V stopách BAJA Romania

Myšlienka pochádzala od Gorkiho (BMW GS 1200). Nemohol sa zúčastniť MO BAJA Romania a chcel si zajazdiť trať preteku. Tak sme naplánovali 3, max 4 dňový trip v Rumunsku. Deň na cestu tam, deň na cestu späť , prejsť trať preteku a okrem toho zajazdiť čo sa stihne. Do tretice sa pridal Sushi (Moto Morini Granpasso 1200). Predpovede počasia neboli pozitívne, ale elán nám nechýbal. Gorkého skolila choroba tak silne, že nemohol vôbec ísť, preto sme vyrazili vo dvojici. Celý týždeň pred tripom som robil úpravy na kátéeme (LC4 640 Adventure): stupačky, Scootoiler, TrialTech Vector... Výlet bol aj testom týchto vylepšení, po ktorých som moju oranžovú lásku v duchu pokrstil “AnnaBell“.

1. deň

Vyrážame len s miernym zdržaním, Sushi z Bratislavy, ja z Lučenca hodinu po Sushim, miesto stretnutia je dohovorené v Nyiregyháze. Napokon po telefonickom update sa stretáme na čerpačke na diaľnici 70 km pred Nyiregyházou. Pokračujeme smerom na Satu Mare, chceli by sme táboriť niekde v kopcoch pri Orasu Nou. Počasie je slnečné, všetko vychádza...

Sranda začína na rumunskej hranici. Podávam občiansky pasovákovi, ale ten na mňa stále len uprene pozerá, čakám že na čo...? Ale napokon mi to došlo – Airoh SX4 na mojej hlave mu nesedí s foto na mojom občianskom. Zložím prilbu a všetko je OK. To bolo ale len prvé dejstvo „Komédie na hranici“. Keď som zastavoval pri pasovákovi, všetko bolo OK, keď som zaradil kvalt a chystal sa vyraziť za Sushim, zadok AnnaBell zatancoval v divokom rytme. Ani som sa nemusel pozrieť a vedel som, že zadné koleso je prázdne. Nebolo mi jasné, ako som mohol dostať defekt na zastrešenej a do čista vyjazdenej ploche hraničného prechodu?!? Stojíme na prvej pumpe 100 metrov za prechodom a púšťame sa do opravy defektu. AnnaBell vykladáme na plechovku od farby ktorú vyhrabal pumpár a zaprisahávam sa, že najbližší doplnok bude centrálny stojan. Sushi pomáha a tak nám to ide od ruky. Keď vytiahnem a nafúkam ručnou pumpou dušu (na pumpe nebol kompresor...) je záhada nemožného defektu vyriešená - povolila záplata na starom defekte na pol centimetra dlhom seknutí duše... Oprava vyšla na jednotku, lenže pôvodný plán s nocovaním je fuč. Pri odchode z pumpy je už hlboká tma, kosa až strach a ešte trištvrte hodina do Orasu Nou...

Meníme plán a stojíme v moteli MUJDENI len 2-3 km od Orasu Nou. Cieľ prvého dňa je splnený a studenú noc (okolo nuly) trávime v teple po dobrej večeri.

Summary: Lučenec – Kráľ – Eger – Nyiregyháza - Satu Mare – Orasu Nou: 350 km asfalt. Motel MUJDENI (N47 50 42.7 E23 16 03.7): dvojposteľová izba (manželská posteľ) 25 Eur, večera v reštaurácii motela na 1 osobu (polievka, pivo, druhé jedlo a šalát) 10 Eur.

2. deň

Ráno je hmla, že by ju jeden mohol krájať, ale nepršalo a ani to na dážď nevyzerá. Teplota okolo 10 stupňov. AnnaBell nemá rada studené štarty, takže na ňu musím jemne, ale po troche nehy sa jej krv rozprúdila a vyrážame.

Po pár km a niekoľkých minutých odbočkách mimo asfalt už ďalšiu prešvihnúť nechcem a odbočujeme do kopcov na východ. Tam začínam žasnúť nad krásami prírody a už to neprechádza celý deň... Oblasť je pretkaná širokými a krásne zjazdnými cestami. Domáci evidentne miestne kopce hojne využívajú traktormi, autami ale aj konskými povozmi. Napriek tomu, že ide o karpatský oblúk a nie veľkú vzdialenosť od našej domoviny, má vegetácia očividné odchýlky a to dodáva punc exotiky. Cesty sa vetvia a spájajú, nie je žiadny problém držať kurz zhruba požadovaným smerom. Pri prejazde okolo domov sa zovšadiaľ vyrútia psi, ale to k Rumunsku patrí ako zelená k tráve. Stačí držať tempo a po pár metroch to každý dunčo vzdá... Oveľa zaujímavejšie je stretnutie s voľne sa pasúcim stádočkom svíň, dá sa aj zastaviť a očumovať – nemajú tendenciu útočiť.

