorkárov, ktorí sa silou mocou chcú zdraviť a kývajú nám už pol kilometra dopredu (pozn.: nabudúce si treba namontovať automatický odzdravovač motorkárov). Plánovali sme večer byť vo Varšave, no zdržali sme sa a spíme asi 80 km pred Varšavou v moteli na diaľnici za 7 € na osobu. Noc síce nemáme veľmi pokojnú, lebo nám vrčia kamióny za oknom, ale kašleme na to a spíme.

27.jún (538km) Warsawa - Kaunas

Je pondelok a ráno, vieme, že doprava bude strašná. Naše predpoklady sa stávajú skutočnosťou. Pred Varšavou chytáme zápchu a nedokážeme sa ani pretlačiť dopredu, lebo sme príliš širokí. Keď nás predbieha dedko idúci pešo po krajnici už desiaty krát, idú nám nervy prasknúť a snažíme sa nejako kľučkovať. V centre vidíme moderné budovy a poriadok.

Chvíľu blúdime a zabíjame tak asi hodinu času, ale konečne sme sa dostávame von z Varšavy a ideme znova do poľských dediniek, ktoré nám lezú krkom.

Chytáme pár letných spršiek a Martin premoká durch, čo možno malo podiel na jeho predčasnom odchode. Okolo piatej prichádzame do Litvy a posúvame prvýkrát čas. Našli sme si motel v strede poľa kúsok za mestom Kaunas a s úžasom prvýkrát pozeráme na západ slnka až po 11 hodine večer. Tešíme sa na polárny deň na severe.

28.jún (681km) Kaunas - Kunda

Ráno preletíme Litvu, ktorá sa nám páči, všade kvitnú polia (väčšinou oneskorene kvitnúca repka olejná, tak je k tomu aktivovaný aj pachovým vnem), všetko pekné farebné aj keď rovinaté. Podľa Martina to tu je pochmúrne, no každý vnímame svet inak.

Ide sa nám dobre, cesty sú kvalitné a čoskoro sme v Lotyšsku. Prichádzame do Rigy a z rýchlika si pozeráme centrum aspoň zo sedadla motorky. Je strašne horúco a mesto sa pre nás stáva utrpením.

Po prezretí mesta rýchlo volíme smer Estónsko a Tallinn. Máme v pláne pozrieť si ešte Tallinn a prespať pred ruskými hranicami. No Maťovi začína byť zle, tak na lotyšsko-estónskej hranici pauzujeme o čosi dlhšie. Zatiaľ si pozeráme Baltské more a Maťo si dáva šlofíka pod stromami.

Estónska príroda je viac severská. Zatiaľ čo sa Litva a Lotyšsko prírodou veľmi neodlišovali, Estónsko je viac lesnaté s pieskovým podložím a miestami pripomína lesy na Záhorií. Do Tallinnu prichádzame okolo 6 večer a teplota je stále nad 28 stupňov. Centrum vyhadzujeme z plánu a ideme rovno smerom na Narvu, kde neskôr aj prekračujeme hranicu. Maťovi sa zdravotný stav zhoršuje, tak začíname hľadať ubytovanie skôr ako sme pôvodne chceli. Prichádzame na odbočku k estónskemu mestu Kunda (ktoré domáci vyslovujú Kunta), kde sa fotíme s tabuľou a nachádzame aj nocľah.

Mesto je škaredé, obyvatelia sem chodia iba prespávať, je to vlastne iba taká spálňa. Jediný zdroj práce v tomto meste je priľahlá fabrika. Jediní turisti, ktorí sem chodia sú Češi a Slováci. Konečne nachádzame ubytovňu s malou izbietkou bez okien ale keďže vonku je svetlo aj o polnoci, nevadí nám to. Maťo v noci smrká, ochorel už úplne.