Pred jedenástou sa stráca hmla a krajina sa ukazuje v celej kráse. To už mám pocit, že to nemôže byť lepšie. Sushi pár krát padá, odnáša si to kus plastu a zrkadlo. V jednom zlome stúpania sa ozýva strašná rana od môjho ľavého kufra, zastavujem a Sushi potvrdzuje, že to počul a bola to riadna pecka. Obchádzam kufor a nič nevidím, napokon ale predsa – protektor spodného vonkajšieho rohu je oškretý od kameňa, ktorého výšku som zle odhadol. Musím uznať, že hlinikáče Big Husky znesú veľa.

Prejazdy potokov sú veľmi príjemné, všade sú pekne vyjazdené a plytké brody. Všetko ale nahrádza najhlbšia mláka, cez akú som doteraz išiel. Na prvý pohľad to samozrejme nebolo vidieť, ale keď už som bol v nej voda zaliala komplet celý motor. Našťastie sme motorky neutopili a môžeme pokračovať ďalej.

Nasleduje stúpanie v kamenistej ceste, Sushi ide prvý a snaží sa prejsť to svižne. Kamene ho ale rozhodia a druhú zmenu smeru už neustál pre riadny šuter, ktorý mu vykatapultoval predok. Pád vyzerá zle a Sushi padá pod motorku. Mám veľký strach či to vydržala jeho noha, ale keď odstavujem a idem mu pomôcť, Sushi už stojí.

Vytiahnuť Granpasso spod stromov a z kameňov chvíľu trvá, ale podstatné je, že z nej niečo tečie – je to olej z prerazeného dekla motora. To je samozrejme veľká rana pre sľubne sa rozbiehajúci off-road deň. Po zhodnotení situácie volíme plán odvozu/odťahu Granpassa do dediny. Vyrážam späť do Orasu Nou, kde sme išli okolo slušne vyzerajúceho servisu. Trochu som sa bál utopenia motora vo veľkej mláke a chcel som prejsť po síce zamočenom ale zarastenom okraji. Bola to najväčšia hlúposť ohľadom voľby trate, akú som zatiaľ na motorke urobil. AnnaBell sa okamžite prepadla až po kryt motora do šialeného blata. Zosadám do močariny, čižmy zatopené skoro až po okraj a popri AnnaBell sa mi podarí posunúť ju ešte o 2 metre ďalej. Keď už ale zadné koleso spod seba vyhádzalo všetko čo sa dalo a moto leží na hlinikáčoch, je jasné, že takto to ďalej nepôjde už ani o chlp. Zúfalo volám Sushiho a ten o chvíľu prichádza. Vyberám obsah hlinikáčov, AnnaBell kladieme na bok do toho neskutočného sajrajtu a posúvame ju ležiacu mimo vyhrabanej ryhy. Odľahčenú moto na dosiaľ nerozrytom podklade už nie je problém dostať von. AnnaBell, ja a všetko naokolo smrdí ako hrom.

Pokračujem do dediny, v servise začína slovensko-aglicko-ručno-nožná komunikácia, na konci ktorej je jasné pochopenie, že treba doviesť Granpasso, ktoré je 10 km od servisu z kopcov, traktorom alebo tereňákom. Údajne za hodinu má prísť auto a pôjde sa pre moto. Za ten čas sa prezliekam zo spotených vecí, najem sa a umývam AnnaBell od bahna na vapke 1 km od servisu. Medzi tým dáva Sushimu info, že okolo neho išli domáci s drevom z lesa a sľúbili, že dovedú pomoc. To sa aj napokon udialo a ja musím len poďakovať chlapovi zo servisu za ochotu. Sushiho ťahal chlapík, ktorý má aj Mercedes Vito a ponúka sa na odvoz Granpassa do motorkárskeho servisu v Satu Mare. Prichádzam za Sushim, nakladáme moto do dodávky a dozvedám sa, že počas ťahania moto išiel chlapík veľmi nerozumne a 3 x vláčil Sushiho po zemi. Tým spôsobil na Granpasse zrejme viac škody, než na nej bolo dovtedy. Rozdeľujeme sily: Sushi na dodávke ide do Satu Mare, ja chcem vyraziť ešte do kopcov a večer by sme sa mali opäť spojiť.

Je päť hodín, terén neznámy, svetlo dlho nebude. Pre istotu dotankujem doplna a vyrážam. Ide to výborne, striedajú sa rôzne cesty, napokon sa dostávam k miestu, kde cesta ústi do koryta potoka, ale sú v ňom stopy po aute! OK Rumuni, ak tadiaľto chodíte autami, tak ja na AnnaBell to dám ako nič! Korytom potoka som ešte nešiel a bolo to zaujímavé. Táto ľahšia časť ale skončila a ďalej bola cesta už len jednostopá, stále korytom potoka prudko smerom na hrebeň.

Postupne sklon kopca stúpa, až sa dostávam k miestu kde už obrúsený drapák nestíha tlačiť naloženú motorku a ďalej to už nejde. Otáčam a vraciam sa k alternatívnej ceste. Napokon sa na hrebeň dostávam, výhľad je krásny. Nedá sa ale zdržať dlhšie, slnko rýchlo zapadá. Okruh vychádza výborne, cesty ma prirodzene vedú späť do dediny. Míňam kopec s krásnou cestou na hrebeň, tma-netma, tomu sa nedá odolať a vybieham hore, spravím foto AnnaBell pri zapadajúcom slnku a hurá ďalej. Táto enduro vložka rozhodne stála za to, bol to krásny okruh cca. 22 km, na ktorom sa vystriedali dlhé rovinky po hline alebo tráve, prejazdy potokov, blato, kamenisté zjazdy aj výjazdy. Do dediny už schádzam za tmy a vyrážam za Sushim.

Teplota päť stupňov, tma, zima sa zarezáva do prstov. V Satu Mare som ešte skôr, než má Sushi definitívne spojazdnenú moto. Vyberám hotel na prvý krát, AnnaBell ide do zamknutého dvora. Ešte beží sauna ktorá je v cene ubytovania, tak len zhodím veci a idem sa vyhriať. Práve vtedy prichádza Sushi na spojazdnenom Granpasse. Zaspávame o pol noci dosť uťahaní.

Summary: 100 km, z toho 35 off-road. Hostel SPA Satu Mare (N47 47 57.1 E22 54 04.4): dvojposteľová izba (samostatné postele) vrátane raňajok pre 2 osoby 33,- Eur.

3. deň

Po prijateľných raňajkách vyrážame na cestu, asi 100 km za Nyíregyházu pôjdeme spolu, potom sa odpojím na sever a Sushi bude pokračovať do BA. Za rumunskou hranicou si na 15 km meníme stroje, pre oboch to bolo zaujímavé. Doteraz som mal pod zadkom vždy len jednovalce, dvojvalec so 120 koňmi je naozaj niečo iné. Pri odbočke na Miskolc zastavujem na krajnici, lúčime sa, Sushi robí poslednú spoločnú foto a každý pokračuje sólo.

Za Miskolcom náhle klesajú otáčky a AnnaBell vypína. Prvý je strach, potom mi to dôjde a prepínam palivo na rezervu a pokračujem k najbližšej pumpe v Sajśzentpéteri. Presne pri pumpe začína sľubne vyzerajúca panelka smerom do kopcov a takáto ponuka sa neodmieta. Bol to výborný nápad! Cesta je naozaj lahoda, kvalty 2-3 v slušných otáčkach, prirodzene vedie do ďalších dedín a postupne až do Kondó. Prechádzam ďalej a z Kondó ide ukážková šotolinka na sever do lesov, cesta je evidentne hojne využívaná a dobre vyjazdená, prechádza do lesnej cesty bez kameňov, len ujazdená hlina. Veľmi si to užívam a trať svižne ubieha. Prechádzam asfaltku krížom pri Billataró a pokračujem ďalej off-road smer sever. Tu je už cesta citeľne horšia (hlboké koľaje) ale stále ľahko zjazdná. V stúpaní do kopca sa ozýva neskutočná pecka a AnnaBell skoro na metri stojí, kladiem ju na bok. Keď sa obzriem všetko je jasné – udretý pravý hlinikáč a z kraja cesty sa na mňa blbo rehoce dobre maskovaný peň. Nechávam moto ležať lebo toto chce určite foto.

Tu začína ukážka mojej blbosti. Kým som fotil, moto sa zachlastala a neštartuje. Treba dostať von prebytok benzínu z karbesa. Neviem povedať čo ma to napadlo, ale nechcel som dávať AnnaBell ľahnúť aby benzín vytiekol cez prepad, ale riešiť to povolením dolnej matice na karbesi. Tá je ale dotiahnutá tak silno, že točím celým karbesom a vidím že takto spravím viac škody ako úžitku. Takže návrat k overenej metóde a benzín vylievam cez prepad. Nepomáha, moto síce točí ale ani ťuk. Začínam byť pomerne zúfalý, lebo tma tu bude o chvíľu a som v lese, odtiaľto AnnaBell nevytlačím. Idem rýchlo hľadať chybu, vyzerá to na niečo s elektrikou/sviečkou. Dávam dole nádrž a nadávam si do blbcov... Ako som sa snažil povoliť maticu na karbesy, zvliekol som prírubu medzi karbesom a motorom. „Si génius chlapče...“, hovorím si v duchu, „...práve si empiricky dokázal, že motorka na vzduch nešľape!“ Keď všetko poskladám späť, AnnaBell chytá ako nič a z toho kameňa čo mi spadol zo srdca sa otriasol celý les.

Stratil som čas, ktorý som chcel stráviť na tomto kopci a preto to otáčam na asfaltku a pádim domov, mám to tak na hodinu a trištvrte.

Pri Tornali sa napájam na R1 a domov ma už volá... Slnko zapadá na obzore a ja osamotený jazdec sa mu rútim v ústrety. V takých chvíľach sa musí rozochvieť duša každého romantika, tobôž na motorke. Než sa stratia posledné lúče, budem doma...

Summary: 350 km, z toho 25 off-road, Satu Mare – Nyiregyháza – Miskolc – Kráľ – Lučenec.

Laňďal